Slovenské jadrové bloky používajú chladiace veže, a preto sú voči krátkodobému rastu teploty vodných tokov menej zraniteľné, uviedol energetický expert Andrej Nosko pre SITA Energetika.

Najväčšie problémy vznikajú pri elektrárňach s prietočným chladením. Tie odoberajú vodu z rieky alebo mora a po využití v chladiacom procese ju zohriatu vypúšťajú späť. Počas horúčav môže teplota vody pri výpuste prekročiť environmentálne limity.

„Pri súčasných teplotách to vedie k zvýšeniu teploty rieky v mieste výpustu použitej vody až cez 30 stupňov Celzia,“ uviedol Nosko. Elektráreň musí v takom prípade znížiť výkon, aby ďalším ohrievaním vody neohrozovala vodné ekosystémy. Ak vysoké teploty pretrvávajú dlhšie, redukcia výkonu môže byť výrazná. Podľa Noska môže v krajnom prípade dosiahnuť približne polovicu inštalovaného výkonu alebo viesť až k dočasnému odstaveniu elektrárne.

S podobnými problémami sa v minulosti stretli viaceré jadrové elektrárne v západnej Európe. Obmedzenie výroby sa spája najmä s kombináciou vysokej teploty vzduchu, nízkeho prietoku riek a už zvýšenej teploty vody privádzanej do chladiaceho systému. Slovenské jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach využívajú chladiace veže. Voda v nich cirkuluje v chladiacom okruhu a časť sa počas procesu odparuje. Prevádzka preto nie je priamo závislá od toho, či možno zohriatu vodu vypustiť späť do rieky bez prekročenia teplotných limitov.

Aké sú riziká

Riziko pre Slovensko by mohlo vzniknúť najmä pri dlhodobom suchu a nedostatku vody potrebnej na dopĺňanie strát spôsobených odparovaním. Takýto vývoj je však podľa Noska spravidla predvídateľnejší a nenastáva tak rýchlo ako prehrievanie rieky pri elektrárňach bez chladiacich veží.

Prevádzkovatelia môžu vývoj zásob vody a hydrologickú situáciu sledovať v dlhšom časovom horizonte a vopred prijímať prevádzkové opatrenia. Rastúca intenzita a dĺžka vĺn horúčav však zvyšujú potrebu pripravovať jadrové elektrárne aj elektrizačnú sústavu na častejšie klimatické extrémy.