Ruskí vedci: Mesiac s najväčšou pravdepodobnosťou nevznikol prirodzene

Po ukončení Apollo letov na Mesiac vedci NASA, ale aj z iných vedeckých inštitútov, v početných prácach v priebehu rokov v rôznych súvislostiach opakovane poukazovali na to, že Mesiac sa vo všetkých podstatných aspektoch odlišuje od všetkých nám známych kozmických objektov.

Všetky klasické terórie, ktoré sa pokúšali vysvetliť zvláštne a či záhadné vlastnosti Mesiaca, však nemali úspech.

V ďalšom uvediem len niekoľko z nevysvetliteľných vlastností, ktorými sa Mesiac vyznačuje:

Mesiac nedisponuje žiadnym pevným jadrom

Túto tezu podporuje fakt, že Mesiac má nevysvetliteľným spôsobom výrazne nižšiu hustotu ako Zem i ako všetky ostatné planéty. Mesiac má hustotu 3,3  gramu na kubický centimeter, Zem až 5,5 gramu na kubický cm.

Mesiac „zaznieval ako zvon“

Astrofyzici pri výskume Mesiaca nechali s ním kolidovať satelit za účelom vzniku mesačného „zemetrasenia“. Energia, ktorá pri tejto kolízii vznikla, bola adekvátna viac ako jednej tone TNT. Následne prišlo ku kmitaniu časti mesačného povrchu. Kmity pretrvávali až 4 hodiny. NASA pri sledovaní tohto efektu zaznamenala, že povrch Mesiaca po náraze satelitu sa akoby mierne „vlnil“. Na základe tohto poznatku sa začali medzi expertami množiť hlasy, že Mesiac v skutočnosti musí byť dutý.

Veľká záhada mesačného povrchu

Povrchová vrstva Mesiaca obsahuje kovy, ktoré vznikajú výlučne technickým spracovaním, ako napríklad mosadz. Ešte prekvapujúcejšie je, že sa v nej nachádzajú aj také elementy, ktoré sa na Zemi prirodzeným spôsobom vôbec nevyskytujú, ako napríklad uranium 236 a či neptunium 237. Na Zemi ich poznáme len ako produkty reakcií v atómových reaktoroch. Aj v tomto prípade je tradičná fyzika umlčaná.

Náš Mesiac je neprirodzene (záhadne) veľký satelit Zeme

Je nepísaným zákonom, že mesiace sú oveľa menšie ako planéty, ktoré obiehajú. Podľa tohto pravidla by Zem mala mať Mesiac, ktorý má priemer maximálne do 60 kilometrov – on má ale až neuveriteľných 3476 kilometrov.

Ako je to možné? Aj v tomto prípade tradičná fyzika i astrofyzika neposkytujú nijakú uspokojivú odpoveď. Veľmi dobré a názorné je porovnanie s Jupiterom. Jeho najväčšie mesiace majú len asi  1/80 z jeho veľkosti – v prípade Zeme je veľkosť Mesiaca až ¼ z jej veľkosti.

Žiadna z klasických teórií a hypotéz nedokáže jednoznačne vysvetliť, ako vznikol Mesiac a ako som už uviedol, žiadna nevie vysvetliť ani jeho záhadné vlastnosti. Napríklad jedna z nich uvádza, že Mesiac bol zachytený ako tzv. potulná planéta na svojej ceste, keď sa dostal do blízkosti Zeme, jej gravitačným poľom. Zem je však príliš malá na to, aby sila jej gravitačného poľa bola schopná taký obrovský kus hmoty, akou Mesiac je, navždy k sebe pripútať.

Iná hypotéza vychádza zas z toho, že Mesiac sa vytvoril pred niekoľkými miliardami rokov z trosiek, ktoré vraj vznikli pri kolízii veľkého kozmického objektu so Zemou. Opäť ale nie je vysvetlená nízka hustota takého Mesiaca a ani jeho neprirodzená veľkosť.

A tak nikto nemôže vyvrátiť tézu, ktorú postulovali ruskí vedci, ale pridali sa k nej aj niektorí astronómovia z USA, ako Allen Hynek.

Téza hovorí, že  Mesiac je umelá konštrukcia, ktorá slúžila ako obrovská kozmická stanica, ktorá bola pred veľmi dávnou dobou neobyčajne vyspelou technikou dopravená na obežnú dráhu okolo Zeme.

Roman Bednár