Môj profil 
Predplatné
Od Snowdenovho úteku vieme, že NSA je presným stelesnením „Veľkého brata“, ktorý monitoruje, analyzuje a vyhodnocuje všetky rozhovory Američanov. Tu však podobnosť s Orwellovou víziou nekončí. Ešte silnejšie môžeme sledovať paralelu v snahe súčasných politikov kontrolovať komunikáciu občanov. Priam doslovne sa napĺňa vízia jedného z protagonistov distópie o vzniku umelého, doktrinálne kontrolovaného jazyka – newspeaku. Ak sa takýto jazyk podarí vytvoriť a vnútiť občanom, zanikne možnosť myslieť chybne, nesprávne a zanikne tak aj zločin.
Ďalšie symptómy doby sú všeobecne jasné a známe. Dnes a denne sme svedkami toho, že sa pravidelne prepisujú dejiny podľa aktuálnej politickej situácie.
Poďme však od Orwella k realite. Sociálne siete, predovšetkým facebook vygenerovali zoznamy závadných slov, ktoré budú na sociálnej sieti neprípustné. Dnes je ich používanie sledované ešte podľa veľmi nedokonalých algoritmov, ktoré nedokážu dané závadné slová posudzovať v kontexte, a preto blokujú statusy hlava-nehlava. Iste, tieto kroky sú len dôsledkom systému, ktorý tu rástol celé roky, najprv skryto, nebadane, v súčasnosti však narástol do obludných rozmerov. Niektorí sociálni inžinieri, ktorí v uplynulých desaťročiach ovládli predovšetkým americké univerzitné kampusy, začali veľmi násilne presadzovať falošné pravidlá politickej korektnosti. Tieto skupiny v podstate ovládli celý akademický svet. Nedávno prebehli médiami informácie o tom, že významný konzervatívny mysliteľ Roger Scruton musel okamžite odstúpiť z jednej vládnej rady v Británii, keď si nedal v jednom rozhovore pozor a vyslovila sa vraj neúctivo o islame. Novinár, ktorý ho „odpálil“, to potom veľmi nechutne oslavoval na sociálnych sieťach.
Ukazuje sa však, že týmto skupinám totálne ovládnutie akademického prostredia už nestačí. Rozhodli sa, že to je len prvý krok. To bol len prvý krok. Na rade sú elektronické médiá, sociálne siete. Čo bude nasledovať po nich ? Ako už bolo spomenuté, na internete sú skupiny ľudí, ktoré sú nekritizovateľné, dokonca chránené tak, že ich meno sa dokonca ani nesmie vysloviť. Mnoho ľudí vrátane mňa už na vlastnej koži zažilo, čo je to byť zablokovaný na sociálnej sieti, pričom som prišiel o všetky fotografie, zdieľania a statusy za celých desať rokov. Dostávame sa tak do štádia, keď sa sloboda slova a sloboda vyjadrenia svojho názoru stáva fikciou. Je to niečo, čo si ešte pamätáme zo začiatku deväťdesiatych rokov, ale čo dnes už naozaj neexistuje. Ani to však niekomu nestačí.
V ostatnom čase sa pre mediálny a politický mainstream stalo (ne)dobrým zvykom všetkých svojich oponentov označovať za fašistov. Inak povedané, každý, kto nesúhlasí s Havranom, je „trapnučký fašista“ (napríklad taký Richard Sulík). Slovo fašista sa stalo univerzálnou politickou nadávkou pre každého, kto si dovolí kritizovať dodržiavanie európskych pravidiel pre migráciu, respektíve, kto si dovolí kritizovať ich nedodržiavanie.
O tom, aký je skutočný charakter našich progresívnych demokratov, sme sa okrem iného mohli presvedčiť nedávno, keď Marine Le Penová na pozvanie Borisa Kollára navštívila Bratislavu. Neskutočná agresivita, príšerná vulgárnosť a koncentrovaná nenávisť boli atribúty, ktoré najviac vystihovali našich protestujúcich progresívcov. Skrátka, to čo naši progresívci a Spolu (na proteste bol prítomný aj Miroslav Beblavý a Simona Petrík) ukázali, nemožno nazvať priliehavejšie ako liberálny fašizmus. Na jedno som však veľmi zvedavý – či a ako budú principiálni aj po voľbách, alebo si v mene podielu na politickej moci pôjdu nohy dolámať, len aby sa spojili s „le pénovsko-salviniovským diablom“ Borisom Kollárom.
Roman Michelko
Text vyšiel aj v SNN
.JPG)
