Silnejšia spolupráca, bezpečnejšia Európa: Ministerstvo vnútra SR podporuje spoločné riešenia na úrovni EÚ v boji proti organizovanej kriminalite

Bilaterálna spolupráca s tretími krajinami v boji proti organizovanému zločinu naďalej zostáva výrazným nástrojom. Slovensko však vyjadruje obavy, či sú jednotlivé členské štáty schopné dosiahnuť dostatočné diplomatické výsledky bez podpory Európskej únie. Preto podporujeme kombinovaný prístup v rámci Tímu Európa v spolupráci s tretími krajinami.

“Tím Európa poskytuje strategickú váhu a jednotný vyjednávací rámec. Európska únia by prostredníctvom Tímu Európa mala aktívnejšie využívať podmienenosť na zlepšenie spolupráce zo strany tretích krajín, ktoré doteraz vykazujú nízku ochotu ku konkrétnej policajnej spolupráci,” uviedla I. štátna tajomníčka Lucia Kurilovská s poukázaním na pomalú reakciu a rôznorodosť právnych rámcov niektorých tretích krajín pri výmene operatívnych informácií.

Slovenská republika ďalej podporuje diskusiu o zavedení opatrení voči presne vymedzeným kategóriám štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s Vízovou stratégiou EÚ. Medzi tieto skupiny by mali patriť držitelia diplomatických pasov krajín, ktorých konanie predstavuje bezpečnostné riziko pre EÚ, ako aj osoby podieľajúce sa na ozbrojených konfliktoch alebo hybridných aktivitách. Je preto potrebné zvážiť, aby tieto opatrenia plošne nezasahovali všetkých obyvateľov tretích krajín.

“Podľa nášho názoru by mala Komisia pripraviť návrh na základe bezpečnostných analýz, hodnotení rizík a vstupov členských štátov. Konečné rozhodnutie následne príjme Rada EÚ. Tým sa zabezpečí jednotný postup všetkých členských štátov, zohľadní sa aktuálna bezpečnostná situácia a celý rozhodovací proces bude mať primeranú politickú kontrolu,” priblížila I. štátna tajomníčka.

V otázke výmeny informácií s tretími krajinami Slovenská republika zastáva názor, že takáto výmena by mala byť prioritne realizovaná so schengenskými pridruženými krajinami a kandidátskymi štátmi, ktoré dlhodobo spolupracujú s členskými štátmi a agentúrami Európskej únie. Ide najmä o údaje potrebné na účinné riadenie migrácie, ochranu vonkajších hraníc, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti či podporu návratovej politiky. Tento krok by však mal v prvom rade nadväzovať na dokončenie implementácie interoperability informačných systémov EÚ, akými sú Schengenský informačný systém alebo systém vstup/výstup (EES).

Pri zvažovaní dôveryhodných partnerov a rozširovaní spolupráce sú rozhodujúcimi faktormi najmä predchádzajúca aktívna spolupráca pri návratoch a readmisiách, poskytovanie spoľahlivých a overiteľných informácií, ako aj individuálne posúdenie rizík.