Pred dvojdňovým samitom Rusko-Afrika v Petrohrade, ktorý sa začal vo štvrtok 27. júla, a v rámci svojho poslania vytvoriť multipolárny svet Rusko začiatkom tohto týždňa oznámilo svoj zámer otvoriť veľvyslanectvá v takmer všetkých afrických krajinách.

Oleg Ozerov, veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí a vedúci sekretariátu Fóra partnerstva Rusko – Afrika, v utorok 25. júla v rozhovore s novinármi povedal:

Pripravujú sa príslušné rozhodnutia. Myslím si, že budú prijaté. Začneme s malým počtom, ale dúfam, že nakoniec dosiahneme otvorenie veľvyslanectiev v takmer všetkých afrických krajinách.

Ozerov označil rozhodnutie, ktoré prijala ruská vláda s nedostatkom finančných prostriedkov, o ukončení niektorých svojich diplomatických misií v Afrike v 90. rokoch minulého storočia za „nesprávny krok“ a dodal, že Moskva sa svojimi plánmi na posilnenie svojej prítomnosti a diplomatických vzťahov s africkými krajinami snaží napraviť túto situáciu.

Po rozpade Sovietskeho zväzu Ruská federácia, jeho nástupnícky štát, v 90. rokoch minulého storočia drasticky obmedzila svoju diplomatickú prítomnosť na africkom kontinente a okrem iného zatvorila svoje veľvyslanectvá v Nigeri, Somálsku, Sierra Leone, Burkine Faso, Rovníkovej Guinei a na Svätom Tomášovi a Princovom ostrove.

Len niekoľko týždňov po Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (SPIEF) ruský prezident Vladimir Putin opäť hostí početný kontingent afrických hodnostárov na tohtotýždňovom samite Rusko – Afrika. Moskva uvádza, že svoju účasť na samite potvrdilo celkovo 49 afrických delegácií vrátane 17 hláv štátov, čo je však výrazne menej ako 45 lídrov, ktorí sa zúčastnili na poslednom takomto podujatí, ktoré sa konalo v roku 2019.

Kremeľ začiatkom tohto týždňa obvinil Západ, najmä Spojené štáty, z úsilia o sabotáž samitu a uviedol, že africké krajiny boli vystavené „bezprecedentnému tlaku“, aby toto stretnutie bojkotovali.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že „oni“, čím mal na mysli kolektívny Západ, „neakceptujú zvrchované právo afrických štátov nezávisle si určiť svojich partnerov na spoluprácu a vzájomnú interakciu v rôznych oblastiach“.

V prejave v prvý deň samitu sa ruský prezident Vladimir Putin snažil upokojiť rastúce obavy z možnej celosvetovej potravinovej krízy, ktorú urýchlilo náhle vypovedanie dohody s Ukrajinou o dodávkach obilia, ktorá predtým umožňovala Kyjevu vyvážať dôležité obilniny z prístavu Odesa.

„Naša krajina bude naďalej podporovať najmä humanitárnymi dodávkami štáty a regióny v núdzi. Snažíme sa aktívne podieľať na budovaní spravodlivejšieho systému rozdeľovania zdrojov. Vyvíjame maximálne úsilie na odvrátenie globálnej potravinovej krízy,“ povedal Putin počas svojho úvodného prejavu na samite.

„Už som povedal, že naša krajina môže nahradiť ukrajinské obilie, a to na komerčnej báze, ako aj v podobe grantovej pomoci pre najodkázanejšie africké krajiny, o to viac, že tento rok očakávame ďalšiu rekordnú úrodu,“ pokračoval.

Putin zašiel dokonca tak ďaleko, že prisľúbil až 50 000 ton bezplatných dodávok obilia pre šesť afrických krajín. „V najbližších mesiacoch budeme pripravení poskytnúť Burkine Faso, Zimbabwe, Mali, Somálsku, Stredoafrickej republike a Eritrei 25 000 – 50 000 ton obilia zadarmo,“ povedal Putin africkým lídrom prítomným na včerajšej konferencii.

V zákulisí akcie sa pohyboval aj Jevgenij Prigožin

Komentár Jevgenija Prigožina, ktorý bol odvysielaný včera večer na televíznom kanáli Afrique Media. Týkal sa výsledkov rusko-afrického samitu, ktorý sa konal v Petrohrade:

„Som presvedčený, že fórum bolo nielen efektívne, ale aj mimoriadne aktuálne. Afrika tvorí štvrtinu planéty. A táto štvrtina planéty vie, že existuje Rusko, ktoré účinne komunikuje s africkými krajinami, čo je vlastne protipól pre tých kolonizátorov, ktorí dlho držali Afriku v zložitých hospodárskych a bezpečnostných vzťahoch. Rusko dnes ponúka oboje. Hospodárske vzťahy aj vývoz bezpečnosti, bez ktorých dnes Afrika nemôže existovať a africké krajiny sa nemôžu rozvíjať.

To, čo urobil náš prezident, urobil veľmi dôležitú vec, toto je druhé fórum, a počas tohto fóra a určite aj na ďalších stretnutiach s väčšinou afrických lídrov sa vybudovali osobné dôverné vzťahy, a to je pre Afričanov mimoriadne dôležité – dôvera z každého slova.

Preto som toho názoru, že toto fórum, na ktorom sa, mimochodom, zúčastnili lídri veľkého počtu krajín, hoci nie všetci, ale takmer všetky africké krajiny vyslali svojich zástupcov v tomto ťažkom období, ťažkom období nie pre Rusko, ale pre celý svet vrátane afrických krajín, pretože mnohé procesy sa rýchlo menia. Vidíme to v Mali, Nigeri, Stredoafrickej republike a ďalších krajinách, ktoré sa stávajú čoraz nezávislejšími. Preto si myslím, že fórum prebehlo dobre a jeho výsledky by sme mali vidieť v blízkej budúcnosti.“

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa vyzval Putina, aby obnovil dohodu o obilí

Povedal to na stretnutí s ruským prezidentom po skončení afrického samitu v Petrohrade.

Ramaphosa uviedol, že Afrika viac potrebuje dodávky obilia na komerčnom základe než bezplatnú dodávku z Ruska, ktorú Putin prisľúbil najchudobnejším krajinám kontinentu.

„Navrhli sme realizáciu Čiernomorskej obilnej iniciatívy, hovorili sme o potrebe otvoriť Čierne more, povedali sme, že by sme chceli, aby bolo Čierne more otvorené svetovým trhom. A neprišli sme sem, aby sme žiadali nejaké ‚darčeky‘ pre africký kontinent. Samozrejme, chápeme, že zo štedrosti ste sa rozhodli darovať obilie niektorým africkým krajinám, ktoré čelia určitým ťažkostiam. Veľmi si to vážime, berieme to na vedomie. Nie je to však náš hlavný cieľ, nie je to naša hlavná úloha, aby sme tu dosiahli nejaké dodávky tohto druhu,“ povedal Ramaphosa Putinovi.

Potom sa začala uzavretá časť ich stretnutia a v súčasnosti nie je známe, čo ruský prezident odpovedal.