Krátko po zverejnení jeho menovania za riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice vo štvrtok 18. júla odpovedal Matteo Bruni na niekoľko otázok redaktora Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News Roberta Piermariniho. Rozhovor prinášame v plnom znení:

Čo znamená pre Vás táto voľba?

Menovanie je určite pre mňa česť. S potešením to vnímam ako znak úcty nielen voči mojej osobe, ale aj voči príbehu, z ktorého pochádzam a voči práci vykonanej spolu s kolegami v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Som vďačný za dôveru Svätého Otca a prefekta Paola Ruffiniho, ktorý ma podporuje zblízka zo strany Dikastéria. Viditeľne je to aj voľba, ktorá doceňuje vnútorné zdroje. Tlačové stredisko je štruktúra neveľká, ale komplexná, s rozmanitosťou funkcií, ktoré sú špecializované a nie každá z nich je okamžite zrejmá, a to ani tým, ktorí sú s touto inštitúciou v pravidelnom kontakte. Verím, že poznať ju zvnútra môže byť užitočným pre hlbšiu realizáciu reformy samotného Dikastéria.

Viacero rokov ste sa zaoberali riešením otázok skôr operatívnych. Ako vidíte túto novú úlohu?

V posledných rokoch bol v mojom profesijnom živote vzťah s médiami vždy celkom intenzívny. Hoci aj v pozadí za kulisami, snažil som sa konať tak, aby moja práca prispela ku správnej informovanosti, pokúšajúc sa sprostredkovať niektoré z ťažiskových tém pontifikátu. V tomto zmysle si novú úlohu vysvetľujem v nadväznosti na predchádzajúcu: komunikátor v službe Svätého Otca a Svätej stolice, ktorý dáva k dispozícii svoje ľudské a profesionálne schopnosti. Do hry tu vstupuje mnoho faktorov: skúsenosť profesionálna, ale aj ako otca a manžela. Sprevádza ma podpora mojej manželky a láska mojej dcéry. Povedal by som však, že aj zaangažovanie sa po boku chudobných na predmestiach Ríma i vo svete, čo prežívam s Komunitou Sant´Egidio už od mladých čias lyceálneho študenta. Dnes sa odo mňa žiada urobiť ďalší krok, a jeho prijatie nemôžem urobiť inak ako pokračovaním v práci v službe pápeža a Svätej stolice, s mojou vnímavosťou, ktorá je stále tá, akú má Cirkev pre všetkých, najmä pre chudobných.

Poznáte veľa akreditovaných novinárov v Tlačovom stredisku. Určitému počtu z nich ste pomohli zaradiť sa do tohto sveta. Myslíte si, že tieto vzťahy sa teraz zmenia?

Odkedy ma páter Federico Lombardi zavolal stať sa súčasťou Tlačového strediska – a som mu vďačný za to, čo som sa mohol naučiť pod jeho vedením – s mnohými ľuďmi pracujúcimi s informáciami som mal užitočný vzájomný kontakt, aj priateľský. V týchto posledných rokoch, pod vedením Grega Burkeho a Palomy García Ovejerovej, ktorým ďakujem za spoločne vykonanú prácu, som naďalej sprevádzal prácu mnohých novinárov od ich príchodu do Ríma alebo od ich prvých krokov k užšiemu kontaktu s realitou Svätej stolice, pomáhajúc im zorientovať sa. Uvedomujem si, že teraz začína iný druh povinností a dúfam, že vzájomná dôvera zostane nezmenená.

Z Vášho pohľadu, čo dnes potrebuje svet informácií?

V tej problematike, v ktorej sa pohybujem, je to taká oficiálna komunikácia udalostí, ktorá je jasná, transparentná, ktorá prispieva k chápaniu zložitosti sveta, v ktorom žijeme. Mám na mysli komunikáciu, ktorá obohatí pochopenie kontextu, v ktorom sa udalosti dejú. Pontifikát pápeža Františka rozpráva už cez jeho gestá, jeho slová, jeho voľby, ale historický prínos niektorých udalostí sa neraz lepšie pochopí v širšej perspektíve. V tomto zmysle by som chcel prispieť k tomu, aby Tlačové stredisko bolo čoraz viac referenčným bodom pre novinárov, ktorí o pápežovi a Svätej stolici hovoria celému svetu. A ďakujem tomu, ktorý ma v tomto úsilí predchádzal, môjmu kolegovi a priateľovi Alessandrovi Gisottimu, ktorý sa v týchto šiestich mesiacoch veľkodušne vložil do práce so svojou ochotou, profesionalitou a veľkou ľudskou citlivosťou. Chcel by som, aby sa aj moja služba zaradila do tejto brázdy, spolu s kýmkoľvek, kto bude po mojom boku a so všetkými kolegami v Tlačovom stredisku Svätej stolice.