Rakovinu obličiek lekár často zistí náhodne

Odhaduje sa, že s rakovinou obličiek žije v SR približne päťtisíc až osemtisíc pacientov. Podľa odhadov ho má jeden zo 63 ľudí. „Ochorenie postihuje mužov približne dvakrát častejšie ako ženy,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotných analýz Inštitútu zdravotných analýz Veronika Rybanská. Rakovinu obličiek lekári najčastejšie diagnostikujú u pacientov vo veku 60 až 70 rokov.

Polovica prípadov je diagnostikovaná náhodne, napríklad pri ultrazvukovom vyšetrení alebo počítačovej tomografii známej skratkou CT. Nárast počtu diagnostikovaných prípadov môže súvisieť aj s častejším využívaním zobrazovacích vyšetrení, ako sú CT či magnetická rezonancia.

Uvedené ochorenie predstavuje približne 2,2 % všetkých nových prípadov rakoviny. Najčastejším typom u dospelých je karcinóm z obličkových buniek, ktorý tvorí približne 85 % prípadov.

Pozor na varovné signály

Medzi hlavné rizikové činitele patria fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak, cukrovka a vrodená náchylnosť na predmetné ochorenie. Zhubný nádor môže vzniknúť v jednej alebo v oboch obličkách a postupne narúšať ich funkciu, pričom v pokročilých štádiách sa môže u pacienta šíriť. „Medzi varovné signály môže patriť predovšetkým krv v moči,“ uviedol onkológ Národného onkologického ústavu Patrik Palacka.

Zároveň upozornil, že uvedené príznaky nemusia automaticky znamenať nádorovú chorobu, no preventívne prehliadky a včasná diagnostika sú dôležité. Pri podozrení na rakovinu pacient prechádza komplexným vyšetrením za účasti viacerých odborníkov vrátane urológa, rádiodiagnostika a klinického onkológa.

Možnosti liečby

Základom liečby v skorých štádiách je chirurgické odstránenie nádoru s maximálnou snahou zachovať funkčné tkanivo obličky. V pokročilejších štádiách sú v súčasnosti dostupné moderné terapeutické možnosti, ako imunoterapia či cielená biologická liečba, ktoré dokážu významne predĺžiť život pacientov a zlepšiť jeho kvalitu. „Kombinovaná imunoterapia bude uhrádzaná až od 1. apríla 2026,“ dodal Palacka. V niektorých prípadoch sa využívajú aj relatívne menej invazívne metódy, napríklad ablačné techniky alebo ožarovanie.

Ochorenie sa však môže po úspešnej liečbe vrátiť, pričom tá následná býva často náročnejšia a najmä drahšia, upozornili odborníci. „Mnohým pacientom s pokročilou rakovinou obličky by sme vedeli predĺžiť a skvalitniť život, časť z nich dokonca aj celkom vyliečiť. V súčasnosti však nemáme na Slovensku dostupnú v európskom kontexte štandardnú systémovú liečbu v prvej línii,“ zdôraznil onkológ.

Nedostupnosť štandardnej liečby

Problém nastáva aj v prípade progresie nádorovej choroby, keď je potrebné začať následnú liečbu v druhej alebo tretej línii, doplnil Palacka. „V porovnaní s väčšinou európskych krajín totiž pacienti na Slovensku nemajú ani v tejto situácii prístup k štandardným terapeutickým možnostiam s pozitívnym vplyvom na prežívanie a kvalitu života. Rakovina obličky dnes patrí z hľadiska dostupnosti štandardných liečob na Slovensku k najhorším onkologickým diagnózam,“ uviedol.

Na problém poukázal aj člen jednej z pacientskych organizácií, ktoré sa starajú o ľudí s rakovinou. „Skutočnosť, že v susedných krajinách by mal pacient väčšiu šancu na liečbu a prežitie, je neprípustná,“ uviedol spoluzakladateľ aliancie Nie rakovine Patrik Herman. Je dôležité zvyšovať povedomie o ochorení, podporovať prevenciu a zabezpečiť pacientom prístup k účinnej liečbe aj zrozumiteľným informáciám, uzavreli odborníci.