Rekordné čísla zahraničného obchodu zakrývajú slabosť priemyslu

Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahol vývoz tovaru v decembri 8,2 miliardy eur, medziročne vyššiu o 7 %, zatiaľ čo dovoz mierne klesol na 8,4 miliardy eur. Obchodná bilancia tak skončila v deficite 162,7 milióna eur, čo však znamenalo výrazné zlepšenie oproti rovnakému obdobiu roka 2024, keď bol schodok o viac než pol miliardy eur vyšší. Priaznivejší decembrový výsledok napokon výrazne pomohol celoročnej bilancii, keď Slovensko za celý rok vykázalo prebytok zahraničného obchodu na úrovni 2,7 miliardy eur.

Celoročne vzrástol export o 3,7 % na takmer 111 miliárd eur a dovoz o 3,8 % na viac než 108 miliárd eur, pričom oba ukazovatele opäť prekročili hranicu 100 miliárd eur a dosiahli historicky najvyššie úrovne od zmeny metodiky v roku 2010. Dominantnou zložkou slovenského vývozu zostali stroje a prepravné zariadenia, kam patria najmä automobily. Tento segment sa na celkovom exporte podieľal viac než 60 % a medziročne rástol o viac než tri percentá. Ako však upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, objem exportu tejto kategórie stále zaostáva približne o jedno percento za úrovňou z roka 2023, čo naznačuje, že návrat k plnej výkonnosti ešte nie je dokončený.

Decembrové dáta zároveň potvrdili významný vplyv cien energií na dovoznú stránku. Import minerálnych palív medziročne klesol o viac než 28 %, čo výrazne prispelo k zlepšeniu obchodnej bilancie. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka budú nižšie ceny ropy a plynu „najmä v úvode roka nominálne znižovať dovozy“, čím podporia ďalšie pozvoľné rozširovanie prebytkov zahraničného obchodu. Pomôcť by mal aj rastúci prebytok v obchode s elektrinou po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.

Pozitívny obraz však tlmia štrukturálne riziká, ktoré sa naplno prejavili najmä v automobilovom priemysle. Matej Horňák upozorňuje, že situácia pre automobilky sa počas roka 2025 ďalej komplikovala, a to nielen v dôsledku slabšieho globálneho dopytu, ale aj pre rastúcu konkurenciu z Číny a narušenia medzinárodného obchodu. „Takmer celá produkcia slovenských závodov putuje do zahraničia, takže akékoľvek spomalenie ekonomík či problémy v toku medzinárodného obchodu sa okamžite premietajú do exportnej výkonnosti,“ konštatuje. Výrobu navyše dočasne tlmili aj technické faktory, ako prestavovanie liniek na nové modely.

Slabší dopyt po priemyselnej produkcii je podľa analytikov dôsledkom spomaľujúcej sa globálnej ekonomiky a pretrvávajúceho geopolitického napätia, ktoré zasahuje najmä kľúčových európskych obchodných partnerov Slovenska. Domáce firmy pritom čelia aj rastúcim nákladom na podnikanie. Konsolidačné opatrenia, sektorové dane či nové poplatky zhoršujú ich konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch a znižujú manévrovací priestor v období slabšieho dopytu.

Výhľad do ďalších mesiacov ostáva opatrne optimistický. Ľubomír Koršňák očakáva, že k zlepšovaniu bilancie prispeje postupné oživenie dopytu po investičných tovaroch v Európe, ktoré s oneskorením reaguje na nižšie úrokové sadzby, ako aj fiškálne stimuly v Nemecku, najmä zvýšené výdavky na obranu. Zároveň však upozorňuje, že domáca fiškálna konsolidácia bude tlmiť rast domáceho dopytu a tým aj potrebu dovozov. Dlhodobejšie oživenie exportnej výkonnosti Slovenska tak bude do veľkej miery závisieť od ekonomického vývoja v zahraničí a od schopnosti európskeho priemyslu obstáť v čoraz tvrdšej globálnej konkurencii.