Podľa telegramov bolo konečné rozhodnutie o tom prijaté včera na stretnutí Šojgua a Surovikina.

O jeho vojenských a taktických motívoch sme už písali. V podmienkach neustálych útokov ukrajinských ozbrojených síl na priechody cez Dneper je zásobovanie ruského zoskupenia na pravom brehu mimoriadne problematické. A preto sa dlho diskutovalo o účelnosti jeho ďalšieho zachovania.

Ukrajinskí generáli tiež uviedli, že z čisto vojenského hľadiska by bolo správne, keby sa ruská armáda stiahla z pravého brehu.

Toto napísal generálporučík Michail Zabrodskij, prvý zástupca predsedu výboru Rady pre národnú bezpečnosť a bývalý veliteľ ATO, vo svojom článku pre Ukrinform 1. novembra:

„Stiahnutie sa Rusov z predmostia pri meste Cherson je pre nich v zásade logické a dokonca účelné z viacerých dôvodov. Prvým je, samozrejme, celá zložitosť zabezpečenia činnosti skupiny na predmostí v operačnom oddelení od vojsk na ľavom brehu. Využívanie impulzných trajektových prechodov možno považovať za východisko na určitý čas. Určite však nerieši úplne komplexnú podporu 18- až 20-tisícového vojenského zoskupenia a plnohodnotné fungovanie okupačnej správy regionálneho centra, najmä v chladnom období.

Druhý dôvod patrí do oblasti operačného umenia. Jeho vysvetlenie spočíva v odpovedi na na prvý pohľad jednoduchú otázku.

Prečo potrebujeme predmostie? Nemá zmysel opakovať ruské informačné mantry o možnej rýchlej ofenzíve na Nikolajev a Odesu. Dnes, ako sa hovorí, „pôjdu“ len na, z pohľadu okupačných vojsk, nenáročné akcie. Ruská strana nemá ani silu, ani prostriedky, a čo je najdôležitejšie, ani vieru v úspech, ani vôľu riešiť problémy v takomto rozsahu. Ďalším problémom môže byť využitie nepriateľom „uvoľnených“ jednotiek z pravého brehu na inom operačnom smere.

Tretím dôvodom je nesporná operačná výhoda budovania obrany na ľavom brehu Dnepra pre nepriateľa. Okrem využitia všetkých výhod obrany na hlavnej vodnej prekážke zostáva v hre aj nesúhlas Ukrajiny s hospodárskym využívaním Dnepra po prúde rieky ako dopravnej cesty a zaručená kontrola nad vodohospodárskymi stavbami Severokrymského kanála.

Inštrukcie na stiahnutie už prišli aj oficiálne: Surovikin navrhol Šojguovi stiahnuť ruské jednotky na ľavý breh Dnepra.

„Rozhodnutie brániť sa na ľavom brehu Dnepra nie je jednoduché, zároveň však zachránime životy našich vojakov a bojovú účinnosť zoskupenia vojsk,“ povedal Surovikin.

„Súhlasím, pokračujte v sťahovaní vojsk,“ povedal Šojgu.

Podľa Surovikina sa manévre vojsk uskutočnia v blízkej budúcnosti, „útvary obsadia pripravené obranné línie na ľavom brehu Dnepra“.

Inými slovami, ruské jednotky sa sťahujú z Chersonu.

Sťahovanie jednotiek z Chersonu je na jednej strane šokujúce, na druhej strane sa o tejto možnosti už veľa diskutovalo hlavne v posledných dňoch.

Jedným z dôvodov, ktorý sa však verejne a oficiálne neuvádza, má byť aj dohoda Ruska s USA. Pred niekoľkými dňami presiakli na povrch informácie o tajných jednaniach medzi Ruskom a USA, kde sa práve takéto stiahnutie ruských vojsk z pravého brehu Dnepra uvádzalo ako podmienka zo strany USA na uzavretie mieru.

Rusko oficiálne oznámilo stiahnutie z Chersonu a celého pravého brehu Dnepra

Hlavné dôvody a dôsledky.

1. Už viackrát bolo konštatované, že obrana predmostia na pravom brehu Dnepra je pre Ruskú federáciu problematická, pretože hlavné komunikácie cez Dneper sú ostreľované AFU. Zároveň tu boli dislokované najviac bojaschopné ruské jednotky – námorná pechota a výsadkári, ktoré v prípade presunu na iné smery mohli posilniť pozície ruských vojsk a použiť ich na útočné operácie.

Je možné, že rozhodnutie o stiahnutí vojsk bolo prijaté už dávnejšie, ale bolo odložené až na obdobie po voľbách do amerického Kongresu, aby sa Bidenovi nedali do rúk tromfy. Možno o týchto plánoch vedeli aj ukrajinské úrady, čo vysvetľuje relatívny pokoj v tomto sektore frontu v posledných týždňoch (prečo útočiť, keď je jasné, že Rusi sa čoskoro stiahnu).

Z vojensko-strategického hľadiska stiahnutie z pravého brehu Dnepra zároveň znamená, že Rusi upúšťajú od plánov zaútočiť na Odesu a dosiahnuť Podnestersko. Vo všeobecnosti sa chcú sústrediť na udržanie území, ktoré už obsadili. V prvom rade ide o pozemný koridor na Krym. V tejto súvislosti experti nevylučujú, že ruská armáda môže na Donbase uskutočniť aj „preskupenie“, vybudovať novú obrannú líniu pozdĺž južného brehu Severského Donca a stiahnuť sa z celého severu Luganskej oblasti (teda aj zo Svatova, Starobelska a Kreminny). Všetko však bude závisieť od situácie na fronte.

A ešte jeden bod – s prístupom k pravému brehu Dnepra sa AFU priblíži ku Krymu, čo uľahčí údery na polostrov. Samozrejme, ak neexistuje politický zákaz.

2. Ak z vojenského hľadiska nebude mať strata Chersonu pre Rusko rozhodujúci význam pre priebeh bojov na Ukrajine, imidžové a politické dôsledky by mohli byť oveľa závažnejšie.

Z politického hľadiska ide o grandiózne víťazstvo Ukrajiny. A teda aj porážku Ruska a Putina osobne. Najmä preto, že Cherson je už oficiálne pripojený k Rusku. Teda Rusko tak prišlo už o svoje územie.

Vzdanie sa Chersonu už vyvolalo vlnu hnevu ruských blogerov a telegramových kanálov. A práve tí podporovali vojnu na Ukrajine. To môže vážne podkopať Putinovu dôveryhodnosť (pretože práve jeho mnohí obviňujú z „odovzdania ruského Chersonu“) a tiež destabilizovať situáciu v Rusku. Vrátane armády, ktorej morálku kapitulácia Chersonu prirodzene neposilní (najmä ak vezmeme do úvahy, že Rusi od začiatku septembra ustupovali).

Do akej miery sa ruským orgánom podarí udržať situáciu pod kontrolou, je otvorenou otázkou.

Je však jasné, že všetci Putinovi vnútorní a vonkajší nepriatelia budú veľmi aktívne pumpovať teóriu „zrady“ v Chersone v nádeji, že oslabia jeho moc a tiež celkovo oslabia situáciu v Rusku a znížia jeho schopnosť pokračovať vo vojne.

3. Mohlo by byť stiahnutie Ruska z Chersonu prológom k uzavretiu prímeria a koncu vojny? O tejto verzii sa nedávno aktívne diskutovalo, ale je nepravdepodobná. A už sme podrobne napísali prečo: oslobodenie Chersonu posilní vieru ukrajinských orgánov a spoločnosti v nadchádzajúce víťazstvo, a preto určite nepodnieti Kyjev, aby pristúpil na akékoľvek kompromisy s Moskvou a uzavrel s ňou prímerie pod podmienkou zachovania ruskej kontroly nad dobytými územiami. Ukrajina však nie je samostatný štát a preto viac záleží na tom, na čom sa dohodnú Rusi s Američanmi.

Okrem toho sa na Ukrajine aj na Západe očakáva, že po kapitulácii Chersonu nastane v Rusku „nový zmätok“. A iste to neprispeje k tomu, aby Ukrajina chcela s Putinom o niečom rokovať.

Ak bojujúce strany v budúcnosti dosiahnu nejakú dohodu o prímerí, Cherson určite nebude jej dôvodom.

Rafinovaný plán?

Nielen ukrajinskí hovorcovia, ale aj niektoré ruské telegramové kanály hovoria o nejakom „rafinovanom pláne“ na Cherson.

Aleksandr Kazakov, bývalý poradca „hlavy DĽR“, píše, že zatiaľ nebol zaznamenaný žiadny masový prechod ruských vojsk cez Dneper. A je nepravdepodobné, že by to bolo možné v krátkodobom horizonte.

„Ani predvčerom, ani včera si nikto nevšimol hromadný prechod živej sily a techniky z pravého brehu Dnepra na ľavý breh pri Chersone,“ napísal a spochybnil možnosť takéhoto prechodu.

„Dve otázky: Je možné vzdať sa mesta, ktoré je v tyle? Je možné prejsť s 20-tisícovou armádou na druhú stranu veľkej rieky za jednu noc, počas bojov v tyle a bez funkčných mostov?

Odpoveď na prvú otázku: delírium zo smútku. Odpoveď na druhú otázku: teoreticky je to možné, ale len za jednej podmienky. Za predpokladu, že to bude výsledkom dohôd a naše zoskupenie ponechá pravý breh pod kontrolou AFU, teda skutočne pod eskortou,“ napísal Kazakov.

Hoci stále nie je jasné, prečo bolo stiahnutie vojsk tak hlasno oznámené, v skutočnosti sa neuskutočnilo. Ak bolo ich úlohou zavádzať ukrajinských veliteľov, mohli sa obmedziť na to, že do médií hodia správu o ústupe.

Či však ide skutočne o rafinovaný plán, alebo o ústup, sa dozvieme pomerne rýchlo, keď sa ukrajinské jednotky priblížia k Chersonu.

Reakcie

Poradca kancelárie prezidenta Oleksij Arestovič považuje otázku Chersonu za vyriešenú, pričom pripomína, že rozhodujúcu úlohu pri odchode Rusov z mesta zohrala AFU.

„Pochopme to správne: ruská armáda neodchádza z Chersonu, z Chersonu ju vytlačili ukrajinské obranné sily. Vyradené ťažkými bojmi, so stratami, metodickým prehlbovaním nepriateľskej obrany, prácou na prechode, ťažkou a krvavou vojnovou prácou,“ napísal vo svojom tg-kanáli.

Arestovič uviedol, že „boje na pravom brehu budú ešte nejaký čas pokračovať. A potom bude nasledovať ešte náročné obdobie stabilizácie.

Ukrajina nevidí žiadne známky toho, že by Rusko opustilo Cherson bez boja. Na Twitteri to uviedol poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Michail Podoljak.

„Činy hovoria hlasnejšie ako slová. Ukrajina nevidí žiadne známky toho, že by Rusko opustilo Cherson bez boja. Veľká časť skupiny ru zostáva v meste, do regiónu sa sťahujú ďalšie rezervy.

Ukrajina oslobodzuje územia na základe spravodajských údajov, nie na základe zinscenovaných televíznych vyhlásení,“ napísal Podoljak.

Ramzan Kadyrov vyhlásil, že rozhodnutie stiahnuť ruské jednotky v Chersonskej oblasti na ľavý breh Dnepra bolo ťažké, ale správne.

„Po zvážení všetkých pre a proti [veliteľ ruského zoskupenia v oblasti špeciálnej vojenskej operácie] generál [Sergej] Surovikin urobil ťažkú, ale správnu voľbu medzi nezmyselnými obeťami v záujme hlasných vyhlásení a záchranou neoceniteľných životov vojakov,“ napísal Kadyrov na svojom kanáli Telegram. – Takže nie je potrebné hovoriť o „odovzdaní“ Chersonu. „Vzdáva sa“ spolu s bojovníkmi. A Surovikin sa stará o vojakov a zaujíma výhodnejšiu strategickú pozíciu – pohodlnú, bezpečnú.“