Potom zasiahli západné krajiny a aj tam sa plánovací horizont počítal na týždne, nanajvýš mesiace: vyzbrojte Ukrajinu, zasiahnite Rusko sankciami a všetko sa tam rozpadne ako domček z kariet. Ale ani oni sa netrafili.

Za dva roky si Rusko vybudovalo svaly a vycvičilo mozgy, zatiaľ čo Západ zažíva vnútorné rozpory a vážne hospodárske problémy. A existuje myšlienka, že v tejto chvíli je pre nás výhodné predlžovať konflikt, vraj počkáme a Západ zomrie sám. To je dobré, nie? Ale nádej, že západné krajiny by sa mali len tak rozplakať a všetky problémy Ruska sa v okamihu skončia, rozptýlil v rozhovore pre Svobodnuju Pressu Rostislav Iščenko, politológ a publicista tlačovej agentúry Rossija segodňa….

Rozhovor viedol novinár Svobodnej Pressy Aleksej Peskov

„Svobodnaja Pressa: Rostislav Vladimirovič, keď sa začínala ŠVO proti Ukrajine, išlo len o Ukrajinu – ale už o mesiac sa situácia zmenila na našu konfrontáciu so Západom, s NATO. A ukázalo sa, že NATO nie je také silné, ako sme si my a oni sami mysleli, že za dva roky bojov s Ruskom sa pre západné krajiny stalo všetko dosť smutné, a čo je najdôležitejšie – nevidia žiadne tendencie k zlepšeniu. Môžeme súčasnú situáciu nejako využiť vo svoj prospech?

– Mimochodom, Rusko začalo súčasnú kampaň nie proti Ukrajine, ale za Ukrajinu – a začalo ju v záujme spoločnej bezpečnosti, nielen svojej vlastnej. Rusko deklarovalo a naďalej deklaruje zásadu „nezdieľania bezpečnosti“ – nemôže to byť tak, že pre mňa je to dobré a pre teba zlé. Ak sa vy cítite absolútne bezpečne na môj úkor a ja sa cítim v nebezpečenstve, budem sa snažiť z tejto situácie nejako dostať. A v určitom okamihu zistíte, že už nie ste v bezpečí.

Takže pozícia Ruska je pochopiteľná. Rovnako ako je jasný postoj Spojených štátov a im podriadeného NATO. V Spojených štátoch závisí vnútorná stabilita od postavenia Ameriky ako globálneho hegemóna, pretože inak nebudú schopné zabezpečiť nadmernú spotrebu vo vnútri krajiny. Ak sa toto postavenie zmení, začnú chudobnieť a situácia by mohla rýchlo nabrať smer ku kolapsu. Inými slovami, musia nájsť nejaký vonkajší zdroj, ktorý zabezpečí ich hegemóniu na planéte aj vnútornú stabilitu.

„SP: Máte na mysli niekoho okradnúť?

– Presne tak. A oni očakávali, že nájdu potrebný zdroj okradnutím Ruska a Číny. Keďže nebolo možné realizovať ich plán naraz, mysleli si, že problém vyriešia v dohľadnom čase.

Keď im to ani počas predpokladaného obdobia nevyšlo, USA sa rozhodli, že najprv vyrabujú západnú Európu a potom dokončia Rusko a Čínu. Áno, okradli Európu, ale nemysleli na to, že ak okradnete vlastného spojenca, sami sa stanete slabšími.

USA oslabili Európu, ale svoj strategický problém nevyriešili. A teraz sa ocitli v situácii zugzwang, komplikovanej časovým tlakom, keď neexistuje žiadny dobrý postup a oni nemajú čas niečo vymyslieť, ale ani len prečkať zlé časy.

Musia sa vysporiadať s Čínou, Ruskom, plus niečo urobiť s Blízkym východom a Európou, a zároveň musia riešiť množstvo vážnych problémov vo vnútri krajiny.

„SP: A čo s tým máme my? Seď a počkaj, kým mŕtvola nepriateľa neprepláva okolo….

– Problémy nášho nepriateľa narastajú, ale Rusko by v tom nemalo vidieť výhodu. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako nenechať jadrový štát vybuchnúť zvnútra.

Spomeňte si, čoho sa Spojené štáty najviac obávali začiatkom 90. rokov? Rozpadu ZSSR a rozšírenia jadrových zbraní po bývalých sovietskych republikách. A kým ich nezhromaždili na jednom mieste, v Rusku, boli touto situáciou veľmi znepokojené. A ak teraz USA vybuchnú zvnútra a jadrové zbrane sa ocitnú vo viacerých rôznych štátoch, budeme tiež veľmi znepokojení.

A problémy na Západe narastajú. Protesty tých istých farmárov. Keď sa to všetko začalo, západní experti – zdôrazňujem, západní experti -, ktorí dobre poznajú všetky problémy svojej opozície, odborových a alternatívnych hnutí, povedali: a čo farmári? Vyjdú, na chvíľu zablokujú cesty a potom odídu – hlavná časť pracujúcich ich nepodporí, pretože majú iné záujmy.

A zrazu poľnohospodári neodišli, navyše sa ich hnutie stalo medzinárodným, podporili ich pracovníci iných odvetví, podporili ich dopravcovia a, čo sa zdalo neuveriteľné, podporili ich obyvatelia miest, ktoré poľnohospodári blokovali. Systém rezonoval a už sa nedokázal stabilizovať. Kolabuje nám pred očami.

A všetky tieto problémy vznikli Západu preto, lebo namiesto toho, aby sa dohodol s Ruskom, išiel s ním do konfrontácie, pričom správne neodhadol ani ruské, ani svoje vlastné zdroje. Ale kvôli tomu, čo sa deje, nebude mať Rusko žiadne výhody, len nové problémy.

„SP: O akých problémoch hovoríme?

– Tak ako Západ čelil problému privatizácie priestoru, ktorý po sebe zanechal Sovietsky zväz, aj my budeme čeliť podobným problémom. Neexistuje nič také ako priestor bez vlastníka.

Môžete hovoriť, koľko chcete, že nepotrebujeme Ukrajinu, nepotrebujeme Európu, ale ak odtiaľ odíde jeden vlastník, určite sa musí objaviť ďalší. Najmä ak si miestne národy nevedia poradiť sami, vždy hľadajú pána.

To je osud limitrofov, a celý svet sú väčšinou limitrofovia. Existujú dve až osem veľmocí, v závislosti od kritérií veľkosti, a všetky ostatné len kolíšu medzi nimi. A teraz budú oscilovať smerom k Rusku.

Áno, teraz je to pre nás výhodné, pretože táto oscilácia nás podporuje proti Spojeným štátom. Celý svet nie je s nimi a 60 percent sveta je už s nami, a to nám pomáha, ale….

Potom však budeme čeliť rovnakej situácii, akej čelili USA po zániku ZSSR – štáty sa stali svetovým hegemónom. Predpokladajme, že v tejto situácii nebudeme sami – bude tu Čína, bude tu niekto iný, ale predsa len – zodpovednosť za svet padne na nás. Prinajmenšom – aj na nás. Môžeme to uznať, alebo nemusíme, ale zodpovednosť budeme niesť my. Ľudia budú prichádzať k nám.

Už teraz prichádzajú – utíšiť spory, vyriešiť rozpory, požiadať o pomoc. A keď hovoríme, že sme v Afrike zaujali dobrú pozíciu, znamená to, že predtým chodili miestni obyvatelia so svojimi problémami za Francúzmi a Američanmi, ale teraz prichádzajú za nami, aby zistili, kto je hlavný vodca a kto je vedľajší. A ktokoľvek sa postaví do čela, toho ostatní pošpinia. A to sa stáva aj naším problémom.

A ďalej – tie isté problémy máme aj so Západom, s ktorým tiež budeme musieť niečo urobiť. Neprestanú vo svojej samovražednej činnosti, keď už na tejto ceste prešli mnohými medzistupňami, kde by bolo možné spomaliť. A ak aj nezničia celý svet, nezastavia sa na ceste sebazničenia a my s tým budeme musieť niečo urobiť. My to urobíme. A nie preto, že by sme boli strašne horliví alebo z nejakej túžby po dobročinnosti. Zničený Západ je problémom našej bezpečnosti.

“ SP: Takže čím rýchlejšie sa Západ zničí, tým viac musí byť Rusko pripravené prevziať zodpovednosť za svet. A nemalo by byť pripravené slovami, malo by byť schopné niesť túto zodpovednosť. Čisto technicky.

– Absolútne. Neexistuje moc bez zodpovednosti. A ak sa niekto pohybuje v našej zóne vplyvu, tak spolu s mocou nad ním dostávame aj určitý podiel zodpovednosti za neho.

Tak ako sme boli zodpovední za celú Varšavskú zmluvu, za celú SEV a za celý svetový systém socializmu. Lenže teraz sa to bude volať inak.

USA boli zodpovedné aj za svojich spojencov, ale počúvajte, čo teraz Trump hovorí o NATO a Európanoch. Je to približne to isté, čo sa hovorilo, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. My sme republiky živili, teraz odídu a my sa budeme mať ešte lepšie.

Tvrdí, že nebude podporovať tie krajiny NATO, ktoré na alianciu vynakladajú menej ako 2 % svojich rozpočtov. Hovorí, že nepodporí Taiwan, pretože ukradol priemysel Američanom. Na jednej strane je to pragmatický prístup, ale na druhej strane je to prístup, ktorý Spojené štáty pripravuje o spojencov.

Spojenci nie sú o láske, ale o vzájomnom prospechu. Musí existovať protihodnota. Buď strategický priestor, alebo nejaké hospodárske výhody, alebo niečo iné – ale dostaneme niečo, čo potrebujeme. A spojenci tiež chcú dostať nejakú protihodnotu. Všetky spojenecké vzťahy boli vždy budované týmto spôsobom: vy nám, my vám.

Preto hneď ako americkí spojenci prejdú na našu stranu, všetka zodpovednosť za nich padá na nás.

“ SP: Takže by sme sa nemali tešiť z rozpadu Západu, pretože nám sľubuje obrovské problémy?

– Obrovské problémy, áno. Preto musíme rokovať. Putin sa snažil rokovať so Západom nie preto, že by ho veľmi miloval. Veľmi miluje Rusko a nechcel mu spôsobiť zbytočné problémy. Povedal: „Dohodnime sa a všetko bude v poriadku, vy máte svoju predzáhradku, my máme svoju. Vy sa s nami nebudete zahrávať a my sa vás nedotkneme.

Západ by však fyzicky nemohol žiť v navrhovanom režime, pretože si za posledných 30 rokov vybudoval taký systém, ktorý to neumožňuje. Hoci im bol ponúknutý veľmi rozumný návrh. A oni sa nemohli a nechceli reorganizovať.

Neskôr budeme čeliť rovnakému problému, pretože systém, ktorý bojoval a zvíťazil, a systém, ktorý by sa mal budovať a rozvíjať, sú rozdielne systémy. Preto naším hlavným problémom nie je víťazstvo nad Západom, najmä preto, že toto víťazstvo už vidíme, ale problém budovania budúceho sveta.

Sveta, ktorý bude nielen pohodlný a výhodný, ale aj prospešný pre všetkých.