Podľa prieskumu HR platformy Humanet medzi manažérmi a riaditeľmi firiem až 47 percent spoločností pociťuje nedostatok metodických pokynov, ako nové povinnosti zaviesť do praxe. „Slovenská vláda ešte nedefinovala kľúčové požiadavky na reporting a ďalšie povinnosti pre zamestnávateľov, preto firmy v praxi zatiaľ nedostali konkrétne usmernenie,“ upozorňuje Branislav Horeháj zo spoločnosti Hour, ktorá stojí za platformou Humanet. Práve neistota okolo konkrétnej implementácie patrí medzi hlavné bariéry, ktoré podniky brzdia v príprave.

Čas na zavedenie zmien sa pritom rýchlo kráti. Transpozícia smernice do slovenskej legislatívy musí byť dokončená do začiatku júna 2026, pričom príslušný zákon už prešiel prvým čítaním v parlamente. Firmy tak stoja pred úlohou pripraviť svoje interné systémy, procesy aj komunikáciu v relatívne krátkom čase. Viac než polovica oslovených spoločností odhaduje, že na zosúladenie s novými pravidlami bude potrebovať minimálne tri mesiace.

Zmeny, ktoré smernica prinesie, sú pritom zásadné. Podniky budú musieť prehodnotiť mzdové štruktúry tak, aby boli založené na objektívnych kritériách, ako sú náročnosť práce, zodpovednosť či kvalifikácia, a nie na pohlaví zamestnanca. Uchádzači o prácu získajú právo poznať mzdu alebo jej rozpätie ešte pred pohovorom a zamestnávatelia už nebudú môcť požadovať informácie o predchádzajúcom plate kandidáta.

Transparentnosť sa výrazne zvýši aj vo vnútri firiem. Zamestnanci budú mať právo získať informácie o priemerných odmenách na porovnateľných pozíciách, a to aj s rozlíšením podľa pohlavia. Zároveň sa ruší možnosť zakazovať zamestnancom hovoriť o svojom plate. V prípade, že rozdiel v odmeňovaní presiahne päť percent bez objektívneho zdôvodnenia, firmy budú musieť situáciu prehodnotiť spolu so zástupcami zamestnancov.

Nové pravidlá však neprinášajú len zmenu filozofie odmeňovania, ale aj vyššiu administratívnu záťaž. Najmä väčšie podniky budú povinné pravidelne reportovať údaje o odmeňovaní štátu. Práve nárast administratívy vníma ako hlavný problém polovica oslovených firiem, zatiaľ čo finančná náročnosť zmien ich znepokojuje podstatne menej.

Zaujímavým zistením je aj to, že firmy sa obávajú reakcie zamestnancov po zverejnení mzdových rozdielov. Otvorenie tejto témy môže podľa nich vyvolať napätie na pracoviskách, najmä ak sa ukáže, že rozdiely nie sú dostatočne zdôvodnené. Napriek tomu už približne štvrtina spoločností začala s internými mzdovými auditmi alebo prípravou reportingu, čo naznačuje, že podniky si význam zmien uvedomujú.

Z ekonomického pohľadu ide o zásah, ktorý môže ovplyvniť fungovanie pracovného trhu aj firemnú kultúru. Transparentnejšie odmeňovanie môže prispieť k znižovaniu rozdielov medzi mužmi a ženami, no zároveň kladie vyššie nároky na riadenie ľudských zdrojov a internú komunikáciu.