Z Pinsku sme všetci vyrazili v popoludňajších hodinách, za 30-stupňovej horúčavy. Hneď prvé stretnutie po ceste do pohraničného Brestu malo zvláštny náboj. V obci Drogičin sme sa stretli s 97-ročným veteránom druhej svetovej vojny Sergejom Lapom, ktorý celú svoju vojenskú cestu od Smolenska až do Königsbergu /v súčasnosti je to ruský Kaliningrad/ prešiel  na motorke. Bol nesmierne potešený tým, že ho navštívili „kolegovia“ – motorkári.

Porozprával, že ešte v októbri r. 1940 sa dostal do Prvého motocyklového pluku a celú vojnu prešiel na motorke M-72. Spomenul na niektoré epizódy tej strašnej vojny, ktoré zažil. Prízvukoval, že aj keď už vtedy bol členom komunistickej strany, predsa počas vojny sa často modlil a Anjel – spasiteľ mu zachránil život viackrát. Bol ťažko zranený, ale prežil.

Alexander Zaldostanov – Chirurg mu porozprával o hrdinstve radistky motocyklovej roty Nadeždy Kirillovovej, ktorá došla až do Berlína. „Často si spomíname na hrdinov 8. Špeciálneho motocyklového pluku. Je pre nás cťou, že sme sa zoznámili s ďalším hrdinom – motocyklistom,“ povedal Chirurg 97-ročnému vojenskému veteránovi Sergejovi Lapovi.

Noční vlci sa ešte zdržali v Drogičine a my sme išli dopredu, aby sme si dali kávu na najbližšej pumpe. Potom sme pomaly napredovali po ceste do Brestu. Asi 30 km pred týmto pohraničným mestom pri ceste stala skupina ľudí oblečených do vojenských uniforiem z obdobia druhej svetovej vojny. Vedľa stali 4 motorky a poľná kuchyňa.

Boli to členovia vojenského klubu pamäti zo susedného mesta Kobrin, ktorí čakali na ceste a chceli pozdraviť Nočných vlkov. Zastavili sme sa pri nich a vyše hodiny sme sa rozprávali. Mali sme krásne zážitky besedujúc s týmito ľuďmi. Urobil som s nimi rozhovor, ktorý prinesiem o niekoľko dní – po skončení tohto „cestopisného seriálu“.

Potom sa pri nich zastavili aj Noční vlci. Domáci ich nakŕmili tradičnou vojenskou kašou pripravenou v poľnej kuchyni. Potom sme sa dozvedeli čudne-smutnú správu: hotel v Breste, kde mali rezerváciu Noční vlci, túto rezerváciu z neznámych dôvodov zrušil a odmietol ubytovať Nočných vlkov. Zistili sme, že nie všetci v Bielorusku majú radi túto „svorku“…

Išli sme na ten hotel s pokúšali sa vyriešiť problém. Na recepcii nám nevedeli vysvetliť, kde sa stala zrada, ale potvrdili, že rezervácia bola zrušená. Pomáhali sme Nočným vlkom obvolávať hotely v Breste a na okolí. Voľné miesta neboli: celé mesto zaplavili turisti, ktorí sem prišli osláviť prvomájové sviatky. Nakoniec podarilo sa vybaviť miesta v úplne novom hotely v meste Kobrin a tak sme sa už za tmy vrátili do Kobrina a ubytovali sa v hotely Bona.

Tam sa uskutočnila svojrázna „tajná večera“: generálna porada Nočných vlkov počas večere. Diskutovali o tom, kto a ako sa dostane cez hraničný prechod v Breste na územie EÚ, akými trasami pôjdu, kde budú mať zástavky a akcie a pod. Rozdelili si úlohy: kto bude komunikovať s miestnymi orgánmi a médiami, chrániť kolónu, odpudzovať provokatérov a pod. Veľkú pozornosť venovali bezpečnostným opatreniam, hlavne, v Česku, kde skupiny provokatérov robia neplechy, napríklad, tesne pred príchodom motorkárov vylejú na cestu olej…

Všimli sme si zaujímavú vec. Na tejto generálnej porade bolo asi 30 ľudí, motorkári z viacerých krajín. A pozor: presne tretinu prítomných tvorila naša „brigáda“ z Nitry…

Potom sa konal voľný program na nádvorí hotela. Desiatky motorkárov debatovali, zoznamovali sa, pofajčievali a niečo aj popíjali /ale „jemne“, aby ráno nenafúkali…/. Slovák sa nezaprie. Čo je to za posedenie bez piesni? A tak sme zatiahli „Na kráľovej holi…“ Zaspievali sme niekoľko ľudoviek a na záver aj slovenskú hymnu, ktorú s nami spievali mnohí ruskí motorkári /naučili sa text na našich spoločných cestách/. Zástupca Chirurga Andrej Bobrovskij perfektne zvládol prvé dve slohy našej hymny. Potom zatiahol ruskú hymnu. Všetci sa k nemu pripojili.

A zasa Slováci boli najlepší. Debaty pokračovali, pila sa už takmer výlučne minerálka a káva, ale na povzbudenie všetci chceli pesničky. Tak sme spievali. Ak sa dobre pamätám, tak „Na kráľovej holi“, ktorá mala najväčší úspech u všetkých prítomných, zaspievali sme asi päťkrát… A zasa nám najaktívnejšie zo všetkých ruských motorkárov pomáhal Andrej Bobrovskij. Ani tú noc sme veľa nespali…

Ráno /1. mája/ sme s celou kolónou vyrazili do Brestu. Noční vlci po diaľnici leteli dosť rýchlo, takže sme ledva stíhali. Ale v meste spomalili a bez problémov sme všetci prišli na ruský konzulát v Breste, kde sa malo uskutočniť stretnutie s diplomatmi a tlačovka. Aj v ten deň sme zažili viaceré stresové situácie a nádherné chvíle, ale o tom porozprávam v ďalšej časti tohto miniseriálu, ktorý sa už blíži ku koncu.

Eugen Rusnák

Video si môžete pozrieť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=wQLXdRWcIl0