Aká je realita? To, že slovenské rodiny, najmä tie viacdetné (3 a viac detí), znášajú sociálnoekonomické dôsledky legalizovaných zločinov (tzv. reformy, privatizácie i strategických podnikov a hospodárstva) všetkých doterajších vlád po roku 1989, je hrôzostrašným faktom.

Natalita slovenského národa je najlepším dôkazom „prorodinných“ krokov politikov, ktorí tu vytvorili antinatalistický a antirodinný štátny sociálnohospodársky systém, výsledkom ktorého je reálne a zrýchľujúce vymieranie slovenského národa. O tom svedčia tvrdé a hrozivé štatistické dáta oficiálnych inštitúcií SR, o ktorých zrazu začali hovoriť slovenskí prognostici, demografovia a ekonómovia, ktorí sa po 30 rokoch zázračne zobudili v SAV či na slovenských univerzitách.

Následky tohto vymierania slovenského národa sú logické: budúci kolaps sociálneho a dôchodkového systému, ktorý tvrdo a v istej miere i spravodlivo dopadne na tých, ktorí nemajú detí z egoistických dôvodov, či že nie preto, že ich nedokážu uživiť a preto ich majú málo alebo len jedno. Táto sociálna a demografická bomba vybuchne atómovou silou, ktorá zmätie slovenský národ z povrchu zeme, ak sa nepodniknú okamžité a spravodlivé opatrenia na zmiernenie tohto negatívneho vývoja. Prorodinné posolstvá  slovenských politikov sa stali povinnou predvolebnou stratégiou ako získať hlasy slovenských voličov, a to najmä tých politických strán, ktorým boli osudy slovenských rodín ukradnuté viac ako dve dekády.

Slovenskí politici a politické strany vo väčšej či menšej miere zacielili svoju predvolebnú kampaň i na prorodinnú oblasť, lebo si uvedomujú aký silný psychoemocionálny dopad majú tieto sľuby na slovenských voličov:

Hlina (prorodinná politika bez konkrétností, programové návrhy o daňovom bonuse, preformátovanie dnešných sociálnych balíčkov a opatrení Smeru, SNS…, ako vlaky a obedy zadarmo, poukazy, 13.dôchodok), Matovič (tehotenský príspevok, zásluhovosť v dôchodkoch, zachovanie sociálnych opatrení Smeru, SNS), Drucker (sociálny štát, nižšie alebo žiadne dane pre rodičov s viac deťmi, dôchodkové odmeňovanie tých ktorí majú deti), Cséfalvayová (aby občania na Slovensko prichádzali a zakladali rodiny, podpora nájomného bývania), Harabin (fantázie o 7000,15000 a 25000 eurách z prvé, druhé a tretie dieťa), Krajňák (exekučné amnestie, zrušenie doplatkov pred deti do 6 rokov, zadĺženie rodín,  výstavba štátnych bytov, 200 eurové nájomné), Tomáš (zvyšovanie sociálnych dávok, materskej…), atď. sľubujú slovenským rodinám po 30tich rokoch sociálnoekonomickej devastácie modré z neba.

Paradoxom týchto „prorodinných“ politkov je, že nechcú zastaviť prvú príčinu demografickej implózie slovenského národa v posledných rokoch, ktorou je vraždenie nenarodených detí. Boj proti potratovej genocíde slovenského národa ktorý vymiera, so všetkými dôsledkami na hospodárstvo a sociálny dôchodkový systém, je prvou podmienkou prorodinnej politiky štátu. Ako títo politickí reprezentanti „prorodinnej“ politiky chcú bojovať za zlepšenie postavenia manželstva a rodiny, keď tolerujú legálne zabíjanie tých nejbezbrannejších členov slovenských rodín?

Logický rozpor je evidentný a  populistické sľuby „prorodinných“ politikov, sú bezhraničné. Stačí si vypočuť alebo prečítať sľuby staronových politikov a politických strán, sľubujúcich zmeny, tentoraz rodinám. Sociálna eutanázia slovenského národa sa po 30tich rokoch konečne skončí a od 1.3. 2020 začnú svetlé zajtrajšky, ktoré prinesú zastavenie demografického kolapsu a súčasne odvrátia budúci kolaps sociálneho dôchodkového systému. A tak sa najmä viacdetné rodiny na Slovensku môžu začať pripravovať na povolebný bašavel, keďže rodinám s viacerými deťmi začnú od 1.3. 2020 svetlé zajtrajšky.

Mladé rodiny onedlho budú mať kde bývať za sociálne nájomné,  iné rodiny sa zo sľubovaných bonusov za deti vykúpia z hypotékového otroctva, a tie rodiny, v ktorých nikto doteraz nepracoval, si legálne kúpia pozemky a postavia domy (…) a Slovensko sa stane zasľúbenou krajinou pre rodiny. Nielen pre tie prirodzené rodiny (otec, matka, deti), ale aj pre nové sociálne antropologické konštrukty spolužitia, ktoré „tejto krajine“ sľubujú progresívni antropologickí revolucionári.

René Balák