Nuž dobre, tak potom „Kokoty“ alebo „kokotkovo“?  Lebo odkiaľ sa vzal „Parkány“? Zas len pomaďarčenou verziou pôvodného slovenského názvu od názvu „Kohút-y/ovo“. Veru, ťažko sa hľadá niečo pôvodné, maďarské. Veď ešte aj tá čabajská (čabianska) klobása je vlastne slovenská… Zoberte na vedomie, že originálne maďarské názvy slovenských miest a obcí takmer neexistujú! To nie je šovinizmus, priatelia, to je (vedecký) realizmus.  Presvedčia vás o tom dvaja profesori. Prvý,  profesor Ján Stanislav, veľavážená kapacita – jazykovedec, dokázal, že drvivá väčšina názvov sídiel nielen na južnom Slovensku, ale minimálne v polovici Maďarska pochádza zo slovenčiny a tzv.maďarská verzia je len často skomolený maďarský preklad alebo pomaďarčený pôvodný slovenský tvar.

Cavalli – Maďari neexistujú

Nemusíme pátrať ani na dnešnom území Slovenskej republiky. Pozrime sa rovno k Balatonu: Pôvodný slovenský názov obce Sánka pomaďarčili na dnešný Zánka (dali tam namiesto S „Z“), osada Denč sa dnes volá v maďarskom tvare Dencs, Goloč sa nazýva Gulócs, Papalku premenovali na Paposka, Kaľ je dnes Kótla, Borín sa už volá Berény (ako ten šéf SMK, ibaže ten si tam dal aj mäkké „i“ za ypsilon), no a z osady Čechi sa pomaďarčením stali Csehi…  Toto je to búchanie sa Maďarov do pôvodne slovenských pŕs (genetika a rozbor DNA nepopustí) – viď výskum amerického profesora L. L. Cavalli – Sforza zo Standard University v USA. Druhý, americký, Profesor Cavalli – Sforza v závere svojho výskumu o jazykoch konštatoval, že obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomáliou. Používa jazyk dobyvateľov z Ázie, ale obyvateľstvo Maďarska nie je etnicky maďarské – ono je prevažne slovanské, definitívne európske.  Podľa tohto výskumu gén, o ktorý sa dlhoročný výskum ľudí a jazykov všetkých kontinentov prof. Cavalli – Sforza opieral je Rh – negatívny faktor v krvi. Tento sa v Afrike, Ázii a u amerických Indiánov vôbec nevyskytuje. Je však typický pre Európanov. V prípade Maďarov profesor  vyvodzuje, že pôvodní aziatski dobyvatelia nanútili svoj jazyk podmanenej väčšine a ťažko možno dokázať čo i len zvyšky ázijsko – maďarských génov v dnešnom obyvateľstve Maďarska. Podľa profesora je obyvateľstvo úplne vymenené. Preto dnes , kto hovorí o “maďarstve” z etnického hľadiska iba fantazíruje.

Obštrukcie, lebo Maďar…

Prečo to naostro píšem? Lebo nejaký angažovaní šovinisti z „Kokotova“, alias Parkáňa, oficiálne Štúrova robia prieky, obštrukcie a nenávistnú kampaň proti osadeniu sochy Ľudovíta Štúra. Tieto prieky na iniciatívu Matice slovenskej (obdoba hádzania polien pod  súsošie Cyrila a Metoda v Komárne – kde mimochodom vierozvestovia prekročili Dunaj) trvajú roky, a tak keď SNS riadila rezort životného prostredia, podnik Vodohospodárska výstavba vyčlenil kúsok štátneho pozemku pod kultúrny monument, lebo obecný „ani za pána“. Obštrukcie mesta a iných „dotknutých subjektov“ trvajú dodnes, hoci socha podľa plánu mala už stáť. Takže potrebné je vyvrátiť tie iredentisticko-šovinistické bludy o pôvodnom „maďarskom“ názve mesta.

Pekne od Adama, čiže rímske Anavum a slovenský Kokoth-kohút

To najskôr Rimania rybársku osadu pomenovali Anavum, Slováci „Kokot“ = Kohút s tvarmi zápisov aj Chokot, Kokat (zápisy z roku 1075 opátstva v Hronskom Beňadiku),  neskôr sa objavuje pomaďarčený tvar Kakat(h). Až s dobou tureckou, kedy z dolného Uhorska začali po bitke pri Moháči „Maďari“ utekali na sever za Dunaj sa zrazu objavilo premenovanie Cigerdeln Parkány (1543) … keďže pôvodné Kokoty -„Kohútovo“ Turci aj s hradom zničili.  Takže prvý, kto premenoval slovenský pôvodný názov boli pomaďarčení Etnoslováci. Až po porážke horthyovského Maďarska v 2.svetovej vojne dostalo mesto opäť pôvodný slovenský názov, tentoraz po Ľudovítovi Štúrovi, pretože návrat na „kokota“, ani kohúta sa nehodil. Navyše v tom čase sa na južnom území nijakí „Maďari“ oficiálne nenachádzali, inak by boli podľa mierových zmlúv a dohody o výmene obyvateľstva presídlení za Dunaj…

Hurámaďari v akcii

Na stránke www.maďari.sk sa však iredentistickí veľkopotomkovia Húnov žijúci na Slovensku zahrali na ešte väčších etymológov a dušujú sa, že  „nie, názov „Párkány“ (čítaj „Párkáň“) nemá  slovanské korene“. Sic! Priznávajú, že pôvodný historický názov mesta do príchodu Turkov bol Kakath. Tento názov však podľa ich výkladu vraj pochádza z maďarského slova „kakas“, ktoré znamená „kohút“. A odvolávajú sa na „syna náčelníka  Árpada“, ktorý dal v 10.storočí vybudovať letohrádok Kakathvár… Takže takto milí iredentisti. Ako môže nomádsky kmeň, ktorý sa neustále presúva poznať vlastný názov kohúta? Tak ako vaši predkovia nepoznali slovo oblok – lebo na jurte kočovníci nijaký oblok s okenicami nemali, tak ste to prevzali od nás a skomolili ako väčšinu slov: oblok na  „ablak“. Ak teda neviete, tak kohút sa v staroslovenčine nazýva „kokot“ a dnes si toto pomenovanie „manžela sliepky“ ponechala srbochorvátčina. Takže podobne ako ste nepoznali oblok, nepoznali (nechovali) ste ani kohúta – čiže „kokota“, a tak ste z neho podobnou jazykovou asimiláciou  vyrobili kakasa a „kakata“. A k tomu rovnako ste oproti rybárskej osade „Kokot“ skomolili slovanské hradné sídlo Strigoň na Esztergom, čiže niečo ako „Ostrigoň, ktorý my dnes voláme Ostrihom.

Šovinistické bludy aj o Bratislave

Tiež počúvame, že vraj Pozsony (Požoň) je to pravé staroorechové. Ak si niekto myslí, že Bratislava je nejaký umelý názov, ktorý sa dal mestu až v roku 1919, je na omyle. Prvé známe pomenovanie hlavného mesta Slovenska je Brezalauspurch (v zmysle Breslavovo sídlo, zrejme kniežaťa) uvádzané v Soľnohradských letopisoch (907). V tzv. Altaišských análoch z r. 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné ponemčené Pressburg. Takže pôvodný názov Bratislavy bol tomu súčasnému veľmi podobný. Podľa niektorých bádateľov toto meno bolo Braslav, resp. Preslav. V tom čase niesli sídla miest ženské sufixy -a, napr. neďaleký Devín sa volal Dovina. Takže názov pravdepodobne znel Breslava alebo Preslava. Nemecký historik Aventinus uvádza pomenovanie Wratisslaburgium, podľa istého Vratislava (spodobovanie slabík „b“ a „v“), ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Koreňový základ tohto pomenovania, z ktorého vychádzalo i označenie nápisom RESLAVA CIV na minciach, razených v 11. storočí, predznamenáva dnešné pomenovanie mesta. Východný Frankovia (terajší „Rakúšania“) ho ponemčili v zápisoch na Bresburg a odtiaľ Pressburg.  V latinských zápisoch v roku 807 sa uvádza aj Pisonium, odtiaľ Posonium a pomaďarčená verzia Posony. Tvar Pozsony sa objavuje až v roku 1808! Do 14. storočia maďarčina „ž“ ani nepoznala. V rokoch 1830 až 1840 používali prívrženci Ľudovíta Štúra nasledovné formy: Břetislav, neskôr: Břetislava, po kodifikácii novej slovenčiny roku 1843 Braťislava.

Do tretice pozrime sa na Tokaj

Nedávno sa Maďarsko s nami sporilo o túto vínovú značku. A zas tá originalita – vraj celý Tokaj a značka patrí len ten maďarskej časti. Nuž tak opäť etymológia (koreňoslovie) mesta, vrchu a slávnej vinohradníckej oblasti Tokaj je podľa najuznávanejšieho jazykovedca v tejto oblasti, Jána Stanislava, slovenská! Stanislav vo svojom diele Slovenský juh v stredoveku uvádza niekoľko zemepisných názvov v dnešnom Maďarsku, ktoré sú slovenského pôvodu a ich základom je slovenský koreň „tok“. (potok, veľtok, tokať…) Maďari prevzali aj slovo potok na „patak“. K osade menom Toka priraďuje Stanislav novohradský vrch Tokaj. Vrch Tokaj sa nachádza i v abovskej a hlavne – zemplínskej stolici. Názov Tokaj sa podľa neho skladá zo slovanského koreňa „tok“ a sufixu „aj“. O tom, že osídlenie oblasti Tokaj je slovenského a slovanského pôvodu, nasvedčuje rad podobných príbuzných názvov, ako Tokajík (okres Stropkov), Tokajka (samota pri Hlohovci v nitrianskej stolici), ale i srbochorvátsky Tokaljak, Tokov, Tokiči, alebo v Bulharsku Tokačka.

Takže tak, naši milí šovinisti-iredentisti, takto sa veci majú. A nič na tom nezmení ani váš odpor k soche Ľ.Štúra v Štúrove. A ako Štúr súvisí s „Parkáňom“, alias Kohútovom? Nuž práve vďaka jazykovede, ktorou vás usvedčil z ilúzie už profesor Stanislav. Lebo Štúr dal Slovákom kodifikovanú slovenčinu a vďaka etymológii dnes vieme dekódovať aj historické vrstvy podobne ako archeológovia. A vďaka profesorovi Cavallimu zas vieme, že geneticky ste len jazykovo pomaďarčení Slovania-Slováci. A Slovák by si mal Štúra vážiť, aj keď ten „Szlovák“ hovorí radšej po maďarsky… Veď možno v 19.storočí hovoril Štúr kultivovanejšou maďarčinou ako dnešní hurá Maďari.

Rafael Rafaj, Inštitút národnej politiky