Sociálna úzkosť u mladých narastá, zhoršuje sa i psychická pohoda, upozornila odborníčka

Spúšťačov podľa nej môže byť viacero, no treba zasiahnuť čo najskôr. „Sociálna úzkosť patrí medzi psychické ťažkosti, ktoré sa dajú pomerne dobre liečiť,“ uviedla s tým, že je dôležité všímať si varovné signály.

Odborníčka podotýka, že hoci sa základy sociálnej úzkosti často formujú už v detstve, ani bezproblémové detstvo nie je zárukou, že sa neprejavia v dospelosti.

„Niektoré deti sú od narodenia citlivejšie, opatrnejšie alebo zdržanlivejšie v kontakte s novými ľuďmi. To však samo osebe neznamená, že u nich vznikne úzkostná porucha. Sociálna úzkosť sa často naplno prejaví až v období dospievania. A nie je výnimkou, že dieťa malo detstvo bez problémov,“ vysvetlila. Práve dospievanie je obdobie, keď sa výrazne zvyšuje citlivosť na názory rovesníkov, vlastný vzhľad a na to, ako človeka hodnotí okolie. Práve vtedy sa môžu objaviť obavy zo zosmiešnenia, z kritiky alebo odmietnutia. „Spúšťačom môže byť konkrétna negatívna skúsenosť, napríklad šikana, odmietnutie rovesníkmi alebo nepríjemné vystúpenie pred triedou. Niekedy však žiadny jednoznačný spúšťač nenájdeme,“ podotýka Frombergerová.

V období dospievania môžu zmeny správania pripomínať bežné prejavy puberty. „Kľúčové je preto sledovať, či obavy mladého človeka výrazne zasahujú do jeho každodenného života a stávajú sa trvalým problémom, ktorý sa prejavuje často a aj v rôznych prostrediach,“ konštatuje Frombergerová.

Počet samovrážd vlani stúpol, častejšie ich páchali muži

„Výskumy dlhodobo poukazujú na vyšší výskyt úzkostných ťažkostí u dievčat. Dievčatá častejšie uvádzajú pocity osamelosti, nervozity, nižšiu životnú spokojnosť a ďalšie ukazovatele psychickej nepohody,“ povedala psychologička. Ako uviedla, sociálna úzkosť môže negatívne ovplyvniť aj veľmi nadaného alebo vynikajúco prospievajúceho žiaka. „Navonok môže pôsobiť ako svedomitý a bezproblémový žiak, ale zároveň môže prežívať značné psychické napätie,“ upozornila.

Pre rodičov je zvyčajne najdôležitejšie nepodceňovať ťažkosti dieťaťa, vytvoriť bezpečný priestor na rozhovor a nezľahčovať jeho obavy vetami typu „to nič nie je“. Nie každá úzkosť si vyžaduje návštevu psychológa. „Určitá miera obáv a neistoty je v období dospievania normálna. Ak však ťažkosti pretrvávajú týždne či mesiace, zhoršujú kvalitu života alebo vedú k vyhýbavému správaniu, je vhodné obrátiť sa na odborníka,“ radí Frombergerová.

Sociálna úzkosť patrí medzi psychické ťažkosti, ktoré sa dajú dobre liečiť. „Veľmi účinná je psychologická pomoc, odporúča sa kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá učí mladých ľudí lepšie rozumieť svojim myšlienkam, emóciám a postupne prekonávať situácie, ktorých sa obávajú,“ podotýka. „Sociálnu úzkosť je často možné u mladých výrazne zmierniť až tak, že ich v bežnom živote prakticky neobmedzuje,“ dodala odborníčka.