Kto tento štrnásťdňový beh do Grasalkovičovho paláca, v uplynulých piatich rokoch skôr detašovaného pracoviska istej ambasády vyhrá – rozhodneme my, voliči. Nikto iný to za nás nespraví.

Avanti popolo!

Alebo, vpred ľudia! Ivan Korčok nesie zástavu s číslom 42,52 percenta vašich hlasov. Peter Pellegrini dostal od vás „iba“ 37,03 percenta hlasov. Z celkového počtu 51,91 percent voličov. Matematicky stačí, aby v druhom kole prišlo k voľbám viac, napríklad o takých 6 až desať percent voličov, a máme prezidenta Pellegriniho. Ten druhý, Korčok, už ohlásil veľké zhromaždenia, organizované progresívnymi stavačmi pódií, na svoju podporu. Kde sú podporovatelia Pellegriniho? Nemali by sa z námestí ozývať aj ich hlasy a zvolania? Nemal by niečo zorganizovať aj jeden či druhý koaličný partner na podporu Petra Pellegriniho?

Čísla veštia palác Pellegrinimu

Korčok v podstate svoj volebný potenciál vyčerpal do dna už v prvom kole. Bratislava a Košice mu však viac hlasov nedajú ani v tom druhom. Treba pripomenúť, že už v prvom kole volieb prezidenta SR prišlo hlasovať najviac voličov od roku 1999. Podľa definitívnych výsledkov k volebným urnám prišlo 2,27 milióna osôb, čo znamená, že svoje volebné právo využil každý druhý občan Slovenskej republiky. A koľko u nás evidujeme oprávnených voličov? Podľa čerstvých údajov Štatistického úradu Slobvenskej republiky je to 4,33 milióna oprávnených voličov. (Voliť totiž môžu aj tí, ktorí žijú v zahraničí, ak sa dostavia na Slovensko v čase volieb.)

Volebná matematika

Avšak pozor, nadpriemernú voličskú účasť až nad 61 percent mala práve liberálna a tradične modrá Bratislava, „zahanbiť“ sa nedali ani Košice. A to sa do druhého kola organizujú špeciálne volebné vlaky z Prahy a z Brna, lebo progresívni „roduverní“ Slováci žijú všade inde, ako doma, ale vždy nám prídu hlasovať sem, aby sme sa tu nenudili.

Peter Pellegrini má v teoretickej zálohe asi 70 percent voličov Štefana Harabina a ak by ten aj dal nejaké „povzbudenie“ smerom k Pellegrinimu, tak možno aj 90 percent. Asi tak šesť percent voličov národných a sociálnych hodnôt by teda mohol získať Pellegrini od Harabina. Ďalší neúspešný kandidát Krisztián Forró dal už v predchádzajúcich týždňoch jasne najavo, že pre jeho voličov je Korčok prakticky nevoliteľný, takže to je záloha ďalších dvoch percent. Etnickí Maďari totiž voliť chodia – až na aktuálnu výnimku – Komárno. A ak budeme optimisti, možno jedno percento od ostatných neúspešných kandidátov by tiež ešte mohlo voliť Pellegriniho. Ak by sa volebná účasť nijako nezvýšila, Peter Pellegrini by teoreticky mohol získať asi o 8 až 9 percent viac, hypotetický výsledok by mohol mať okolo 46 percent všetkých hlasov voličov. Korčok môže rátať nanajvýš s nárastom do troch percent, teda získať voličov Matoviča a dačo pridať ešte z vlakových posádok z Čiech. Získal by tak v konečnom dôsledku 45 percent. Bol by to extrémne rizikový výsledok. A keďže Korčokovou doménou sú najmä prvovoliči, nezabudnime, že do druhého kola prezidentských volieb sa môže zapojiť ešte ďalších 2,2 tisíca prvovoličov, ktorí dovŕšia plnoletosť medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb.

Škoda každého hlasu

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že minimálne dve tri percentá voličov, ktorí by volili Petra Pellegriniho, by sa mali okrem spomínaných teoretických rezerv ešte „niekde“ nájsť. Určite by pomohlo nejaké usmernenie národniarov zo strany ich predsedu Andreja Danka, ale dnes, vo chvíli vzniku textu, sa s tým zatiaľ reálne počítať nedá. Možno sa však koalícia čoskoro dohodne. Dúfajme. Kde však treba pridať? Odpoveď je jednoduchá – Ivan Korčok vyhral prvé kolo v Bratislavskom kraji, v Košickom kraji a v Trnavskom kraji. V týchto krajoch sa potenciálni sympatizanti Petra Pellegriniho jednoznačne musia zmobilizovať do volieb v druhom kole. Ako uspokojenie nemôže poslúžiť ani fakt, že Pellegrini získal „až“ päť krajov. Vo viacerých z nich to bolo víťazstvo z náhody, menšej, za akú sa v prieskumoch považuje štatistická odchýlka.

Treba rozhodnúť

V druhom kole nerozhodujeme iba o sympatiách či nesympatiách k jednému či druhému kandidátovi. Rozhodujeme aj o tom, do akej miery nám život budú riadiť mimovládky, progresívci, nakoľko sa u nás presadí gender ideológia, aký vplyv na našu štátnu svojprávnosť bude mať militaristické zahraničie. Prezidentka Čaputová dostatočne jasne ukázala, ako sa za hlasného pokriku progresívcov dá „sabotovať“ chod štátu permanentnými podaniami na Ústavný súd, vracaním zákonov a nerešpektovaním rozhodnutí koaličnej vlády. Jej kópia v okuliaroch a v obleku by nijakú zmenu do tohto marazmu nepriniesla. Ono to asi treba povedať aj takto: Voľbou Korčoka tlačíme na štátny trón šimečkovský klan. Alebo opačne – nevoľbou Pellegriniho poprieme sami seba a naše rozhodnutia v nedávnych parlamentných voľbách.