Ako uviedol predseda petičného výboru Matej Motyčka, návrh zákona podľa rušňovodičov nepreukazuje nevyhnutnosť nepretržitého kamerového monitorovania ani to, že rovnaký cieľ nemožno dosiahnuť menej invazívnymi opatreniami. Petičný výbor preto nevylučuje ani právne kroky.

Motyčka zároveň upozornil na nedostatok rušňovodičov na Slovensku aj v ďalších európskych krajinách. Podľa neho by prípadný odchod ďalších zamestnancov mohol viesť k rušeniu vlakových spojov a vyššiemu pracovnému zaťaženiu zostávajúcich rušňovodičov, čo by podľa neho mohlo mať dosah na bezpečnosť prevádzky, najmä na tratiach bez moderných zabezpečovacích systémov. „Ak odídu ďalší ľudia, nebude mať kto jazdiť. To si musí ministerstvo ako zriaďovateľ štátneho osobného dopravcu uvedomiť a prebrať zodpovednosť za možné následky voči verejnosti,“ uviedol Motyčka.

Rušňovodiči zároveň kritizujú, že dosiaľ neboli zverejnené komplexné náklady na zavedenie kamerového systému v štátnom osobnom železničnom dopravcovi ZSSK. Tvrdia, že na ich zverejnenie rezort dopravy verejne vyzvali už pred niekoľkými týždňami.

Ministerstvo dopravy v predbežnej informácii k pripravovanému návrhu zákona o doprave na dráhach uvádza, že cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť bezpečnosť železničnej dopravy zavedením povinnosti obrazového zaznamenávania vedenia železničného vozidla a prípadne aj priestoru pred ním. „Ide o prostredie, v ktorom výkon práce prebieha s vysokou mierou samostatnosti a kde aj individuálne pochybenie môže mať závažné následky. Z tohto dôvodu sa dopĺňajú existujúce bezpečnostné postupy aj o nástroje, ktoré môžu prispieť k lepšiemu objasňovaniu príčin udalostí a k prijímaniu účinnejších preventívnych opatrení,“ uvádza ministerstvo v zverejnenom materiály.

Rezort zároveň argumentuje, že súčasná legislatíva neustanovuje pravidlá pre vyhotovovanie a využívanie takýchto záznamov, čo podľa neho môže sťažovať objektívne vyhodnocovanie príčin nehôd. V predbežnej informácii tiež uvádza, že analýzy v oblasti dopravnej bezpečnosti poukazujú na to, že kamerové systémy môžu prispievať k znižovaniu pravdepodobnosti vzniku nehôd.

Podľa Motyčku však železnice na Slovensku čelia predovšetkým dlhodobým problémom vrátane stavu infraštruktúry, finančnej situácie nákladného dopravcu Cargo, chýbajúcich moderných zabezpečovacích systémov, pracovných podmienok či konkurencieschopnosti železničnej nákladnej dopravy. „Diskusia o výzvach v železničnom sektore by sa preto nemala zúžiť len na kamery“, dodal Motyčka.

Rušňovodiči proti kamerám vystupujú už od konca roka 2025. Ministerstvo dlhodobo tvrdí, že účelom nie je kontrola zamestnancov, ale vyšetrovanie nehôd a zvýšenie bezpečnosti. Do prípravy právneho predpisu sa zaslaním svojich podnetov a návrhov môže do piatka 17. júla zapojiť aj verejnosť.