Od rodinného života k reholi

Rita sa narodila v talianskej Roccaporene ako Margherita (Margaréta). Hoci od detstva túžila po zasvätenom živote, v dvanástich rokoch ju rodičia vydali za muža, ktorého povaha bola krutá. Počas osemnástich rokov manželstva, v ktorom sa jej narodili dvaja synovia, zažila mnoho trápenia. Po násilnej smrti manžela a následnom úmrtí oboch synov sa v nej opäť naplno prebudila túžba po rehoľnom živote. V roku 1413, po viacerých prekážkach, vstúpila do augustiniánskeho kláštora v Cascii.

Svedectvo svätosti a utrpenia

V kláštore sa Rita stala známou prísnym asketickým životom, hlbokou modlitbou a nezištnou službou blížnym. Znášala chronické telesné utrpenie, ktoré obetovala Bohu. Podľa tradície sa jej dostalo mystických darov, vrátane stigmy na čele, pripomínajúcej ranu od tŕňovej koruny. Zomrela 22. mája 1447 v Cascii, kde sú jej pozostatky dodnes uctievané. Za svätú bola vyhlásená v roku 1900.

Patrónka beznádejných situácií

Svätá Rita sa v ľudovej nábožnosti uctieva ako mocná orodovníčka v beznádejných situáciách a skúškach. Je tiež patrónkou mäsiarov. Jej atribútmi sú kríž, rana na čele a ruža.

Cascia sa vďaka jej odkazu stala jedným z najvýznamnejších pútnických miest v Taliansku. Mesto je centrom úcty a zmierenia, kde pútnici vyhľadávajú stálu spovednú službu a duchovnú posilu na príhovor svätej Rity.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.