Rozdiel medzi očkovacími praktikami v Číne a u nás sa stále zmenšuje. Podobnosť prestáva byť náhodná

Bratislava 13. decembra 2021 (HSP/Foto:Screenshot, TASR/AP-Ng Han Guan)

Povinné očkovanie, pokuty, nepreplatenie zdravotnej starostlivosti nezaočkovaným, zákaz vstupu pre nezaočkovaných, to všetko je zatiaľ len odvar toho čo sa deje v Číne, ale zdá sa že niektorí politici sa už inšpirovali týmto komunistickým režimom a tak sa pozrime ako to tam vyzerá a aký ďalší orwellovský nápad odtiaľ čoskoro dôjde aj k nám

Oficiálne sa v Číne nehovorí o povinnom, ale o vyžadovanom očkovaní, ktorému musí predchádzať informovaný súhlas. Čo to v praxi znamená popísal Zhang Jianping z provincie Hunan. Keď ho navštívila polícia s otázkou prečo ešte nie je zaočkovaný, odpovedal že nebol plne informovaný a nedáva súhlas na očkovanie. Vzápätí ho policajti odvliekli do auta a odviezli do nemocnice, kde mu držali ruky a nohy, kým ho zdravotník proti jeho vôli nezaočkoval.

Zhangov prípad nie je ojedinelý. Šialenstvo núteného zaočkovania sa rozbehlo v júli potom, čo prezident Si Ťin-pching stanovil métu 80 % zaočkovanosti do októbra 2021. Plán bol už prekročený a zaočkovať sa podarilo 84,3 %, teda 1,2 mld ľudí. Vo viacerých  čínskych dokumentoch lokálnych vlád sa objavilo slovo „qinling“ – vynulovanie nezaočkovaných.

V dokumente pod ktorým je podpísaný tajomník Komunistickej strany Číny v provincii Huairenesa píše: „Žiadna rodina ani osoba nesmie byť vynechaná, musíme dosiahnuť komplexné vynulovanie pre cieľovú populáciu.“

O situácií píše už aj ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch. Tá opatrne spomína, že o povinnom očkovaní uvažujú aj v niektorých krajinách EU. Optimisticky sa však spolieha, že to nebude znamenať, že budú ľudí policajti nasilu odvážať na zaočkovanie, ako sa to deje v Číne. Nám len ostáva dúfať, že neomarxistov vo vedení EU ešte stále nie je väčšina, tak ako ich kolegov marxistov v ústrednom výbore čínskej komunistickej strany.

V niektorých čínskych provinciách pristúpili aj k zadržiavaniu dôchodkov a nepreplácaniu zdravotnej starostlivosti. Podobné nápady už šíria na Slovensku aj naši progresivisti vo vláde a v médiách.

Medzi ďalšie čínske praktiky boja proti covidu patrí, odmietnutie testovania nezaočkovaných, čo v digitálnej čínskej e-karanténe znamená znemožnenie pohybu ešte aj do najbližších potravín.

Zápis dieťaťa do školy je zase podmienený preukázaním sa, že zaočkovaní sú rodičia, ale aj starí rodičia dieťaťa. Dúfajme teda, že to nebude inšpirácia aj pre našu pandemickú komisiu.

Z práce čínskej polície si zase vzala vzor facebooková stránka našej slovenskej polície. Autori protiočkovacích príspevkov sú v Čine predvolávaní na políciu a svoje príspevky musia zmazať.

Existujú aj tabule hanby, čo sa snaží napodobniť admin stánky slovenskej polície, keď zverejňuje „dezolátov“, ktorí spochybňujú očkovanie.

V Číne na rozdiel od nás vyplácajú odmenu nie tým čo sa zaočkovali, ale tým ktorí udajú občanov, ktorí sa ešte očkovať nedali, alebo majú protiočkovacie názory. U nás zatiaľ udavači fungujú na dobrovoľnej báze a zvyknú sa uspokojiť s nomináciou na ocenenie Biela vrana. Ale je možné že časom sa aj u nás pristúpi na priame platby.

Problémy s nežiaducimi účinkami vakcín majú aj v Číne. Pozostalí po obetiach vakcín, ktorí sa dožadujú zodpovednosti, čelia policajnému obťažovaniu, či dokonca väzneniu. He Fangmei, ktorý sa stal otvoreným kritikom vakcinovania potom, čo jeho dcéra po očkovaní trpí neurologickou diagnózou dokonca zmizol, uvádza HRW.

„Cenzúra, obťažovanie a svojvoľné zadržiavanie počas pandémie prehlbujú nedôveru čínskej verejnosti k vakcínam. Ak chce Peking skutočne zvýšiť zaočkovanosť, mal by začať prepustením zadržaných aktivistov, ktorí sa vyjadrovali k bezpečnosti vakcín, a zaviesť opatrenia na transparentnosť vývoja, bezpečnosti a regulácie vakcín. Násilné očkovanie ľudí, nie je riešením.“

Vyzýva HRW. Dúfajme, že podobnú výzvu adresujú aj krajinám EU, ktoré sa vybrali rovnakou cestou.

Totalitných nápadov je na prebratie z čínskej praxe ešte dosť. A najväčších priaznivcov majú tieto nápady medzi našimi neomarxistami, ľudovo nazývanými slniečkári.

Opozičný Smer spomenul na poslednej tlačovke slovo Čína v pozitívnom zmysle 21 krát. Ich poslanec dokonca dával Čínu ako príklad krajiny, ktorá zvládla pandémiu aj bez povinného očkovania! Kto vie, či poslanec Smeru naozaj nemá páru, aká je reálna situácia v Číne alebo to iba vedieť nechce, každopádne, keby sme sa inšpirovali skutočnou čínskou realitou, v nastúpenom trende totalitných opatrení by ani nebol dôvod poľaviť, práve naopak.

Voliči, nie len tejto opozičnej strany, by preto pri slovnom spojení “úspešný boj s pandémiou v Číne” mali spozornieť.

Lebo ako sa ukazuje, od tvrdého jadra EU k ústrednému výboru strany v Pekingu majú niektorí bližšie než by sa zdalo.

Martin Urban