Rozvoj geotermálnych elektrární brzdia náklady a chýbajúca podpora štátu

Rozhodovanie o realizácii geotermálnych projektov sa podľa neho odvíja predovšetkým od ich ekonomickej uskutočniteľnosti. Náklady na realizáciu projektov v poslednom období výrazne vzrástli, pričom dostupné podporné mechanizmy nedostatočne pokrývajú riziká úvodných fáz vrátane realizácie vrtov.

Problémom je aj komplikovaná legislatíva a zdĺhavý proces prípravy projektov. Geotermálne zdroje zároveň nemajú dostatočne jednoduchý prístup do systémov centralizovaného zásobovania teplom v lokalitách, kde sa nachádzajú vhodné podmienky.

Predaj tepla môže byť pritom dôležitý pre návratnosť geotermálnych elektrární, pretože umožňuje využiť aj tepelnú energiu, ktorá zostáva po výrobe elektriny.

„Priestor na zlepšenie preto existuje vo finančnej podpore, povoľovacích procesoch, nastavení legislatívy aj v pravidlách fungovania systémov centralizovaného zásobovania teplom,“ povedal Mašek.

„Výstupný výkon geotermálnej elektrárne môže do určitej miery ovplyvňovať teplota ovzdušia, podobne ako pri každej tepelnej elektrárni,“ uviedol Mašek.

Pri vyšších vonkajších teplotách je chladenie náročnejšie a účinnosť výroby elektriny sa môže mierne znižovať. Vysoké teploty alebo sucho však podľa Mašeka nespôsobujú rovnaké prevádzkové obmedzenia ako pri zdrojoch závislých od riečnej vody.

Výhody geotermálnych elektrární

Výhodou geotermálnych elektrární je ich nízka citlivosť na sucho. Na rozdiel od vodných elektrární alebo tepelných zdrojov využívajúcich riečnu vodu na chladenie nie sú závislé od prietoku povrchových vôd ani od množstva zrážok.

Nezávisia ani od dostupnosti paliva, intenzity slnečného žiarenia alebo vetra.

Pre dlhodobú udržateľnosť projektu je rozhodujúce správne nastavenie odberu a reinjektáže geotermálnej vody. Množstvo odoberanej a spätne vháňanej vody musí byť nastavené tak, aby sa neznižoval tlak ani teplota v kolektore. Parametre odberu a reinjektáže sa stanovujú počas hydrodynamických skúšok.

Avšak geotermálne projekty novej generácie, napríklad pokročilé geotermálne systémy (AGS), nie sú závislé na existencii prirodzeného geotermálneho rezervoára, pracovné médium v nich totiž cirkuluje v uzavretom podzemnom okruhu, čo umožňuje ich realizáciu prakticky všade.