Môj profil 
Predplatné
„Áno, môžem to na tejto pôde spraviť aj stoprvýkrát,“ odpovedal Radoslav Procházka na otázku, či jasne vylučuje možnosť vlády #Siete a Smeru-SD.
Béla Bugár sa už dávnejšie vyjadril, že za zlý variant by považoval pokračovanie vlády Smeru-SD alebo koalície Smeru so SNS. Za pozitívnu by považoval vládu pravice. Na otázku, kde v jeho rebríčku priorít figuruje možnosť koalície Smeru-SD s Mostom-Híd odpovedal slovami: „Pán redaktor, nikde. My minimálne rok hovoríme o tom, že sú tri strany, ktoré by na základe hodnotových a programových blízkostí mali byť základom výmeny vlády Smeru. Nielenže o tom hovoríme posledný rok, ale robíme preto všetko.“
Líder #Siete komentoval aj svoje vyjadrenie, ktorým označil vlastnú stranu za hlavného volebného vyzývateľa Smeru. „Voľby potrebujú súboj a potrebujú ho relatívne zrozumiteľný a jasný. My sa netajíme snahou získať v týchto voľbách od ľudí poverenie zostaviť vládu.
Vládu, ktorá bude slúžiť ľuďom, najmä tým, ktorí v tomto štáte ešte stále vedia a chcú pracovať, alebo sa vlastnou prácou živili v minulosti,“ povedal.
„Vždy je to s dôvetkom, že ideme do týchto volieb s veľkou pokorou a rešpektom a budeme vďační za každý hlas,“ reagoval na otázku, či takéto vyjadrenie nie je pred voľbami predčasné.
Aj keď sa Procházka v minulosti bránil formálnemu predvolebnému spojeniu #Siete, KDH a Mosta–Híd, v debate možnosť povolebnej spolupráce týchto strán podporil. „Vždy má význam robiť všetko preto, aby občania SR vôbec videli takúto možnosť a považovali ju za reálnu. Aby ľudia mali dôvod veriť tomu, že tie strany dokážu spolupracovať,“ povedal.
V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami poznamenal aj to, že #Sieť chce do budúcnosti presadzovať zvýšenie počtu volebných obvodov. Bugár reagoval, že ak by takáto diskusia v budúcnosti vznikla, jeho strana do nej ponúkne model kombinovaného volebného systému, kde by bola polovica poslancov volená priamo. V súvislosti s týmito voľbami sú však podľa neho aktuálnejšie problémy, ktoré bude treba riešiť bezprostredne po nich.
Mimoriadna schôdza parlamentu k situácii v školstve a zdravotníctve priniesla dve schválené uznesenia zo strany vládnych poslancov a dve zamietnuté zo strany opozície. Ani opozícia sa však nepokúsila predložiť návrhy na legislatívne zmeny. „Súčasná ‚smerácka‘ vláda má v parlamente 83 poslancov zo 150. Ak sú ochotní o niečom rokovať alebo niečo prijať, tak to prejde. Práve preto sme náš návrh zákona dali na výbor,“ vysvetľuje Bugár.
„Akurát tabuľky sme nevyplnili, to znamená, že vláda si musela sadnúť s učiteľmi a dohodnúť sa, o koľko zvýšia platy. Nakoniec k tomu nedošlo, odmietli to už na výbore,“ dodáva.
Procházka vyhlásil, že jeho strana na ustanovujúcom sneme prijala stanovy, ktorých súčasťou je cieľ zvýšiť verejnú investíciu do vzdelávania o 30 percent. „Smer čo ponúka po ôsmich rokoch v školstve a zdravotníctve je maximum toho, že môže alebo chce urobiť. Aj zdravotníctvo aj školstvo sa musia stať premiérskymi témami,“ vyhlásil Procházka.
„Je dôležité, aby začínajúci učiteľ nemal plat 613,50 eura,“ reagoval Bugár. „Potrebujeme systémové riešenia, potrebujeme urobiť audit. Sú školy, kde je už výbava dobrá, ale aj školy, kde sú pomôcky z roku 1960. A po voľbách si určite musíme sadnúť aj s protestujúcimi, aby sme vytvorili dlhodobú víziu školstva. Bude dôležitá preto, aby ju akceptovala aj každá nová vláda. Musíme zapojiť aj ‚ondekovcov‘, aj novú iniciatívu,“ dodal.
Obaja kritizovali, že možnosť vrátiť sa na pôvodné miesta nedostanú všetky protestujúce zdravotné sestry. „Tu sa ukazuje arogancia vládnej moci. Premiér na jednej strane sľubuje, že každá sestrička môže ísť naspäť a dostanú plat ešte aj za obdobie, keď štrajkovali. Ukazuje sa, že to pravda nie je,“ povedal Bugár.
„Ak už hovoríme o zdravotníctve, tam potrebujeme urobiť veľmi tvrdý cisársky rez. Zistili sme, že do zdravotníctva dávame približne 5,5 miliardy eur, z toho 1,7 miliardy sú nešpecifikované platby, to je 32 percent. V štátoch EÚ je to okolo päť percent, osem percent v Nemecku. A 80 percent ide na zdravotnú starostlivosť. U nás len 40 percent. To znamená krízový manažment, centrálne obstarávanie s kontrolou neziskového sektora, ako je Transparency International Slovensko,“ načrtol Bugár plány Mosta-Híd.
„Nesúhlasím s tým, že ani učitelia, ani zdravotné sestry toho vlastne veľa nezískali. Podľa mňa získali sebaúctu a pocit, že sa dokážu ozvať po tom, čo ich vláda, a nie len táto, ale aj vlády predtým, povodili za nos,“ upozornil Procházka.
„Zdravotná reforma je u nás postavená na viacerých úrovniach, prvá je súhra osobného postoja premiéra, ministra financií a zdravotníctva. Druhá úroveň je povyhadzovať zo zdravotníctva schránkové firmy, ročne je tam podľa štúdií ‚vata‘ okolo osemsto miliónov eur, my tie peniaze potrebujeme späť do systému. Tretia úroveň sú praktické veci, chceme sa v prvej fáze sústrediť na zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ dodal.
Dlhodobým cieľom Mosta–Híd v oblasti sociálnej politiky je adresnosť. Bugár ju priblížil príkladom vlakov zadarmo z dielne Smeru-SD. Ak túto možnosť nemali tí dôchodcovia, ktorí poberajú vysoko nadštandardné penzie, usporené peniaze by sa podľa Bugára dali použiť na podporu ľudí s nízkymi dôchodkami.
„Hovoríme o tom, že vláda, ktorá vládla z posledných desiatich rokov osem a posledné štyri roky nemusela robiť kompromisy, mohla robiť systémové kroky a adresnú sociálnu politiku. Namiesto toho rozdáva,“ povedal Bugár.
„Našou základnou snahou je dopriať ľuďom fungujúci štát, kde nebudú odkázaní na náhodné almužny raz za čas. Štát, kde sa budú môcť spoľahnúť na kvalitu služieb. Podľa nás je oveľa účelnejšie nechať viac peňazí v rodinách, znížiť dane a odvody,“ tvrdí Procházka. „Robota nevzniká tak, že zoberiete peniaze ľuďom, ktorí pracujú, a dáte ich ministerstvu na nejaký projekt. Vzniká tak, že necháte žiť ľudí, ktorí ju vytvárajú a necháte ich robiť to, čo im ide najlepšie,“ dodáva.
Obaja lídri podporujú koordináciu krajín V4 v migračnej kríze. „Slovensko má právo na svoj hlas, má právo nechať ten hlas zaznieť aj na európskej pôde. A ten hlas je o to silnejší, o čo pevnejšie sú naše spojenectvá s prirodzenými partnermi. Vítam akúkoľvek koordináciu postojov na úrovni V4,“ povedal Procházka. „Tento pôdorys komunikácie by bolo účelné rozšíriť aj smerom na Pobaltie a na západný Balkán. Európe hrozia veľmi ťažké časy. Dôležitá je tichá diplomacia a pestovanie partnerstiev,“ upozornil na možnosť, že by k Slovensku, Česku, Poľsku a Maďarsku mohli pribudnúť ďalší partneri.
Podľa Bugára môže Vyšehradská skupina „rokovať o čom chce“. „To nám nikto nemôže zakázať. Ale rétorika našej vlády je zlá. Strašiť migračnou krízou a odpútavať pozornosť od neriešenia najdôležitejších problémov občanov je nemiestne,“ povedal. „V parlamente sme dvakrát hlasovali a vždy sme odmietli povinné kvóty,“ upozornil Bugár. „Ale dobrovoľný princíp uznávame a budeme ho podporovať. Sami si musíme určiť, na čo máme. Toho sa nemusíme obávať. Ale obávať sa musíme toho, aby tu nevznikla dvojrýchlostná Európa. Aby nás naša rétorika nakoniec nevypudila z tej Európy, kde chceme patriť,“ dodal predseda Mosta-Híd.
.jpg)
.jpg)
