Lietadlo so Svätým Otcom vzlietlo z Ríma o 9.06 nášho času a v Alžíri pristálo o 10.49. Už počas letu sa podľa tradície prihovoril novinárom sprevádzajúcim apoštolskú cestu a pripomenul, že Afrika mala byť jeho prvou plánovanou cestou pontifikátu. Zdôraznil pritom, že jeho poslaním je ohlasovať evanjelium a povzbudzovať k pokoju: „Nie som politik, hovorím o evanjeliu.“

Súvisiace články:

• Pápež Lev XIV. začal historickú cestu do Afriky: Prvou zastávkou je Alžírsko
  
• Pápež na palube lietadla do Alžírska: „Nie som politik, hovorím o evanjeliu“

Oficiálne privítanie na letisku

Na medzinárodnom letisku Houari Boumédiène privítal Svätého Otca prezident Alžírskej republiky Abdelmadjid Tebboune. Po zaznení štátnych hymien a predstavení delegácií nasledovalo krátke súkromné stretnutie v letiskovom salóniku. Týmto momentom sa začala oficiálna časť návštevy v krajine spojenej s osobnosťou svätého Augustína, ktorého pápež opakovane označuje za svojho duchovného učiteľa.

Pamäť mučeníkov ako základ budúcnosti národa

Pri Pamätníku mučeníkov Maqam Echahid v Alžíri, symbolickom mieste alžírskej národnej pamäti a zápasu za nezávislosť, začal pápež Lev XIV. svoju apoštolskú cestu do Afriky slovami úcty voči histórii krajiny a výzvou k zmiereniu medzi národmi i generáciami. Prvú zastávku návštevy situoval práve na miesto, ktoré predstavuje svedomie moderného alžírskeho štátu.

Svätý Otec pripomenul, že prichádza ako Petrov nástupca, ale aj ako človek, ktorý túto krajinu pozná ešte zo svojich predchádzajúcich návštev ako augustiniánsky rehoľník. V atmosfére pamätníka venovaného obetiam boja za slobodu zdôraznil:

„Skutočný zápas za oslobodenie bude definitívne vyhratý až vtedy, keď sa napokon dosiahne pokoj sŕdc. Viem, aké je ťažké odpúšťať, no zatiaľ čo sa konflikty vo svete stále rozmnožujú, nemožno pridávať nevraživosť k nevraživosti z generácie na generáciu.“

Na tomto mieste, ktoré pripomína cenu slobody, pápež spojil historickú pamäť Alžírska s aktuálnou situáciou sveta poznačeného vojnami a napätím. Upozornil, že odpustenie nie je slabosťou, ale podmienkou budúcnosti:

„Budúcnosť patrí mužom a ženám pokoja. Napokon spravodlivosť vždy zvíťazí nad nespravodlivosťou a násilie, napriek všetkému zdaniu, nikdy nebude mať posledné slovo.“

Lev XIV. zároveň označil Alžírsko za krajinu nachádzajúcu sa na križovatke civilizácií a náboženstiev, ktorá môže zohrávať dôležitú úlohu pri budovaní stability v priestore Stredozemného mora. V tejto súvislosti poukázal na význam viery ako zdroja spoločenského bratstva a nádeje:

„Národ, ktorý miluje Boha, vlastní najpravdivejšie bohatstvo – a alžírsky ľud tento klenot uchováva vo svojom poklade. Náš svet potrebuje takýchto veriacich, mužov a ženy viery, smädných po spravodlivosti a jednote. Preto je pre ľudstvo túžiace po bratstve a zmierení veľkým darom a požehnaným záväzkom, keď sa s odvahou vyhlasujeme a vždy sme spolu bratmi medzi sebou a Božími deťmi.“

Pripomenutím obety tých, ktorých si alžírsky národ na tomto mieste uctieva, pápež naznačil aj širší rozmer svojej návštevy: sloboda nie je len historickým výsledkom politického zápasu, ale každodennou úlohou budovať spravodlivosť, dôstojnosť a pokoj medzi ľuďmi.

Súvisiaci článok: 

• Pápežov prvý pozdrav Alžírčanom: Národ milujúci Boha vlastní najväčšie bohatstvo

Privítací ceremoniál v prezidentskom paláci

Po návšteve pamätníka nasledoval presun do prezidentského paláca El Mouradia, kde sa uskutočnil oficiálny privítací ceremoniál. Spolu s prezidentom Abdelmadjidom Tebbounom absolvoval pápež prehliadku čestnej stráže, po ktorej nasledovalo súkromné stretnutie oboch predstaviteľov.

Výzva k spravodlivejšiemu medzinárodnému poriadku

Následne sa pápež Lev XIV. prihovoril predstaviteľom štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru v konferenčnom centre komplexu Djamaa el Djazair. Predstavil sa ako „pútnik pokoja“ a vyzdvihol osobitnú úlohu Alžírska v úsilí o spravodlivejší medzinárodný poriadok.

Zdôraznil, že hlboký náboženský zmysel alžírskeho ľudu predstavuje základ kultúry stretnutia a zmierenia vo svete poznačenom konfliktmi a nedorozumeniami. Ocenil tradíciu solidarity a pohostinnosti prítomnú v spoločenskom živote krajiny a pripomenul, že spravodlivosť sa začína ochotou deliť sa s druhými:

„Náboženstvo bez milosrdenstva a spoločenský život bez solidarity sú pohoršením pred Bohom. A predsa mnohé spoločnosti, ktoré sa považujú za pokročilé, čoraz viac upadajú do nerovnosti a vylučovania. Ľudia a organizácie, ktoré vládnu nad druhými – Afrika to dobre pozná – ničia svet, ktorý Najvyšší stvoril na to, aby sme v ňom žili spolu.“

Svätý Otec zároveň varoval pred logikou hromadenia bohatstva a mocenského ovládania druhých, ktoré oslabujú spoločné dobro, a poukázal na pokračujúce porušovanie medzinárodného práva i na pokušenie nových foriem neokolonializmu, ktorým je potrebné čeliť rešpektovaním dôstojnosti každého človeka a solidaritou s trpiacimi národmi.

Predstaviteľov krajiny povzbudil, aby podporovali živú a slobodnú občiansku spoločnosť, osobitne zapojenie mladých do budovania spoločného dobra. Politická činnosť má podľa jeho slov nachádzať svoje kritérium v spravodlivosti a službe ľudu.

V závere príhovoru rímsky biskup označil Stredozemné more a Saharu za priestory mimoriadneho významu pre stretnutie národov a kultúr a zopakoval varovanie:

„Beda, ak z nich urobíme cintoríny, kde zomiera aj nádej! Osloboďme tieto veľké priestory dejín a budúcnosti od zla! Rozmnožujme oázy pokoja, odhaľujme a odstraňujme príčiny zúfalstva, bojujme proti tým, ktorí profitujú z nešťastia druhých!“

Petrov nástupca zdôraznil potrebu spolupracovať na tom, aby sa tieto oblasti stali miestami života, dialógu a budúcnosti, a vyzval k výchove ku kritickému mysleniu, dôvere a zmiereniu medzi národmi i generáciami.

Návšteva Veľkej mešity v Alžíri

Popoludní pápež navštívil Veľkú mešitu v Alžíri, jeden z najvýznamnejších symbolov súčasného Alžírska a zároveň jednu z najväčších mešít sveta. Je schopná prijať približne 120-tisíc veriacich a jej minaret s výškou 267 metrov je najvyšší na svete. Súčasťou komplexu sú priestory na modlitbu, knižnica, výskumné pracoviská i kultúrne centrá.

Svätý Otec sa stretol s rektorom mešity Mohamedom Mamounom Al Qasimim a počas návštevy sa spontánne prihovoril prítomným slovami o význame hľadania pravdy, úcty k človeku a budovania pokoja. Pripomenul pritom duchovné dedičstvo svätého Augustína:

„Hľadať Boha znamená rozpoznávať aj Boží obraz v každom človeku.“

Zdôraznil tiež význam intelektuálneho hľadania pravdy ako cesty k poznaniu veľkosti stvorenia i dôstojnosti človeka a vyjadril želanie, aby sa ľudia dokázali navzájom rešpektovať a budovať svet pokoja, zmierenia a odpustenia.

Svätý Otec sa následne zapísal do knihy cti Veľkej mešity slovami:

„Nech milosrdenstvo Najvyššieho zachová v pokoji a slobode ušľachtilý alžírsky ľud i celú ľudskú rodinu.“

Súkromná návšteva u augustiniánskych misijných sestier v Bab El Oued

Pápež Lev XIV. popoludní súkromne navštívil Centrum prijatia a priateľstva augustiniánskych misijných sestier v štvrti Bab El Oued. Svojou prítomnosťou si uctil pamiatku rehoľníčok z tejto komunity, ktoré boli zabité v 90. rokoch počas občianskej vojny v Alžírsku.

Po spoločnej modlitbe a pozdravných slovách predstavenej komunity sa Svätý Otec prihovoril sestrám a pripomenul svedectvo dvoch mučeníčok i ďalších alžírskych mučeníkov ako vzácnu prítomnosť na tejto zemi. Zdôraznil, že práve ich príbeh mu pomohol hlbšie pochopiť jednu zo základných dimenzií augustiniánskeho života vo svete: vydávať svedectvo – až po mučeníctvo.

„Vaša prítomnosť tu znamená veľmi veľa,“ povedal pápež a pripomenul aj svoju predchádzajúcu návštevu tohto miesta. Zároveň poukázal na dar svätého Augustína pre túto časť sveta: podporovať úctu k dôstojnosti každého človeka a ukazovať, že je možné žiť v pokoji pri rešpektovaní rozdielov.

Na záver sestrám poďakoval za ich službu a povzbudil ich k vytrvalosti v poslaní. Pripomenul pritom, že sviatok 19 alžírskych mučeníkov sa slávi 8. mája – v deň jeho zvolenia za pápeža.

Skromná a vzácna prítomnosť Cirkvi v Alžírsku

Katolícka komunita v Alžírsku je podľa slov pápeža Leva XIV. „skromnou a vzácnou prítomnosťou“ v krajine s bohatou históriou viery i dialógu medzi náboženstvami. Týmito slovami sa prihovoril veriacim zhromaždeným v Bazilike Panny Márie Africkej počas stretnutia s miestnou katolíckou komunitou v prvý deň svojej apoštolskej cesty do Afriky.

Svätý Otec pripomenul, že Cirkev v Alžírsku stojí na svedectve mučeníkov i starobylej kresťanskej tradície spojenej so svätým Augustínom a svätou Monikou. Osobitne spomenul devätnástich blahoslavených mučeníkov Alžírska, ktorí zostali verní miestnemu ľudu aj v časoch násilia:

„Vaše spoločenstvo má veľmi hlboké korene. Ste dedičmi zástupu svedkov, ktorí darovali život z lásky k Bohu i k blížnemu. Myslím osobitne na devätnástich rehoľníkov a rehoľníčok – mučeníkov Alžírska, ktorí sa rozhodli zostať po boku tohto ľudu v jeho radostiach i bolestiach. Ich krv je živým semenom, ktoré neprestáva prinášať ovocie.“

V centre svojho príhovoru predstavil tri piliere kresťanského života, ktoré majú osobitný význam pre Cirkev žijúcu v menšinovej situácii: modlitbu, lásku a jednotu. Modlitbu označil za zdroj sily pre kresťanské spoločenstvo i pre spoločnosť, v ktorej žije. Pripomenul pritom skúsenosť mnohých ľudí, ktorí prichádzajú do baziliky Notre-Dame d’Afrique hľadať ticho, nádej a pokoj:

„Modlitba spája a robí človeka ľudskejším, posilňuje a očisťuje srdce. Cirkev v Alžírsku vďaka modlitbe rozsieva okolo seba ľudskosť, jednotu, silu a čistotu a zasahuje miesta i prostredia, ktoré pozná iba Pán.“

Druhým rozmerom kresťanskej prítomnosti je podľa pápeža konkrétna služba blížnym. Ako príklad uviedol svedectvo práce medzi chorými a rodinami detí so zdravotným postihnutím, ktorá vytvára spoločenstvo dôvery a vzájomnej podpory. Pripomenul aj svedectvo trapistických mníchov z Tibhirine a ďalších mučeníkov:

„Zoči-voči nenávisti a násiliu zostali verní láske až po obetu života spolu s mnohými ďalšími mužmi a ženami, kresťanmi i moslimami. Urobili to bez nárokov a bez hluku, s pokojom a pevnosťou tých, ktorí neprepadajú ani pýche, ani zúfalstvu, lebo vedia, komu uverili.“

Napokon upriamil pozornosť na jednotu ako základ kresťanského svedectva v spoločnosti. Baziliku Panny Márie Africkej označil za viditeľný znak spolunažívania kresťanov a moslimov pod ochranou Panny Márie, ktorú miestni veriaci nazývajú Lalla Meryem:

„Vo svete, kde rozdelenia a vojny prinášajú medzi národmi, komunitami i rodinami bolesť a smrť, je vaše spoločné a pokojné spolužitie veľkým znamením. Zjednotení šírite bratstvo a vzbudzujete v ľuďoch okolo seba túžbu po spoločenstve a zmierení.“

Na záver pápež povzbudil miestnych veriacich, aby pokračovali vo svojom poslaní ako otvorené a súdržné spoločenstvo viery. Pripomenul, že práve v prostredí Sahary, kde si človek osobitne uvedomuje vlastnú krehkosť a potrebu druhých, sa ukazuje hodnota vzájomnej podpory a dôvery v Boha, ktorý jediný môže darovať skutočný pokoj sŕdc.

V znamení svätého Augustína

V utorok bude pápež pokračovať do Annaby, starovekého Hippa, kde pôsobil svätý Augustín. Práve táto etapa patrí medzi najosobnejšie momenty celej návštevy: návrat na miesto spojené s jednou z najvýznamnejších postáv kresťanskej tradície, ktorá dodnes formuje duchovné myslenie Cirkvi.

Martin Jarábek – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk