Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť schválili programové priority vlády

Bratislava 15. marca 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Výsledok rokovaní je podľa Roberta Fica prienikom programov a priorít týchto politických subjektov

Predstavitelia strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť sa dohodli na programových prioritách novej vlády. Oznámili to dnes po rokovaní trojčlenných delegácií. Lídri by teraz mali hovoriť o personálnych otázkach.

“Štyria predsedovia podpísali programové priority na roky 2016 až 2020, ktoré môžu tvoriť základ programového vyhlásenia vlády. Výsledok je prienikom programov a priorít týchto politických subjektov. Je to výborný základ pre vypracovanie prípadného vládneho programu,” povedal líder Smeru-SD Robert Fico.

Zároveň vyzval médiá a kritizujúcich politikov, aby nespochybňovali demokratické spôsoby vytvárania nového vládneho kabinetu a väčšiny v NR SR. “Je tu seriózny záujem štyroch subjektov pokračovať v ďalších rozhovoroch a pristúpiť tak k vytvoreniu stabilnej vlády a väčšiny v parlamente. Náš postup je štandardný a demokratický a odmietam akékoľvek spôsoby strašenia, ohovárania a až podnecovania k určitým prejavom nespokojnosti až nenávisti voči tomu, čo robíme,” zdôraznil Fico.

Šéf SNS Andrej Danko ubezpečil voličov SNS, že strana ich podpisom programových priorít nezradila. “Takmer neexistuje bod, ktorý by sa nám nepodarilo presadiť. S úžasom som pozeral, ako sú spochybňované ústavné postupy. Vidím, že koalícia je traumou pre ľudí, ktorí nechcú riadiť štát,” odkázal kritikom.

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár tvrdí, že tieto štyri strany sa postavili čelom k zodpovednosti, ktorú získali vo voľbách. “Tá hovorí aj o tom, aby sme nepripustili predčasné voľby, zastabilizovali štát a aby sa v budúcich voľbách nedostali do NR SR extrémistické sily. Toto je naša zodpovednosť. Som rád, že sme sa dohodli na programových prioritách.

Líder #Siete Radoslav Procházka považoval za dôležité dospieť k zreteľnému rozdielu v porovnaní s doterajšími vládami. Preto sme sa okrem vlajkovej lode, teda hmotná zodpovednosť politikov a zákaz schránkových firiem, usilovali o tri veci – podpora zanedbaných regiónov, ochrana a rozvoj strednej vrstvy a dosiahnutie reálnej účasti opozície na kontrole výkonnej moci, a to najmä v zdravotníctve. “To, že sme to presadili, je pre #Sieť dobrým dôvodom si myslieť, že naša prípadná účasť na vláde národnej dohody prinesie úžitok,” uzavrel.

Na Úrade vlády SR, podobne ako v pondelok (14.3.), rokujú za Smer-SD Robert Fico, Robert Kaliňák a Marek Maďarič, SNS reprezentujú Andrej Danko, Jaroslav Paška a Anton Hrnko, Most-Híd Béla Bugár, Lucia Žitňanská a László Solymos a #Sieť Radoslav Procházka, Andrej Hrnčiar a Tomáš Stoklasa.

Priority, na ktorých sa štyria lídri pri vytváraní programu dohodli

Štyria lídri sa zároveň dohodli, že do školstva by malo ísť výrazne viac verejných investícií a zároveň by malo prejsť zásadnými vnútornými zmenami systému.

Zhodli sa aj na tom, že k tvorbe programového vyhlásenia vlády prizvú aj zástupcov pracovníkov školstva. Prijatá by mala byť tiež dlhodobá koncepcia obsahu výchovy a vzdelávania. Plánujú hľadať aj nové zdroje financovania športu a kultúry, pri čom by chceli využiť súkromné zdroje.

Strany sa dohodli aj na skvalitňovaní systému duálneho vzdelávania, zvýšení podpory pre obnovu národných kultúrnych pamiatok. V neposlednom rade chcú posilniť občiansku výchovu proti extrémizmu a totalitným režimom.

Zároveň sa dohodli aj na to, že opozícia by mohla mať zastúpenie v kontrolných orgánoch štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Plánujú tiež obmedziť zisk súkromných zdravotných poisťovní a viditeľne posunúť kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Malo by sa tiež transparentnejšie nakladať s verejnými zdrojmi. Čakacie doby na zdravotné a ošetrovateľské výkony by mali byť kratšie a mali by sa tiež zaviesť prehľadné pravidlá pri platbách pacientov. Strany sa dohodli aj na zavedení systému DRG v plnom rozsahu a na plnej aplikácii systému e-Health.

Jedným z bodov, na ktorom sa štyria predsedovia dohodli je účinný protischránkový zákon, otvorené vládnutie, snaha presadiť ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale aj vymedzenie politických nominácií a profesionalizácia štátnej správy.

voriaca sa vláda chce tiež vytvoriť podmienky na zavedenie osobnej hmotnej zodpovednosti osôb nakladajúcich s verejnými zdrojmi. Zákonom plánuje upraviť zákaz poskytovania a prijímania neetických výhod, chce tiež zdokonaliť a rozšíriť systém povinného zverejňovania zmlúv. Mieni zároveň začleniť iniciatívu “Rule of Law” do programového vyhlásenia vlády.

Pri návrhoch zákonov by sa mohla po novom uvádzať aj protikorupčná doložka. Zároveň by sa mala posilniť ochrana verejného záujmu v záväzkovo-právnych vzťahoch.

Avizujú tiež zvýšenie verejnej kontroly justície, od výberu cez hodnotenie až po disciplinárne konanie sudcov.  V kapitole polícia a súdy hovoria aj o posilnení občianskeho prvku v Súdnej rade SR.

Štvorica strán chce ďalej zvýšiť osobnú zodpovednosť za rozhodovanie sudcov, zaviesť zásadné opatrenia na zvýšenie efektívnosti súdov s cieľom zrýchliť súdne konania, presadiť ústavný zákon o tvorbe Ústavného súdu SR a pripraviť nový zákon o spravodajských službách.

Lídri medzi priority zaradili aj inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov, posilnenie parlamentnej kontroly menovania policajného prezidenta a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom stanovené dôvody.

Financovanie menšinových kultúr by mal riešiť nový fond. Málotriedky by mohli byť zachované a slovenčina by sa na menšinových školách mohla vyučovať inak ako doteraz.

Zhodli sa aj na tom, že Slovensko by malo pokračovať v proeurópskej a proatlantickej orientácii. Štvorlístok je za silnejšie postavenie národných parlamentov v rámci EÚ. Zhoduje sa aj na tom, že slovenské predsedníctvo v Rade EÚ by malo prebehnúť dôstojne a úspešne.

Aktualizovať by sa mala bezpečnostná a obranná stratégia Slovenska. Krajina by tiež mala posilniť starostlivosť o zahraničných Slovákov.

Budúca vláda chce tiež pokračovať v protipovodňových opatreniach, ako aj v opatreniach na zabezpečenie splnenia záväzkov v oblasti klimatických zmien. Sprehľadniť by sa mali pravidlá pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.