Zábavu spojenú s tancom začali netradične a to modlitbou, ktorú si kňazi pripravili pre mládež a k nej bola spojená aj zábavná ukazovačka. Zaujímavosťou, ktoré iné slávnosti nemajú, bolo, že sa mládež zabávala bez alkoholu.

Ako povedal správca univerzitného pastoračného centra Marcel Jurč: “Je to pre nás naozaj veľkým povzbudením a taktiež aj radosťou vidieť, ako mladí ľudia sa chcú na takýchto aktivitách zabávať. A som veľmi nadšený, že už tradične 10-krát nás zabáva ľudová hudba Stanislava Baláža.”

Pozvanie na túto veselicu prijal aj bývalý správca Univerzitného pastoračného centra a nový košický pomocný biskup Marcel Forgáč, ako uviedol: “Je to už dvanástykrát, čo som na veselici a prvýkrát, ako hosť. Chodieval som tu, ako kaplán a neskôr, ako duchovný správca UPC. Všetky tieto priestory a celá táto atmosféra je mi familiárna. Dokonca som sa pristihol, že som nepocítil, žiadnu zmenu, aj keď tu táto zmena pochopiteľne je. Veľmi sa teším, že sa znova podarilo zorganizovať ďalší ročník  Sedliackej veselice. Prajem kňazom UPC, študentom, ktorí to pripravujú, aby Pán požehnal toto dielo. Je to výnimočná aktivita lebo je to čistá radosť.”

Veselica bola výnimočná v tom, že  väčšia zodpovednosť pri organizácii bola kladená na študentov. Jedna z foriem, ako propagovať veselicu boli plagáty vo farnostiach, ale aj reklamné letáky, ktoré študenti rozdávali a zároveň pozývali svojich kolegov.

Ako nám prezradil univerzitný kaplán Peter Kuriško: “Osvedčilo sa nám, že najlepšou reklamou nie je tak, ani facebook, ani internet, či noviny, ale osobné pozvanie. Vidím na tom pozitívny jav, lebo naozaj je nárast oproti minulým ročníkom.”

Študentom pri organizácii a kampani veselice pomáhal  aj výpomocný duchovný kaplán Univerzitného pastoračného centra a kaplán vo farnosti Dómu sv. Alžbety v Košiciach Peter Jano: “Prišiel som tu aj so svojimi študentmi z internátu sv. Uršule. Som nadšený, že ľudia nezabúdajú na tradície na niečo, čo im je vlastné. Je to takým dedičstvom, ktorí so sebou berie aj kultúra, kresťanstvo, všetky tie veci, ktoré sa prepájajú v ich živote. Ľudový kroj, ktorý mám, je ručne vyšívaný. Nie je to kroj z môjho rodiska, ale dá sa povedať, že je to kroj z môjho prvého pastoračného rodiska, farnosť, v ktorej som pôsobil. Veriaci mi ho ušili priamo na túto príležitosť za šesť hodín.”

Mnohí mladí ľudia sa tak na vlastné oči mohli presvedčiť, že aj univerzitní kňazi sa vedia s mládežou okrem modlitby aj zabávať a tancovať. Ako uviedol Dalibor Ondrej: “Veľmi som sa na veselicu tešil, lebo už viackrát som počul na túto aktivitu pekné ohlasy. Veľmi ma povzbudilo, že mladí poznajú ľudové tradície aj tance.”

Program si pripravili študenti, do ktorého zapojili aj nás kňazov. Študentov, ale aj pracujúcich sme sa opýtali, ako sa zabávajú.”Páči sa mi je tu veľmi pekne. Dnes som tu už tretíkrát. Tancujeme naplno a zábava graduje,všetko na slušnej úrovni, tak ak Boh dá prídem aj o rok,” dodala Silvia Koložváryová.

Ako uviedol Ján Forgáč: “Zábava je skvelá, naozaj je tu o všetko perfektne postarané. Veľmi rád som sa zapojil aj do programu, ktoré pripravilo naše spoločenstvo.”

Do skorého rána sa zabávalo 250 mladých ľudí.

Janka Pavelová