Takzvaný investigatívny novinár Marek Vagovič, ktorý sa neuveriteľne rád hrabe v zákulisí úspešných politikov, sa zúčastnil debaty so svojím priateľom Richardom Dírerom (ex-TA3, pro-LGBTi). Zažartovali, že labilné kreslo, na ktorom Dírer sedel, hrozí prevrhnutím. Vagovič nadhodil, že možno by sa potom Dírer stal ministrom športu.

„Mám síce pätnásť kilo nadváhu, ale predsa len som trochu chudší ako autolakiernik Rudolf Huliak,” namietol moderátor. Na to Vagovič dodal: „A nepochádzaš z Očovej.”

Publikum sa smialo a tlieskalo. Ale čomu, prosím vás? Čo je na tom smiešne, že niekto pochádza z obce mimo bratislavského regiónu? To im ten metropolitný život vážne zdvihol ego natoľko, že sa posmievajú spoluobčanom kvôli tomu, že žijú v rurálnom prostredí? Sú azda horší len preto, že odmietli opustiť svoje domovy a skúsiť šťastie vo veľkom svete? Tak prečo sa potom Bratislava na víkendy vyprázdňuje, keď je tam tak úžasne, prečo sa ľudia masovo ponáhľajú preč z mesta?

Nad tým sa už nik z prítomných radšej nezamýšľal…

No prvá poznámka Dírera je ešte šokujúcejšia: Nielen, že sa naváža do nešťastného pádu, ktorý mohol skončiť vážnym zranením, ešte aj dehonestuje povolanie a postavu Rudolfa Huliaka. Body shaming ako vyšitý – človek by si myslel, že títo liberálni pro-Soroš novinári ovládajú terminológiu svojich západných vzorov. A možno Dírer vie, čo je body shaming, len na politických nepriateľov si dovolil vziať výnimku…

Títo páni sa sami označujú za tú lepšiu, slušnejšiu časť spoločnosti, no nie je im cudzie siahnuť aj po hanlivých zbraniach, ponižovaní, urážaní a osočovaní.

Vojnová sekera bola vykopaná aj na inom ihrisku, konkrétne medzi influencermi. Filip „Fiki” Sulík (syn známeho politika) si už istú dobu vymieňa útočné odkazy s komičkou Simonou Salátovou. Tá bola dokonca hosťom v takzvanej nezávislej televízii 360 – áno, to je Kovačičova telka. Slávny mediálny projekt sa teda prejavil…

Nejdem hľadať korene tohto sporu, ktorý trvá podľa Sulíka už 3 roky – spomínam dvojicu preto, že jeden druhému neostali nič dlžní, a mediálny priestor sa tak opäť naplnil hrubosťou. Salátová označila Sulíka za „Andrewa Tatea z Aliexpresu.” Tate je takzvaný „toxický” alfa samec či mizogýn, jednoducho muž, ktorý sa správa nevhodne k ženám.

Salátová v rozhovore s Adelom Ghannamom hovorí o tom, že mnohí ľudia zneužívajú slobodu slova na to, aby ubližovali druhým. Tiež tvrdí, že komici naopak nikomu cielene neubližujú, len sa tak občas „šmyknú” okolo tej či onej známej osoby. Popiera však systematickú a dlhodobú šikanu. Lenže pozor, upozorňuje mladý Sulík: A čo taká Lívia Pavlíková (Kulturblog)?

Tá sa zaradila na čiernu listinu progresívcov ešte prv, než dosiahla plnoletosť. A prečo? Pretože kládla ľuďom na pochode PRIDE otázky ohľadom počtu pohlaví? Preto, že má na veci vlastný názor, ktorý nie je totožný s názorom našich „komikov”?

Progresívci v honbe za voličmi dobyli Gemer. Alebo sa tak aspoň tvária...

Pavlíková sa stala terčom posmeškov naprieč liberálnou bratislavskou kaviarňou. Sulík veľmi správne identifikuje prepojenia medzi novinármi, bavičmi, tvorcami digitálneho obsahu typu ZOMRI, a tak ďalej. Dokonca aj portál typu Topky hovorí o nej ako o pomýlenej konšpirátorke…

Vrcholom tohto ťaženia sa však stal „humorista” Gulik, ktorý na vystúpení povedal, že nemá Pavlíkovej za zlé, že je pi….

Tiež vám to hlava neberie? Čo je to za úroveň?

Sama Salátová si pritom tiež robí žarty z výzoru iných ľudí. Nezabudlo sa na jej urážanie Joža Ráža, keď o textoch Elánu povedala: „To sú také texty, že Jožo Ráž musel tak žmúriť nad tým očkom, že mu to ostalo.”

Uvedomuje si niekto z jej fanúšikov, aké úbohé je stavať vystúpenie na posmechu človeku po ťažkej havárii, ktorá ho mohla stáť život?

No úbohosť najvyššieho stupňa je robiť si žarty z človeka, ktorý takmer umrel násilnou smrťou. Instagramový profil Myšlienky politikov spravil „meme” z fotky, na ktorej sa žatvy zúčastnili predseda vlády Robert Fico (vtedy ešte s barlou) a minister Takáč. K nim „humoristi” dopísali: Slintačka a Krívačka (dôvod nákazy odhalený).

Je to vrcholne nevkusné, nekultúrne, a intolerantné. Ale to tvorcovia podobných koláží nechápu, nevidia, alebo im to je srdečne ukradnuté.

Spoločnosť sa musí postaviť šikane, to hádam netreba zvlášť zdôrazňovať. To sa však nedeje spôsobom vodu kážem, víno pijem, ako to robia progresívci z tábora slušných ľudí. Keď už, tak Sulík junior sa aspoň na nič nehrá, a je konzekventný vo svojich vyhláseniach a správaní. Ale typy ako Dírer či Gulik či Salátová sa tvária ako zabalení krásnou mašľou a navoňaní orgovánovou arómou – lenže akonáhle vyslovíte iný názor, než preferujú, stanete sa terčom ich nekonečných posmeškov.

V tom spočíva nehanebné pokrytectvo tejto skupiny ľudí.