SK8 sa bude naďalej usilovať o vyňatie samospráv zo sankcií dlhovej brzdy

Poukázal na to, že samosprávy sa v tomto období podieľajú na tvorbe celkového verejného dlhu len asi 1,5 percenta. „Mali sme rokovania na úrovni predsedu parlamentu, oslovili sme jednotlivých poslancov a budeme ďalej pokračovať s tým, aby sa tento ústavný zákon upravil,“ uviedol Viskupič.

Podľa jeho slov samosprávy už majú veľmi prísnu kontrolu v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. „Potrebujeme mať predvídateľnosť v prijímaní rozpočtov a veríme tomu, že ten prísnejší zákon, ktorý dimenzuje samosprávu, je dostatočný na to, aby samospráva netvorila dlhy, keďže musí prijímať vyrovnané rozpočty. S týmto stanoviskom sa budeme snažiť presvedčiť tých, ktorí o tom rozhodujú na úrovni vlády a parlamentu, aby sme boli z dosahov dlhovej brzdy vynechaní,“ zdôraznil Viskupič.

Združenie SK8 vo štvrtok prerokovalo viacero tém a za kľúčovú Viskupič označil diskusiu k novému programovému obdobiu eurofondov pre roky 2028 – 2034 a príprave nového regionálneho partnerského plánu. „Pri príprave tohto dokumentu bude najdôležitejším orgánom takzvaná platforma, kde bude 82 subjektov. Som veľmi rád, že sa združeniu SK8 podarilo zabezpečiť, že v nej budú rovnocenne zastúpené všetky kraje,“ poznamenal predseda SK8.

Doplnil, že zastúpenie budú mať aj partnerské samosprávne organizácie, ako Združenie miest a obcí Slovenska či Únia miest Slovenska. „Je to veľmi dôležitá správa, pretože nové eurofondy majú mať punc participatívnosti, čiže zastúpenia tých, ktorí budú následne realizovať investície a rozhodovať o čo najväčšom regionálnom balíku, ktorý bude dimenzovať rozvoj našich regiónov,“ dodal Viskupič.

Kraje upozorňujú aj na návrh nariadenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na výrazné zvýšenie finančného príspevku na prevádzku pre zariadenia neverejných poskytovateľov sociálnych služieb už od roku 2027. Podľa predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Eriky Jurinovej avizovaný medziročný nárast príspevkov o sedem až 25 percent vytvorí ďalší tlak na krajské rozpočty bez toho, aby mali zabezpečené dodatočné zdroje.

„Daňové príjmy krajov narastajú o ďaleko nižšie percento. Kraje si v takejto miere nemôžu dovoliť zvyšovať zdroje ani pre vlastné župné organizácie. Žiadame preto ministerstvo práce, aby sa opätovne začalo zaoberať spravodlivým financovaním sociálnych služieb,” podotkla Jurinová.