Slovenčina od čias Ľudovíta Štúra využívala na všeobecné pomenovanie, ktoré zahŕňalo aj muža aj ženu podstatné meno v mužskom rode. Napr. ak niekto povedal vetu: „Na škole učia 10 učitelia Slovenský jazyk“, pod učiteľmi mal na mysli aj mužov aj ženy.

Nikomu to neprekážalo až dokiaľ sme sa nestali členmi EÚ. A niekto „múdry“ neprišiel s myšlienkou, že náš pôvodný jazyk, jazyk našich predkov je diskriminačný voči nežnému pohlaviu a treba ho feminizovať. Potreba feminizácie vychádza z feministických, psycholingvistických výskumov realizované od 70. rokov 20. storočia „vedcami“, čo nemali nič lepšie na práci, ktorí vyskúmali, že ak niekto použije na všeobecné pomenovanie podstatné meno v mužskom rode, tak vo väčšinovej populácii vyvolá predstavu, že reč je o mužovi. Práve našim vstupom do EÚ sme otvorili bránu feminizácii nášho jazyka.

Už v roku 2014 spracoval príručku „Ako používať rodovo vyvážený jazyk“ Inštitút rodovej rovnosti s podporov fondu Európskeho sociálneho fondu v rámci úlohy Sociolingvistický výskum a manuál rodovo citlivého jazyka. Príručku vydalo Centrum vzdelávania MPSVR SR. V nej sa dočítate, že použitie slova rod (angl. gender) ako gramatickej kategórie je málo, lebo nepredstavuje sociálne pohlavie. Autorkou príručky je feministka, ktorej predmetom výskumu na SAV je dnes okrem iného feministická literárna veda, migračná literatúra, interdisciplinárne rodové štúdiá, rodovo inkluzívne používanie slovenčiny, rodovo kompetentná pedagogika.

Feminizácie jazyka sa chopili progresívci. Vnímateľné to je od objavenia sa hnutia Progresívne Slovensko na politickej mape Slovenska, keď práve v ich slovnom prejave sa začali objavovať v jednej vete „političky“ a „politici“, „učiteľky“ a „učitelia“. Neskôr rodovo citlivý jazyk bolo počuť z úst bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej. A dnes je najviac používaný politikmi PS a im naklonenými médiami.

Smer dnes hovorí o stavaní hrádze progresivizmu. Avšak v čase, keď sa „nenormálnosti“ ako násilná feminizácia jazyka zavádzali do života, vládol na Slovensku Smer Róberta Fica. A ministerstvo, kde takéto projekty daňoví poplatníci financovali. Výsledky práce vtedajších zamestnancov ministerstva na nás dopadajú dodnes. Ako sa bude dnešný Smer vymedzovať k vlastnému dieťaťu?

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2023

Dnes má Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny pod palcom Hlas-SD (Smer v roku 2014). V súhrnnej výročnej správe o stave rodovej rovnosti tvorí používanie rodovo citlivého jazyka jednu z oblastí, pokrok v ktorej správa hodnotí. Výročnú správu predkladá ministerstvo pravidelne na základe uznesenia vlády č. 337 z 9. júla 2014. Správu, ktorá hodnotila stav rodovej rovnosti  za minulý rok prerokovala vláda SR na svojom zasadnutí 25.6.2024 (UV-26732/2024).

Predložený materiál sa v časti, ktorá hodnotí stav používania rodovo citlivého jazyka odkazuje na vyššie uvedenú príručku. Autor správy tu okrem iného uvádza: „Výrazným negatívnym aspektom rodovo necitlivého jazyka je využívanie generického maskulína, ktoré sa používa všeobecne na pomenovanie žien i mužov, čím v značnej miere zneviditeľňuje ženské pohlavie”. A pokračuje: “Na jazyk, ktorý vo všeobecnosti predstavuje jeden z diskriminačných dôvodov, je tak možné nahliadať z hľadiska dialektického vzťahu jazyk-diskurz ako na nástroj a/alebo prostriedok diskriminácie”.

Zo správy v tejto časti je patrný ďalší negatívny trend násilného ohýbania Slovenčiny. Keď v niektorej vete autor nepoužil v Slovenčine prirodzené „voči rómom a moslimom, ale nové, progresivistické voči „voči rómstvu a moslimstvu“. To je tiež spôsob ohýbania Slovenčiny, ktorý sa objavil v slovenskom parlamente v prejavoch politikov z Progresívneho Slovenska. Má pripraviť spoločnosť na ďalšie scitlivovanie jazyka, kedy už feminizácia nestačí a do jazyka a nielen tam sa nám tlačí transgender ideológia.

Z používaného jazyka, ktorý je dnes blízko progresívcom je zrejmé, že Správu vypracoval niekto z tohto prostredia. Niekto na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR, kto určite žiadnu hrádzu progresivizmu stavať nehodlá. Naopak bude to niekto, kto by privítal, ak by Slovensko ratifikovalo Istanbulský dohovor o rodovo podmienenom násilí, čo súčasná koalícia urobiť odmieta. Autorom správy je niekto, kto by chcel aj na Slovensku pokračovať v sociálno-inžinierskych experimentoch, v odbúravaní „rodových stereotypov“ a v tomto duchu pokračovať v rozklade tradičnej rodiny, spoločnosti.

Ako by tieto rozkladné procesy, ktoré majú negatívny dopad aj na Slovenčinu pokračovali, keby sa k moci v roku 2023 dostali progresívci, nedokážem ani domyslieť, stačí sledovať s akými poslaneckými návrhmi prichádzajú poslanci za PS v NR SR.

Ďalšími vybranými oblasťami v časti „Rovnosť a nediskriminácia“, ktorých stav správa hodnotí sú:

Rodová rovnosť v rozhodovaní

Autor správy konštatuje značné nerovnovážne zastúpenie žien, pričom Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva. Táto skutočnosť podľa autora správy našu demokraciu neposilňuje. „Rovnaká účasť žien a mužov v politike je dôležitým predpokladom pre efektívnu demokraciu a dobrú správu veci verejných”, uvádza autor vo svojej správe. Pričom na záver konštatuje, že “ženy v Slovenskej republike zostávajú naďalej nedostatočne zastúpené naprieč všetkými sférami politického rozhodovania”.

Správa nepovažuje za negatívne, že v štátnej správe pracuje výrazne viac žien ako mužov. Z hľadiska znásilňovania jazyka ma zaujalo slovné spojenie „rodová štruktúra štátneho zamestnanectva “ namiesto prirodzeného “rodová štruktúra štátnych zamestnancov”.

Ženy podľa autora správy naďalej výrazne chýbajú vo vedení podnikov. Kde je ich zastúpenie tretinové. V tejto veci prichádza pomoc progresívcom na ministerstve z európskej úrovne, kde bola v roku 2022 prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2381 z 23. novembra 2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach. Slovensko vo veci pripravuje zákon, ktorým transponuje túto Smernicu do nášho práva.

Rovnosť v odmeňovaní

Hodnota rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je v EÚ meraná tzv. „rodovým mzdovým ukazovateľom“. Slovenská republika podľa autora správy patrí dlhodobo ku krajinám s vysokým rodovým mzdovým rozdielom. Na úrovni EU je tento ukazovateľ v priemere na hodnote 14%, kým na Slovensku od roku 2017 15-20%.

Na „pomoc“ aj v tejto oblasti prichádza EÚ so svojou smernicou „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania“. Jej transpozícia do slovenského práva sa pripravuje.

Autor správy uvádza, že vo vzťahu k mzdovému rozdielu medzi ženami a mužmi sa každoročne určuje Deň rovnosti v odmeňovaní ktorý symbolizuje, koľko dní navyše musia ženy odpracovať do konca roka, aby zarobili toľko čo muži. V roku 2023 pripadol tento deň na 1. november.

Medzi príčiny nerovného odmeňovania autor radí okrem iného „horizontálnu, ale v určitých odvetviach aj vertikálna segregáciu, sklený výťah, či strop“.

Autor uvádza príklady pozícií s najväčším mzdovým rozdielom opierajúc sa o údaje štatistického úradu. Najväčší Rozdiel 1 509 EUR medzi odmenou pre muža a ženu je u riadiacich pracovníkov vo finančníctve a poisťovníctve. Zaujímavosťou je, že ženy na pozícii športového trénera a funkcionára zarobili v roku 2023 o 256 EUR viac ako muži.

Zosúladenie rodinného, pracovného a súkromného života

Autor uvádza, že Slovensko patrí ku krajinám s najdlhším priemerným pracovným časom v Európe (približne 39,6h týždenne). Pričom nesúlad rodinného, pracovného a súkromného života zamestnancov a zamestnankýň vedie k stresu, ktorý môže následne spôsobiť rôznorodé zdravotné problémy, ako napríklad úzkosť, depresiu, problémy so spánkom, koncentráciou, či pamäťou, kardiovaskulárne problémy, závislosť na návykových látkach, ale aj emocionálne vyčerpanie a vyhorenie.

„Vzhľadom na tieto pretrvávajúce rodové stereotypy je aj naďalej rozdelenie neplatenej práce medzi ženy a mužov značne asymetrické“, uvádza sa v správe.

V tejto časti správy narába autor so spojeniami ako „podľa autorstva odborného materiálu“, z čoho už nikto nepozná, či je jeho autorom muž alebo žena. Neprirodzene sa číta aj slovné spojenie  „rozdelenie konkrétnej práce medzi partnerstvo“, namiesto „rozdelenie konkrétnej práce medzi partnermi“.

Z prieskumu, ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v roku 2023 vyplynulo, že väčšina má občas problém skĺbiť pracovné povinnosti s ich súkromným, resp. rodinným životom, pätina to považuje za náročné a iba 4% opýtaných to nedokáže vôbec.

So správy ďalej vyplýva, že materská dovolenka je dominantou žien/ matiek. V roku 2023 Sociálna poisťovňa poskytla dávku otcovské 17 522 poberateľom, pričom počet novonarodených detí za rok 2023 bol 48 788. v slovenských podmienkach obdobne ako v zahraničí je dôvodom triáda – finančné, pracovné a osobné dôvody.

Rodová segregácia

Podľa autora správy rovnosť žien a mužov na trhu práce prináša hospodárske aj ekonomické výhody pre celú spoločnosť, pretože má pozitívny vplyv na hodnotu hrubého domáceho produktu na jednu osobu, či vyššiu zamestnanosť.

Vyššie zastúpenie pracujúcich žien je v nepodnikateľskom sektore, a to v oblastiach ako vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna práca. Vyššie zastúpenie mužov je naopak v oblastiach ako priemyselná výroba, doprava, skladovanie, stavebníctvo. Táto skutočnosť je pre autora správy dôkazom nepomerného, zastúpenia žien a mužov  v jednotlivých zamestnaniach. Z môjho pohľadu ide o prirodzenú vec. Je správne ak ženy, či muži nachádzajú zamestnanie tam, kde sa cítia prirodzene dobre. Sociálne inžinierstvo, ktoré by malo viesť k väčšiemu rovnosti v tejto oblasti by nebolo dobré ani pre mužov ani pre ženy.

Aj vo výbere vzdelania podľa správy trpí Slovensko rodovými stereotypmi, lebo „ženy a muži, resp. dievčatá a chlapci si už pri štúdiu vyberajú študijné odbory, ktoré adekvátnejšie zodpovedajú ich očakávaným rolám v spoločnosti.“ Avšak sociálni inžinieri by boli radi, keby to bolo inak. Rastu HDP by pomohlo, keby sa osobám (čo je tiež obľúbené zovšeobecnenie pojmu človek, ľudia autorom v správe) podarilo rodové stereotypy prekonať.

Typicky ženské oblasti ako napr. zdravotníctvo sú horšie finančne ohodnotené, čo vedie k tzv. generačnej chudobe žien.

Správa konštatuje pretrvávanie značne disproporčného zastúpenia žien a mužov v bezpečnostných zložkách. Kam vedie zženšťovanie obranných a policajných zložiek, môžeme pozorovať v krajinách „vyspelého“ západu, kde v umelom vyrovnávaní v tejto oblasti pokročili. K lepšej obranyschopnosti, či redukcii násilných trestných činov to neviedlo.

Čo sa týka mladých kadetov, tu už progresívci dosiahli významný „úspech“, keď pomer medzi mužmi a ženami je takmer pol na pol.

Nezáujem žien o vedu je ďalšou vecou, ktorá trápi autora správy. Aj keď začínajú na rovnakej štartovacej pozícii ako muži. Čím vyšší vzdelávací stupeň, tým menej žien vo výskume zostáva.

Rodová korektnosť postihne aj pôvodný vedecký festival „Európska noc výskumníkov“. Autor víta, že v roku 2024 sa bude festival konať pod rodovo korektnejším názvom „Európska noc vedy“. Rovnaký osud čaká aj podujatie „Vedec roka SR“, nakoľko podľa autora správy „názov predmetného podujatia v súčasnosti zneviditeľňuje prínos žien-vedkýň“.

Feminizácia chudoby a generačná chudoba   

Za príčinu rastu počtu chudobných žien považuje autor správy udržiavanie rodových rolí, výkon práce na málo platených a nestabilných miestach, práca na skrátené formy úväzku a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nižšie príjmy ako muži, prerušovanie kariéry za účelom starostlivosti o deti a iné odkázané osoby a domácnosť. Najviac týmto fenoménom trpia slobodné matky.

Nižšie finančné ohodnotenie žien v produktívnom veku vedie k väčšej chudobe žien vo veku dôchodkovom. Negatívne dopadá na výšku dôchodkov žien aj pretrvávanie nelegálnej práce žien, ktoré im výšku starobného nezvyšuje.

Rodová rovnosť v kontexte utečeneckej krízy   

Samostatnou oblasťou, ktorá sa zaoberá rodovou rovnosťou žien a mužov, ktorí utiekli na Slovensko po februári 2022. Po tom, ako na Ukrajine spustilo vojenskú operáciu Rusko, čo vojenský konflikt eskalovalo, zvýšil sa počet ľudí hľadajúcich útočisko pred vojnou za hranicami Ukrajiny. Ženy a deti tvoria 80% z tých, čo požiadali o útočisko na Slovensku.

Rodovo podmienené násilie

Výročná správa na 115 stranách uvádza pohľad na rovnosť pohlaví aj v ďalších oblastiachvV časti „Rodovo podmienené násilie“, kde okrem iného konštatuje, že násilné trestné činy viac dopadajú na ženy ako na mužov. Pričom autor podáva správu samostatne o stave rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách, mužoch, LGBTi+ osobách, senioroch, kde operuje s pojmom „seniorstvo“, ďalej na utečenkách, v tínedžerských vzťahoch a samostatne sa venuje kybernetickému násiliu.

Jedným z rizikových faktorov pre páchanie sexualizovaného násilia u tínedžerov je pravidelné pozeranie pornografie, uvádza autor správy opierajúci sa o výsledky výskumu realizovanom v roku 2022 Koordinačno-metodickým centrom pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách a Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorého závery boli sumarizované v publikácií „Násilie v tínedžerských partnerských vzťahoch“.

Novou kategóriou násilia, ktorú autor správy uvádza je „Kybernetické násilie“, ktoré z pohľadu rodového násilia prenáša násilie z reálneho sveta do virtuálneho prostredia. Je realizované prostriedkami  informačno-komunikačných technológií, pričom preživšími môžu byť tak ženy, ako aj muži. Viac sú ním rovnako ako v reálnom svete postihované ženy. Prináša nový fenomén, tzv. násilie páchané anonymom. Vzhľadom na to, že v našich podmienkach je násilie páchané v online priestore novým fenoménom, opatrenia na jeho manažment sú na Slovensku v plienkach, ako konštatuje autor v závere správy.