Radšej baterkáreň než prečerpávačku na Ipli, odkazuje ekonóm

„Potrebuje Slovensko aj celá stredná Európa veľký zdroj na vyrovnávanie ponuky a dopytu po elektrine? Rýchly odhad je, že áno. Je správnym riešením prečerpávacia vodná elektráreň na Ipli? Rýchla odpoveď je, že nie,“ uviedol na sociálnej sieti Šuster.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozornil, že rozdiely medzi cenami elektriny v priebehu dňa sú často veľké a možno sa ešte budú zvyšovať. Súvisí to s pribúdajúcimi slnečnými a veternými elektrárňami, keďže pri nich si nevieme vybrať kedy má slnko svietiť či vietor fúkať. Produkcia elektriny je tak stále ťažšie predvídateľná. Preto aj Slovensko potrebuje rýchle zdroje elektriny, ktoré túto neistotu zmiernia.

Tradičným riešením na ušetrenie elektriny z noci do dňa, či z obeda do večera, sú prečerpávacie elektrárne. Krásnym príkladom je podľa Šustera prečerpávacia elektráreň Čierny Váh. „Už od postavenia tejto elektrárne bola u nás vytipovaná aj lokalita na Ipli, kde sú vhodné podmienky na prečerpávačku s podobným výkonom, ale ešte väčšou kapacitou, väčšími nádržami než na Váhu. Keďže však Čierny Váh bol budovaný na vyrovnávanie celej československej sústavy, bohate stačil samostatnému Slovensku a novú veľkú prečerpávačku nebolo treba stavať,“ podotkol Šuster.

Stavba ďalšej prečerpávacej elektrárne dlhodobo podľa neho nevychádzala ekonomicky výhodne. „Náklady by sa rátali v miliardách a návratnosť bola v nedohľadne. Preto sa projekt držal desiatky rokov v šuplíku a nikdy sa nedostal k výstavbe,“ dodal Šuster.

Rozdiely medzi cenami elektriny počas dňa sú už často viac ako sto eur na megawatthodinu. V lete poobede nie je už vôbec výnimkou, že sú ceny dokonca záporné. „Veľký vyrovnávací zdroj by rozdiely cien asi znížil, na druhej strane budovanie solárnych a veterných elektrární prispeje ďalšou nestabilitou. Preto prijmem možno naivný predpoklad, že oba tieto faktory sa navzájom vykrátia a rozdiely cien zostanú podobné ako teraz,“ dodal Šuster.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť si všimol, že v náhodne vybratých dňoch počas posledných dvanástich mesiacov boli vnútrodenné rozdiely cien až 125 eur za megawatthodinu. Predpokladá, že prečerpávačka dokáže využiť maximálne 3 hodiny vysokých cien a 3 hodiny nízkych cien denne. „Možno sa to zdá byť málo, ale napríklad Čierny Váh ide na svoj maximálny výkon v priemere menej ako hodinu denne. Takže s predpokladom 3 hodiny som skôr veľmi optimistický,“ uviedol Šuster.

Ak by teda elektráreň vedela 3 hodiny denne zarábať 125 eur na megawatthodinu a mala výkon 600 megawattov, zarobí za rok 80 miliónov eur. Pri investičných nákladoch 2 miliardy by však iba splátka úrokov bola 100 miliónov eur ročne. „A to sme nepočítali s údržbou, zamestnancami, inými prevádzkovými nákladmi ani splátkami istiny. Nevyzerá to dobre, nevyzerá,“ myslí si Šuster.

V najbližších rokoch bude dokončených a spustených aspoň 10 veľkých batériových úložísk po celom svete, s kapacitami porovnateľnými s veľkými prečerpávačkami. Šuster sa zamýšľa, či by sa batériové úložisko, skôr ako prečerpávacia elektráreň, ekonomicky neoplatila aj na Slovensku. „Kontajnerové batériové úložisko, sa dá kúpiť za 1,4 mil. dolárov a má výkon 2 megawatty. Nevydrží síce s plným výkonom ani 6 hodín ako Čierny Váh, ani 24 hodín ako by potenciálne mohol vydržať Ipeľ, ale približne 2 až 3 hodiny vydrží, čo by malo na najväčšie vnútrodenné výkyvy stačiť,“ dodal Šuster.

Keby Slovensko pri veľmi optimistickom scenári chcelo postaviť batériové úložisko s výkonom až 600 megawattov, potrebovalo by 300 megapackov za asi 400 miliónov eur. „To je pätina nákladov na vybudovanie prečerpávačky!,“ upozornil Šuster.

Šuster si je vedomý, že po batériách je obrovský dopyt a nekúpime ich ani zajtra ani o rok. Ale aj keby sme prišli na rad až o päť rokov, bude to skôr, než sa stihne postaviť vodná elektráreň. Medzitým ceny batériových článkov pôjdu len dolu, kým cena veľkej stavby pôjde len nahor. „Vodná elektráreň vydrží aspoň 25 a možno aj 50 rokov do potreby zásadnej rekonštrukcie, kým batériové úložisko je možno na 15 rokov. Ale investícia, čo sa nevráti do 15 rokov, sa obvykle neoplatí vôbec,“ podotkol Šuster.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že ide o rýchly ekonomický odhad, ktorý si určite zaslúži ešte hlbšiu analýzu. „Toto rýchle zamyslenie má v sebe určite veľa nepresností a mnoho dôležitých faktorov som zanedbal. Vôbec nehovorím, že by to malo byť nejakým podkladom pre investičné rozhodnutie štátu. Vzbudzuje však snáď dostatok pochybností na to, aby sme trvali, že akýkoľvek podobný štátny investičný projekt musí dôkladne prepočítať Útvar hodnoty za peniaze. Kým taká veľká investícia od nich nebude mať zelenú, nemal by do toho štát dať žiadne peniaze,“ uzavrel Šuster.