Centrálna banka síce ponechala odhad rastu ekonomiky na tento rok na úrovni 0,5 percenta, zároveň však upozorňuje, že rastúce geopolitické napätie, vysoké ceny energií a slabší zahraničný dopyt budú slovenské hospodárstvo brzdiť aj v nasledujúcich rokoch.

Kľúčovým faktorom zostáva konflikt na Blízkom východe, ktorého dôsledky sa podľa NBS neobmedzujú len na energetické trhy. Vyššie ceny ropy, plynu a ďalších komodít sa postupne premietajú do nákladov firiem, cien služieb aj spotrebiteľských cien. Napriek tomu sa slovenská ekonomika na začiatku roka ukázala ako odolnejšia, než sa očakávalo. Domácnosti pokračovali v spotrebe aj napriek tomu, že ich finančná situácia sa pod vplyvom konsolidačných opatrení zhoršovala.

Práve spotreba domácností patrila medzi pozitívne prekvapenia prvých mesiacov roka. Ľudia síce čelili nižšej kúpyschopnosti a vyšším nákladom, no svoje výdavky výraznejšie neobmedzili. NBS však upozorňuje, že tento vývoj bol do veľkej miery financovaný na úkor úspor. Domácnosti si odkladali menej peňazí a viac míňali najmä na bežnú spotrebu vrátane potravín.

Takýto model však podľa centrálnej banky nie je dlhodobo udržateľný. V ďalších štvrťrokoch by sa mali vyššie ceny energií, pretrvávajúca neistota a dopady konsolidácie výraznejšie prejaviť na správaní spotrebiteľov aj firiem. Súkromná spotreba by preto mala v tomto roku v podstate stagnovať a výraznejšie oživenie sa očakáva až v nasledujúcich rokoch.

Národná banka zároveň upozorňuje, že Slovensko zostáva jednou z najpomalšie rastúcich ekonomík regiónu. Hlavným problémom nie je len slabší výkon zahraničných partnerov, ale aj utlmená investičná aktivita. Firmy odkladajú nové projekty pre vysokú mieru neistoty, drahšie financovanie a obavy zo slabšieho dopytu. Pokles investícií je viditeľný naprieč väčšinou odvetví a týka sa nielen súkromného sektora, ale aj trhu s nehnuteľnosťami. Počet nových bytov a domov sa pohybuje na viacročných minimách, čo zároveň zvyšuje tlak na ceny existujúcich nehnuteľností.

Určitou protiváhou zostávajú verejné investície financované z európskych zdrojov. Tento rok ich podporuje najmä dočerpávanie plánu obnovy, investície do nemocníc, železničnej infraštruktúry či rozvoj samospráv. NBS však upozorňuje, že tento impulz bude postupne slabnúť a po roku 2026 ho budú nahrádzať najmä prostriedky z Programu Slovensko.

Výraznejšie zlepšenie ekonomického výkonu očakáva centrálna banka až v rokoch 2027 a 2028. Rast hrubého domáceho produktu by sa mal postupne zrýchliť na 1,9 a následne 2,6 percenta. Hlavným motorom by mal byť zahraničný dopyt a silnejšia spotreba domácností. Významnú úlohu môže zohrať aj rozšírenie výrobných kapacít v automobilovom priemysle po spustení nových produkčných liniek.

Optimistickejší scenár však stojí na viacerých podmienkach. Predovšetkým na stabilizácii geopolitickej situácie, absencii ďalších výrazných šokov a na tom, že vláda nepristúpi k dodatočným konsolidačným opatreniam vo väčšom rozsahu, než sa dnes predpokladá. Práve ďalšia konsolidácia verejných financií patrí medzi významné neistoty výhľadu.

Podľa prognózy dosiahne deficit verejných financií v tomto roku 4,5 percenta hrubého domáceho produktu a bez ďalších opatrení sa v nasledujúcich rokoch výraznejšie nezlepší. Verejný dlh by mal vzrásť zo súčasných približne 62,5 percenta HDP až k hranici 65 percent HDP v roku 2028. Centrálna banka pritom upozorňuje, že v prognóze zatiaľ nie sú započítané budúce konsolidačné balíky, pretože ich konkrétna podoba nie je známa. To znamená, že reálny rast životnej úrovne môže byť v budúcnosti ešte slabší. Budúce úsporné opatrenia totiž pravdepodobne znížia disponibilné príjmy domácností alebo zvýšia náklady podnikateľského sektora.

Významnou témou zostáva aj trh práce. NBS predpokladá, že zamestnanosť bude tento aj budúci rok mierne klesať. Slabý ekonomický rast totiž nevytvára dostatok nových pracovných miest. Situáciu navyše komplikuje starnutie populácie a rastúci počet ľudí odchádzajúcich mimo trhu práce.

Prvým viditeľným dôsledkom nového ekonomického prostredia je pokles počtu živnostníkov. Za posledných päť štvrťrokov ich podľa údajov národných účtov ubudlo viac ako 16-tisíc. Analýza NBS ukazuje, že najčastejšie išlo o nízkopríjmových podnikateľov, ktorých zasiahlo vyššie daňové a odvodové zaťaženie. Časť z nich prešla do zamestnaneckého pomeru, ďalší ukončili ekonomickú aktivitu alebo sa presunuli do iných foriem podnikania.

Napriek tomu dopyt po pracovnej sile neklesá dramaticky. Firmám pomáha prílev zahraničných pracovníkov, ktorí čiastočne kompenzujú odchod domácich zamestnancov do dôchodku alebo mimo trhu práce. V budúcnosti bude podľa NBS práve zahraničná pracovná sila čoraz dôležitejším zdrojom pracovných kapacít. Pozitívnou správou pre zamestnancov zostáva rast miezd. Nominálne mzdy by mali tento rok vzrásť o viac ako štyri percentá a aj po zohľadnení inflácie by si ľudia mali mierne polepšiť. Najvýraznejší rast platov pokračuje vo verejnom sektore, najmä v školstve a zdravotníctve.

Práve inflácia však zostáva jedným z najväčších problémov ekonomiky. Národná banka očakáva, že tento rok dosiahne v priemere štyri percentá. Hoci rast cien potravín sa spomaľuje, vyššie ceny energií a pohonných látok tento efekt kompenzujú. Ešte väčšie obavy vyvoláva výhľad na ďalšie roky. Odborníci centrálnej banky zvýšili odhad inflácie na roky 2027 aj 2028. Dôvodom sú predovšetkým vyššie očakávané ceny energetických komodít a postupné prenášanie rastúcich nákladov do cien tovarov a služieb. V roku 2028 môže infláciu výraznejšie ovplyvniť aj predpokladané obmedzenie štátnej pomoci s cenami energií.

Najväčším rizikom zostáva ďalší vývoj geopolitickej situácie. NBS pripravila viacero alternatívnych scenárov, pričom dva z nich počítajú s horším vývojom než základná prognóza. V takom prípade by slovenská ekonomika rástla pomalšie a inflácia by bola výrazne vyššia. V extrémnom scenári by sa mohla v roku 2028 priblížiť až k siedmim percentám. Naopak, rýchle ukončenie konfliktu na Blízkom východe by prinieslo nižšie ceny energií, silnejší hospodársky rast a priaznivejší vývoj životnej úrovne. Národná banka však upozorňuje, že neistota zostáva mimoriadne vysoká a riziká sú naďalej vychýlené smerom k pomalšiemu rastu a vyššej inflácii.