Šefčovič ozrejmuje, že tempo očkovania je v každej krajine iné. Najrýchlejšie sa očkuje Dánsko. Európska komisia (EK) preto chce, aby sa vypracoval prehľad o tom, koľko vakcín prišlo do danej krajiny a koľko ľudí sa v nej zaočkovalo. “Každá krajina prechádza cez logistický problém, aby sa jej tempo očkovania zvýšilo,” podotkol podpredseda EK.

Cieľ zaočkovať do leta 75 percent obyvateľov Európskej únie je ambiciózny, ale je to jediná reálna cesta, ako sa dostať z pandemickej situácie. “Keďže ide o bezprecedentné očkovanie, napriek diskusiám a logistickým výzvam, ktoré to sprevádza, tak v porovnaní s ostatným svetom postupujeme v rámci možností dobre,” skonštatoval Šefčovič.

V súvislosti s mutáciami nového koronavírusu je potrebné zaočkovanie piatich až desiatich percent ľudí. Ide o to, aby sa nová mutácia zachytila dostatočne skoro, priblížil Hojsík. “Je to vedecky dostatočne veľký počet na to, aby sme dostatočne skoro podchytili mutáciu v spoločnosti,” tvrdí. Europoslanec si myslí, že sa objaví taká nová mutácia nového koronavírusu, na ktorú už momentálna vakcína nezafunguje.

Hojsík zdôrazňuje, že EK by mala byť transparentnejšia a mala by zverejniť zmluvy týkajúce sa dodávok vakcín do Európy. Tvrdí, že europoslanci videli len jednu zmluvu, v ktorej boli niektoré časti začiernené. Šefčovič reagoval, že EK rokuje s firmami, ktoré dodávajú vakcíny, a je ochotná ísť do fázy transparentnosti. Na to však musí byť zhoda oboch strán, poznamenal.

Ak bude mať Slovensko k dispozícii viac vakcín, ako ich reálne spotrebuje, nemalo by ich predávať iným krajinám. “My sme tí bohatí a toto by mala byť jasná ukážka toho, ako pomôcť tým, ktorí sú na tom horšie ako my. Darovať im to,” povedal Hojsík. Krajiny by mali mať darovanie vakcín ako súčasť rozvojovej pomoci. Šefčovič hovorí, že vakcíny by sa mohli poskytovať menej rozvinutým krajinám pod jednotnou európskou vlajkou. S takouto formou pomoci by sa malo podľa Šefčoviča začať už teraz, pretože čakať na to, kým sa trh s vakcínami upokojí, môže byť pre menej rozvinuté krajiny nebezpečné. Ide napríklad o balkánske krajiny či Ukrajinu.

Šefčovič poukazuje na to, že je potrebné, aby mali krajiny vytvorené tri očkovacie zoznamy. Na prvom by boli ľudia, ktorí sa majú v ten deň zaočkovať. Na druhom náhradníci, ak by sa niekto na očkovanie nedostavil, a tretí by obsahoval náhradníkov za náhradníkov, ak by sa nedostavil náhradník. V takom prípade by malo ísť o nulové znehodnotenie vakcín. “EK bude vypracovávať najlepšie postupy a deliť sa o ne s členskými krajinami, aby sme sa naučili pracovať s vakcínami čo najhospodárnejšie,” povedal.