V čase konfliktu na Blízkom východe naberá jeho služba na naliehavosti: modlitba, konkrétna pomoc aj odvaha niesť zodpovednosť za kresťanov vo Svätej zemi. Veľký prior – koadjútor Ján Vido KHS v rozhovore približuje, ako sa rodila identita delegácie, koho dnes hľadá do svojich radov a prečo môže byť práve v neistote dneška jej poslanie silnejšie než kedykoľvek predtým.

Uplynul rok od založenia Magistrálnej delegácie Rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme na Slovensku. Čo priniesol prvý rok jej existencie z hľadiska jej formovania identity, poslania a praktického fungovania?

Prvý rok existencie Magistrálnej delegácie na Slovensku bol predovšetkým časom zakorenenia, hľadania identity a budovania základov. Nebol to rok spektakulárnych vonkajších úspechov, ale skôr tichého dozrievania. Postupne sa formovalo vedomie, že nejde len o organizačnú štruktúru, ale o duchovné spoločenstvo, ktoré má byť mostom medzi Slovenskom a Svätou zemou.

Z hľadiska poslania sa jasne ukázali tri piliere: duchovná formácia členov, šírenie povedomia o Svätej zemi a konkrétna pomoc kresťanom v Jeruzaleme a okolí. Prakticky sa začali organizovať prvé duchovné stretnutia, liturgické slávenia, ako aj iniciatívy solidarity. Veľmi dôležité bolo aj nadviazanie komunikácie s medzinárodnými štruktúrami Rádu a s Latinským patriarchátom Jeruzalema.

V čom vidíte najväčší posun?

Delegácia prestala byť „novým projektom“ a začala sa stávať živým spoločenstvom. Členovia si postupne osvojili vedomie, že patria k univerzálnej Cirkvi a že nesú konkrétnu zodpovednosť za Svätú zem.

Mohli by ste uviesť hlavné faktory, ktoré zásadne ovplyvnili formovanie vašej delegácie?

Najviac nás formovala samotná situácia vo svete – najmä napätie a konflikt na Blízkom východe. Táto realita nás zbavila „abstraktnosti“ a postavila nás pred konkrétnu výzvu: modliť sa, pomáhať a niesť bremená našich bratov a sestier. Uvedomili sme si, že naše poslanie nie je len čestné, ale hlboko aktuálne a naliehavé.

Plánujete rozšíriť pôsobenie činnosti slovenskej Magistrálnej delegácie?

Áno, v tomto roku chceme veľmi konkrétne rozšíriť naše pôsobenie v niekoľkých rovinách. Plánujeme rozšírenie členskej základne. Pripravujeme identifikačný a formačný proces pre nových kandidátov, s cieľom prijať nových rytierov a dámy, ktorí budú pripravení žiť spiritualitu Rádu. A keďže je pre nás dôležitá duchovná formácia, plánujeme organizovať pravidelné duchovné obnovy, exercície a tematické stretnutia zamerané na Svätú zem a spiritualitu kríža a zmŕtvychvstania.

Pristavme sa pri rozšírení členskej základne. Znamená to, že budete prijímať nových členov – rytierov a dámy Božieho hrobu na Slovensku. Je to výzva nielen pre delegáciu, ale aj pre záujemcov. Koho konkrétne hľadáte?

Áno, jednou z hlavných výziev je rozšírenie radov o nových členov, ale nie kvantitatívne, skôr kvalitatívne. Hľadáme mužov a ženy, ktorí sú pripravení žiť vieru hlboko, niesť zodpovednosť a byť svedkami Krista. Výzvou je aj formácia – aby členstvo nebolo len čestným titulom, ale skutočným duchovným povolaním. Zároveň chceme osloviť mladších veriacich, aby sa zapojili do tejto služby.

Prejdime teraz od interných formačných plánov k tým externe zameraným. Ktoré nové iniciatívy pripravujete, aby pôsobenie Rádu oslovilo aj širšiu verejnosť?

Ak to situácia dovolí, chceme v budúcnosti obnoviť organizovanie pútí do Svätej zeme, prípadne realizovať aspoň „duchovné púte“ formou liturgických a modlitbových stretnutí na Slovensku. Tiež sa plánujeme zamerať na vzdelávanie a väčšiu osvetu Rádu. Pripravujeme prednášky, prezentácie a spoluprácu s farnosťami, aby sa viac veriacich oboznámilo s poslaním Rádu. Čo sa týka charitatívnej pomoci, plánujeme systematizovať zbierky a finančnú podporu, aby bola pravidelná a adresná.

Pri formovaní delegácie ste spomenuli vplyv konfliktu na Blízkom východe. Tento konflikt narušil a obmedzil tradičné slávenie najväčšieho kresťanského sviatku pri Božom hrobe v Jeruzaleme. Ako Magistrálna delegácia Rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme na Slovensku reagovala na túto komplikovanú situáciu?

Na túto situáciu sme reagovali predovšetkým duchovne, ale aj veľmi konkrétne. V jednote s výzvami latinského patriarchu kardinála Pierbattistu Pizzaballu a veľmajstra rádu kardinála Fernanda Filoniho sme vyzvali našich členov aj veriacich k intenzívnej modlitbe, osobitne k modlitbe ruženca za pokoj.

Zároveň povzbudzujeme k prežívaniu Veľkonočnej oktávy ako duchovnej púte do Jeruzalema. Keď nemôžeme byť fyzicky prítomní, chceme byť prítomní srdcom. Vnímame to aj ako určitý tichý protest proti násiliu – modlitbou, ktorá je silnejšia než zbrane.

Vo Svätom týždni slovenská Magistrálna delegácia pozvala ľudí k modlitbe a finančnej pomoci pre Svätú zem. Ako a kde smeruje táto pomoc?

Táto pomoc smeruje priamo cez štruktúry Rádu a Latinského patriarchátu na konkrétne potreby kresťanov vo Svätej zemi. Ide predovšetkým o podporu kresťanských rodín, ktoré prišli o príjem, napríklad v dôsledku zastavenia pútnického ruchu. Pomoc bude zároveň využitá na financovanie škôl a vzdelávania detí, podporu farností a pastoračných aktivít, ako aj na základnú humanitárnu pomoc, teda na nákup potravín, zabezpečenie bývania a zdravotnej starostlivosti.

Naším cieľom je, aby kresťania vo Svätej zemi mohli zostať vo svojej vlasti a neboli nútení odchádzať. Konflikt nás núti prehodnotiť priority: menej formálnosti, viac podstaty. Viac modlitby, solidarity, konkrétnej pomoci. Paradoxne nás táto situácia robí autentickejšími.

Do akej miery ovplyvňuje vojnový konflikt konkrétnu činnosť Rádu na Slovensku?

Veľmi výrazne. Na jednej strane sú obmedzené fyzické kontakty a púte, na druhej strane sa však ešte viac prehĺbila duchovná a charitatívna dimenzia. Konflikt nás núti prehodnotiť priority: menej formálnosti, viac podstaty. Viac modlitby, solidarity, konkrétnej pomoci. Paradoxne nás táto situácia robí autentickejšími.

Napriek všetkému Veľká noc priniesla najmä veľké posolstvo nádeje. Kde ju v dnešnom svete vnímate najkonkrétnejšie? 

Nádej vnímam paradoxne práve tam, kde je najväčšia tma. V svedectve kresťanov vo Svätej zemi, ktorí napriek strachu zostávajú, modlia sa a veria. V ich vytrvalosti je veľká sila. A vidím ju aj na Slovensku – v ľuďoch, ktorí sa modlia, pomáhajú, ktorí nezostávajú ľahostajní. V každom skutku solidarity, v každej modlitbe za pokoj.

Čo by sme si mali v týchto dňoch zvlášť a osobitne uvedomiť, aby sme aj my vo svojom okolí rozžiarili iskru nádeje a povzbudenia?

Veľká noc nám pripomína, že posledné slovo nemá smrť, ale život. Nemá ho nenávisť, ale láska. Preto by som chcel všetkých povzbudiť: nestrácajme nádej. Staňme sa jej nositeľmi. Modlitbou, obetou, konkrétnym dobrom. Lebo Kristus vstal z mŕtvych – a to znamená, že svetlo už zvíťazilo.

Rozhovor pre Arcibiskupský úrad v Trnave pripravila Júlia Kubicová

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk