Európska komisia pripravuje revíziu smernice o tabakových výrobkoch (TPD), ktorá má priniesť výrazné sprísnenie pravidiel predovšetkým pre nové nikotínové produkty, ako sú e-cigarety, zahrievaný tabak a nikotínové vrecúška. V diskusii sú ďalšie zákazy príchutí, jednotné balenia, obmedzenia dostupnosti, ale aj úplný zákaz niektorých výrobkov. Cieľom zmien má byť posilnenie ochrany verejného zdravia, predovšetkým mladých ľudí.

Viaceré slovenské subjekty však upozorňujú, že bez dôkladného vyhodnotenia vplyvov môže nová regulácia priniesť aj nežiaduce dopady a otriasť celým trhom.

Dopady na legálny trh

Zväz obchodu SR upozorňuje, že predaj tabakových a nikotínových výrobkov dnes tvorí významnú časť obratu mnohých prevádzok. Ciele v oblasti verejného zdravia podporuje, zároveň však varuje, že neprimerane prísna regulácia môže „viesť k poklesu legálneho predaja, znižovaniu tržieb a následnej racionalizácii prevádzok, čo sa prejaví stratou pracovných miest a obmedzením dostupnosti služieb pre spotrebiteľov“.

Za najzraniteľnejšie označil malé a stredné podniky a predajne v ekonomicky slabších regiónoch.

Zväz zároveň upozorňuje, že „každá legislatívna zmena v tejto oblasti má systémový charakter a vytvára dodatočné náklady na prispôsobenie sa novým pravidlám, zvyšuje administratívnu záťaž a môže narušiť existujúce obchodné toky“.

Strešná organizácia slovenských obchodníkov preto žiada Európsku komisiu, aby pripravované opatrenia podložila dôsledným posúdením hospodárskych a sociálnych dopadov.

„Prijaté opatrenia musia byť primerané, predvídateľné a opreté o dôkladnú analýzu ich dopadov na podniky, zamestnanosť a fungovanie vnútorného trhu,“ uvádza Zväz obchodu SR.

Podobné obavy zaznievajú aj zo sektora cestovného ruchu. Spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR), najväčší prevádzkovateľ horských stredísk a rezortov na Slovensku, upozorňuje, že cestovný ruch a gastronómia majú svoje špecifiká a existujúce opatrenia považuje za primerané a účinné.

Pri prípadných ďalších obmedzeniach preto žiada diferencovaný prístup, ktorý bude zohľadňovať rozdiely medzi jednotlivými sektormi a minimalizovať negatívne dôsledky na podnikateľské prostredie a zamestnanosť.

Ako vysvetľuje, hotely a gastro prevádzky fungujú s vysokým podielom pracovnej sily a akýkoľvek výpadok dopytu „sa rýchlo premieta do obmedzovania pracovných hodín, redukcie sezónnych pozícií alebo odkladania náboru“. Zároveň varuje, že v regiónoch, kde je cestovný ruch jedným z hlavných zdrojov pracovných miest, „môže mať tento efekt širší sociálno-ekonomický dosah“.

Analýzy s otáznikmi

Otázku, či sú pripravované opatrenia dostatočne podložené analýzou, otvára aj Inštitút slobody a podnikania – think tank pod vedením bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Jána Oravca.

Ten pripomína, že Európska komisia pripravuje rozsiahlu reformu napriek tomu, že už samotná hodnotiaca správa, ktorá proces odštartovala, čelila výhradám vlastného kontrolného orgánu Komisie – Regulatory Scrutiny Board (RSB). Ide o orgán, ktorý dohliada na to, aby európska legislatíva s významným ekonomickým a spoločenským dosahom stála na kvalitných podkladoch. Ten k hodnotiacej správe vydal zamietavé stanovisko s tým, že „obsahuje závažné nedostatky“. Upozornil pritom na nedostatočné dáta a najmä na fakt, že sa nedá spoľahlivo overiť, aké výsledky vlastne priniesli doterajšie opatrenia v boji proti fajčeniu. „Inštitút slobody a podnikania sa stotožňuje so všetkými závermi Regulatory Scrutiny Board,“ uvádza vo svojej pripomienke.

Riziká čierneho trhu

Výraznou témou pripomienok sú aj obavy z ďalšieho rastu čierneho trhu. Viaceré subjekty upozorňujú, že ďalšie sprísňovanie pravidiel môže oslabiť legálny trh, ktorý už dnes podlieha prísnej regulácii, a zároveň vytvoriť nové stimuly pre nelegálnych výrobcov a predajcov.

Išlo by tak o dvojitý negatívny efekt. „Ak budú legálne výrobky a legálna komunikácia vytláčané neprimeranými plošnými obmedzeniami, dopyt nezmizne automaticky. Presunie sa do nelegálnych kanálov, kde neexistuje spoľahlivá kontrola veku, kvality, zloženia, daňových povinností ani bezpečnostných štandardov,“ varuje Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV).

„Riziko rastu nelegálneho obchodu treba posudzovať ako centrálnu súčasť hodnotenia dopadov,“ konštatuje SZZV.

Združenie tiež pripomína, že už teraz je približne každá trinásta cigareta spotrebovaná na Slovensku bez slovenskej kontrolnej známky, pričom v niektorých lokalitách išlo až o každú štvrtú cigaretu.

Obavy z nárastu nelegálneho trhu pritom nevyjadrujú len výrobcovia, ale aj obchodníci a distribútori pôsobiaci na slovenskom trhu.

„Nadmerná regulácia môže viesť k posilneniu nelegálneho trhu, čo má negatívne dôsledky nielen pre verejné financie, ale aj pre ochranu spotrebiteľa a verejného zdravia,“ konštatuje Zväz obchodu.

Spoločnosť GECO uvádza, že „ďalší rozmach nekontrolovateľného čierneho trhu bude vytvárať dodatočné zdroje príjmov pre organizované zločinecké skupiny“.

Predajcovia vrátane prevádzkovateľov trafík a maloobchodných sietí zdôrazňujú, že „práve legálny maloobchod predstavuje kontrolované prostredie, v ktorom štát dokáže efektívne dohliadať na dodržiavanie pravidiel, výber daní a ochranu maloletých.“

V rámci pripomienkovania dopadov novej smernice prijala Európska komisia viac ako 80-tisíc pripomienok. Ide tak o jednu z najväčších konzultácií v oblasti zdravotnej politiky za posledné roky. Zo Slovenska prišlo 2 727 príspevkov, čo predstavovalo deviaty najvyšší počet spomedzi všetkých členských štátov EÚ.