Samotu a pokoj označilo 70 % Slovákov za najlepší spôsob oddychu od psychického zahltenia rodinou. Ukázal to veľký prieskum rodín spoločnosti Uniqa, ktorý uskutočnila agentúra NMS. Priestor pre seba by podľa odborníkov mal byť prirodzenou súčasťou rodinného života aj spoločnej dovolenky.

Potreba samoty neznamená izoláciu. Ľudia si od rodinného života oddýchnu nielen osamote, ale aj pri vlastných záľubách a aktivitách, ktoré ako účinný spôsob regenerácie uviedlo 62 % respondentov. Niekedy stačí byť spolu, no každý po svojom – s knihou, so slúchadlami alebo pri aktivite, ktorá prináša pokoj a priestor na načerpanie energie.

Psychologička Kornélia Ďuríková z Ligy za duševné zdravie upozornila, že rodiny pre spoločný oddych pociťujú tlak a veľké očakávania aj počas prázdnin. Spoločná dovolenka môže byť podľa nej dôležitá pre prehĺbenie vzťahov, pre rodinu má veľký význam a úžitok z nej majú dospelí i deti.

„Rodičom to môže priniesť uvoľnenie zo stereotypu a možnosť znova sa naladiť na deti – nie cez úlohy a večerné rutiny, ale cez smiech, objatia, ticho. Deťom zas pocit, že sú dôležité, že ich niekto počúva a čas strávený s nimi má hodnotu,“ uviedla psychologička.

Priemerný Slovák má pocit, že ho rodina psychicky vyčerpáva alebo zahlcuje priemerne 3,5-krát mesačne. Zhruba každý dvadsiaty človek zažíva takéto pocity denne. Na Slovensku ide o 6 % ľudí. Vyčerpanie z rodiny častejšie pociťujú mladší ľudia. Ak sú s malými deťmi, ktoré potrebujú neustálu starostlivosť, dovolenkové nadšenie sa môže minúť rýchlejšie. Aj preto by si rodičia mali dopriať čas osamote navzájom aj na dovolenke.

„Dobrá rodinná dovolenka nie je geografický bod, ani cena na faktúre. Je to stav naladenia – byť spolu, ale i každý sám. Bez zhonu, bez výčitiek, bez mobilu v ruke,“ priblížila Ďuríková. Je to podľa nej dovolenka, kde sa niekto ráno usmeje a povie „som rád, že sme tu spolu“.

Po približne 55. roku života pocity zahltenia rodinou typicky ustupujú. „Slováci, ktorých deti už s nimi nebývajú v spoločnej domácnosti, bývajú z rodiny vyčerpaní oveľa menej často. Táto skupina si uvedomuje vzácnosť spoločného času s najbližšími, preto skôr stretnutia s rodinou vyhľadávajú,“ vysvetlil Prokop Vejda z NMS. Mladší ľudia bez detí si podľa neho skôr cenia voľný čas, ktorý si zorganizujú podľa vlastných predstáv a pravidiel. „Najčastejšie však majú rodiny dosť tí najmladší, ktorí stále žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi a nemajú nad svojím časom plnú kontrolu,“ dodal Vejda.