Tak, ako sme uviedli v úvode na prvej priečke sa umiestnila síce iba s tesným rozdielom jednej desatiny percenta Kotlebova strana ĽSNS (15,2 %) a to po prvýkrát v histórii slovenskej politiky. Je to zaujímavé najmä preto, že na túto stranu od jej vzniku útočí celý mainstreamový svet, všetky politické mimovládky a aktivisti a teraz pred voľbami veľmi intenzívne aj všetci politici, najmä tí, ktorí sa chystajú prevziať moc. Zároveň sa neustále vychovávajú mladí ľudia na školách, pričom je im ĽSNS uvádzaná ako negatívny príklad číslo jeden. Strana je všeobecne označovaná ako fašistická, pričom ako jediná zo strán disponuje rozhodnutím súdu, že takou nie je, čo sa ale vôbec neberie do úvahy. Preto rezistentnosť strany ako aj jej voličov voči tomuto tlaku je obdivuhodná.

Na druhom mieste sa umiestnila strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí. Dostala by od občanov 15,1 %. Na treťom mieste je Smer-SD, ktorý však napriek výmene na čele, alebo možno práve kvôli tomu, je na zostupnej trajektórii a stále klesá.

Štvrtú priečku si už dlhší čas udržuje strana Sme rodina Borisa Kollára s 10,8 %. Piatu priečku obsadila koalícia PS/Spolu, ktorá podobne ako Smer stále klesá a keďže na to, aby prekročili brány parlamentu potrebujú tieto dve strany získať 7 %, ich finiš môže byť ešte veľmi dramatický.

Šiestu priečku obsadilo hnutie politického kúzelníka Igora Matoviča, ktorý sa momentálne drží na výborných 9,6 %. Siedmou a poslednou parlamentnou stranou je SaS s 6,1 %.

Ostatné strany by sa už do parlamentu mohli pozrieť iba v deň otvorených dverí. O udržanie bojujúca SNS 4,2 %, KDH už dlhodobo pod čiarou s 3,8 %, Vlasť Štefana Harabina s 3,4%. Ďalšia nová strana Máme toho dosť 2,8 %, stále viac klesajúca Dobrá voľba s 1,8 % a Socialisti.sk Eduarda Chmelára s 1,6 %.

Podiel rozhodnutých voličov: 68,9%

MANDÁTY: ĽSNS-29, Za ľudí-29, Smer-SD-25, Sme rodina-20, PS/Spolu-18, Oľano-18, SaS-11

Ak by voľby dopadli takto, nedá sa predpokladať, že by prezidentka Zuzana Čaputová poverila zostavením vlády Mariana Kotlebu. Pravdepodobne by poverila zostavením vlády druhého v poradí, v tomto prípade Andreja Kisku. Takýto vývoj by pod vlajkou vzopretia sa fašizmu veľmi ľahko priniesol úplne netušené konštrukcie, ktoré by sa mohli vyskladať a nie je vôbec vylúčená ani vláda Kisku a Pellegriniho Smeru, ak by to bolo potrebné.