Zariadenie sociálnych služieb a Rehabilitačné stredisko Samária sa dlhodobo špecializuje na pomoc ľuďom so schizofréniou. Okrem odbornej starostlivosti, stabilizácie zdravotného stavu a podpory samostatnosti kladie dôraz aj na vytváranie prostredia, kde môžu klienti zažívať prijatie, bezpečie a pocit, že niekam patria. „Osamelosť si človek nevyberá. Často prichádza aj vtedy, keď nie je fyzicky sám – je to vnútorný pocit nepochopenia, prázdna a oddelenia od ostatných. Pri duševných ochoreniach, vrátane schizofrénie, sa často prehlbuje práve tým, že človek postupne stráca istotu vo vzťahoch, bojí sa odmietnutia alebo sa stretáva s nepochopením a stigmatizáciou,“ približuje psychologička Vanda Roblová.

Tento vnútorný stav býva pre okolie ťažko viditeľný, no pre človeka s duševným ochorením veľmi intenzívny a zaťažujúci. Ľudia so schizofréniou sa totiž často stretávajú so stigmatizáciou a nepochopením, čo môže viesť k postupnému sťahovaniu sa zo sociálnych kontaktov. Izolácia však ich ťažkosti ešte prehlbuje. V Samárii preto vytvárajú priestor, kde môžu byť súčasťou komunity – bez obáv z hodnotenia, s možnosťou zdieľať svoje prežívanie a nadväzovať vzťahy. Zariadenie tak ponúka nielen odborné služby, ale aj každodenné sprevádzanie, ktoré pomáha zmierňovať pocit osamelosti a podporuje návrat do bežného života. Skúsenosti z praxe ukazujú, že práve možnosť byť medzi ľuďmi, ktorí rozumejú podobným situáciám, prináša úľavu, nádej a pocit spolupatričnosti.

Osamelosť sa však netýka len samotných ľudí so schizofréniou. Výrazne zasahuje aj ich rodinných príslušníkov a blízkych, ktorí často čelia neistote, vyčerpaniu a nedostatku podpory. Aj preto Samária reaguje na potreby z praxe a vytvára podpornú skupinu pre rodiny a blízkych. „Rodiny sa často ocitajú v situácii, na ktorú nie sú pripravené. Hľadajú odpovede, snažia sa pomôcť svojmu blízkemu a pritom samy prežívajú veľkú mieru neistoty, strachu či vyčerpania. Podpornú skupinu sme vytvorili ako bezpečný priestor, kde môžu získať informácie, zdieľať svoje skúsenosti a uvedomiť si, že v tom nie sú sami,“ vysvetľuje sociálna pracovníčka Zina Halašková.

Bratislavská arcidiecézna charita týmto zdôrazňuje, že pomoc ľuďom so schizofréniou nemôže byť zameraná len na liečbu, ale aj na vzťahy, komunitu a pocit spolupatričnosti. Práve budovanie bezpečného prostredia, v ktorom človek nie je so svojím prežívaním sám, je jedným z kľúčových predpokladov zotavenia aj návratu do bežného života. Znižovanie stigmy, otvorená komunikácia a dostupná podpora sú zároveň nevyhnutné na to, aby ľudia so skúsenosťou s duševným ochorením aj ich blízki mohli viesť dôstojný a naplnený život.

Pri príležitosti Svetového dňa schizofrénie BACH inštalovala v priestoroch Klientskeho centra na Tomášikovej ulici v Bratislave edukačnú výstavu Schizofréniou sa život nekončí. Návštevníci centra sa dozvedia o najčastejších mýtoch, ktoré sprevádzajú toto ochorenie a zároveň si prečítajú reálne príbehy klientov Samárie.

TK KBS informovala Eva Sládková, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.