Priority vlády: Čo sa dostalo do jej programového vyhlásenia?

Bratislava 12. júna 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Aktualizované 12. júna 13:42

Transparentné a bezproblémové voľby, boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám, ako aj vnútorný poriadok, rozhodný boj s kriminalitou a pokračovanie v zápase o očistu verejného života sú prioritami vlády Ľudovíta Ódora. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktoré kabinet schválil v pondelok

“Voľby na Slovensku už desaťročia prebiehajú v štandardnom režime bez možnosti akokoľvek ovplyvňovať výsledky. Ani nadchádzajúce predčasné parlamentné voľby nebudú výnimkou,” deklaruje vláda. Okrem organizačného zabezpečenia volieb garantuje aktívnu, priebežnú a trpezlivú komunikáciu jednotlivých krokov pri príprave volieb smerom k širokej verejnosti.

Prepojenia štátu, organizovaného zločinu a politických kruhov považuje vláda za neprípustné. Vyslovila podporu nezávislému vyšetrovaniu citlivých káuz. Slovenská spoločnosť je podľa vlády od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej traumatizovaná.

“Budeme dôsledne dodržiavať zákon, Trestný poriadok, to znamená procesné predpisy. Na tom mi bude veľmi záležať. A budem sa usilovať, aby sa používali pri donucovacej moci štátu primerané prostriedky. Ale na druhej strane, nezriekneme sa použitia donucovacích prostriedkov, keď si to boj so zločinnosťou, aj zločinnosťou bielych golierov, bude vyžadovať,” uviedol minister vnútra Ivan Šimko.

Zdôraznil tiež význam boja s hybridnými hrozbami a dezinformáciami. Ako vysvetlil, týka sa hrozieb pochádzajúcich najmä zo zahraničia, ale aj cielených kybernetických útokov.

K strednodobým prioritám patrí podľa kabinetu spoľahlivá a bezpečná prevádzka kritickej bezpečnostnej infraštruktúry štátu. “Modernizácia systému kritickej infraštruktúry, zabezpečenie prevádzky vládneho cloudu, dostatočných kapacít a dostupnosti služieb je kľúčové,” uvádza vo vyhlásení. Súčasťou priorít je aj trvalé zabezpečenie bezporuchovej prevádzky komunikačných a lokalizačných služieb pre políciu a ďalšie zložky integrovaného záchranného systému.

Vláda chce tiež zabezpečiť funkčnosť infraštruktúry Národného personalizačného centra (NPC), ktoré zabezpečuje vydávanie dokladov. “Plánujeme budovať a rozvíjať technické spôsobilosti zamerané na bezpečnostné operačné centrá zaoberajúce sa odhaľovaním a riešením kybernetických bezpečnostných incidentov, monitoringom a dohľadom nad infraštruktúrou a informačnými systémami ministerstiev a ostatných orgánov verejnej moci,” avizuje.

Zámerom je aj stabilizácia personálnych kapacít Policajného zboru a ďalších bezpečnostných a záchranných zborov v štátnej službe. V tejto súvislosti chce kabinet prehodnotiť systém ich platových náležitostí.

Cieľom vlády je tiež pokračovať v rozvoji dostupnosti služieb, digitalizácie a podpore strategických investícií. “Vláda zabezpečí podporu pre mimoriadne investície optimalizáciou kapacít okresných úradov a zdynamizovaním príslušných procesov. Bude pokračovať v zlepšovaní dostupnosti služieb občanom SR, EÚ a tretích krajín, budovaním klientskych centier, optimalizáciou procesov a materiálno-technického zabezpečenia,” deklaruje vo vyhlásení.

V rámci strednodobých priorít sa minister prihlásil aj k zámeru vlády koncepčne pripraviť reformu verejnej správy.

Podpora Ukrajine a výdavky na obranu

Podpora Ukrajiny, udržanie obranných výdavkov minimálne na úrovni dvoch percent HDP a pokračovanie modernizačných projektov s dôrazom na systémy protivzdušnej obrany sú prioritami vlády Ľudovíta Ódora v oblasti obrany a bezpečnosti. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktorý kabinet schválil v pondelok.

“Vláda bude reagovať na meniace sa bezpečnostné prostredie v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, teroristických, kybernetických a hybridných hrozieb, dezinformácií a výziev digitalizácie,” deklaruje kabinet v dokumente. Avizuje zodpovedné opatrenia na zvyšovanie obranyschopnosti SR v rámci systému kolektívnej obrany NATO s dôrazom na ťažkú mechanizovanú brigádu pozemných síl.

Cieľom vlády je zvýšiť pripravenosť štátu čeliť bezpečnostným hrozbám a výzvam. Pri rozhodovaní chce vychádzať z euroatlantického ukotvenia Slovenskej republiky. Potvrdzuje tiež podporu posilnenia opatrení odstrašenia a kolektívnej obrany, ktoré ďalej zvýšia obranyschopnosť krajiny a Aliancie. Zámerom kabinetu je tiež aktívne vysvetľovať dôležitosť obrany štátu a odolnosti spoločnosti voči hrozbám z dezinformácií.

Ako strednodobú prioritu si vláda určila prehlbovanie medzinárodnej spolupráce so spojencami. Plánuje tiež pokračovať v zefektívňovaní procesov domáceho krízového manažmentu v prospech bezpečnosti štátu.

Zámerom sú tiež investície do rozvoja domácej obrannej infraštruktúry a podpora národného obranného priemyslu. Kabinet chce klásť dôraz na rozvoj a vytváranie podmienok pre novú výzbroj a techniku, podporu spojeneckých síl na našom území a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Ambíciou je tiež kontinuálne zabezpečovať dosahovanie priaznivého stavu osobného výstroja profesionálnych vojakov.

Vláda deklaruje pri budovaní kapacít, modernizácii a budovaní infraštruktúry obrany uplatňovanie princípov transparentnosti, hodnoty za peniaze a nulovej tolerancie korupcie.

Podpora vzdelávania

Implementácia zmien v cieľoch, obsahu a forme vzdelávania, zvyšovanie dostupnosti kvalitného vzdelávania a zavedenie výkonnostných zmlúv s verejnými vysokými školami a nová metodika ich financovania sú krátkodobými prioritami v programovom vyhlásení vlády (PVV) za oblasť školstva, ktorým sa chce venovať vládny kabinet Ľudovíta Ódora. Ako sa uvádza v schválenom materiáli, vláda vníma oblasť vzdelávania a výskumu ako kľúčovú pre napredovanie spoločnosti.

“Napriek častým deklaráciám nebolo vzdelávanie dlhé roky skutočnou prioritou krajiny. Dôsledkom čelíme všetci a spoločne ich musíme naprávať: od investičného dlhu v regionálnom i vysokom školstve a vede cez nízku atraktivitu učiteľského povolania a prostredia až po únik talentov a mozgov do zahraničia,” uvádza sa v PVV. Vláda je presvedčená o tom, že zmena tohto stavu musí kombinovať financovanie vzdelávania s potrebami prechodu na vzdelanostnú ekonomiku. “Z týchto dôvodov vláda zahrnie výdavky na výskum a vzdelávanie v rozpočte, ktorý pripraví na rok 2024, a vo východiskách pre rozpočet na ďalšie roky tak, aby bola jasne nastavená dlhodobo udržateľná trajektória pre dosiahnutie priemeru krajín EÚ,” píše sa v PVV.

Kľúčovými parametrami, ktoré vláda pri prijímaní opatrení bude sledovať, je miera podpory učiteľov na všetkých stupňoch škôl, zvýšenie transparentnosti a efektívnosti využívania finančných prostriedkov v školách a vytvorenie pravidiel kvalitnej participácie rôznych súčastí rezortu. Popritom chce reagovať na akútne výzvy, akými sú dostupnosť učebníc, začlenenie ukrajinských detí do vzdelávacieho procesu či vplyvy energetickej krízy na školy.

Medzi krátkodobé priority vláda v PVV zaradila implementáciu zmien v cieľoch, obsahu a forme vzdelávania. “Podpora učiteľov bude veľmi silná,” zhodnotil po stredajšom rokovaní vlády minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Daniel Bútora. Vláda bude pokračovať v rozbehnutom projekte zmien v cieľoch, obsahu a forme vzdelávania, otvorí ďalších 16 regionálnych centier podpory učiteľov. Zároveň bude vyhlásená výzva na zriadenie posledných ôsmich centier, čím sa vytvoria predpoklady pre splnenie cieľa plánu obnovy. V reakcii na alarmujúci nedostatok pohybu detí bude vláda podporovať koncept aktívnej školy od septembra 2023.

Zamerať sa chce aj na zvyšovanie dostupnosti kvalitného vzdelávania. Vláda pripraví situačnú správu o stave inkluzívneho vzdelávania v SR, jeho dostupnosti s ohľadom na deti z marginalizovaných rómskych komunít, so zdravotným postihnutím a z prostredia generačnej chudoby. Na jej základe vláda pripraví opatrenia zabezpečujúce dostupnosť a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch, nadväzujúc na už prijaté opatrenia a reformy plánu obnovy.

Treťou prioritou je zavedenie výkonnostných zmlúv s verejnými vysokými školami a novej metodiky ich financovania. Vláda zároveň zintenzívni boj s plagiátorstvom.

Medzi strednodobé priority patrí zvýšenie atraktivity učiteľského povolania a optimalizácia modelu školy, siete škôl a ponuky odborov vzdelávania. Ďalej to je aj zlepšovanie medzinárodného postavenia slovenských vysokoškolských a výskumných inštitúcií, čo patrí aj medzi priority vlády. “Potrebujeme výkonnosť vysokých škôl na Slovensku zlepšovať,” zhodnotil Bútora.

Minister školstva poznamenal, že v súvislosti s prípravou budúcoročného rozpočtu budú rokovať s ministrom financií a pri otázke zvyšovania platov učiteľov budú zohľadňovať to, čo sa okolo nás deje. “Vieme, že dlhodobo tie mzdy boli nastavené nižšie, ale za posledné roky sa to o niečo zlepšilo,” uviedol Bútora. Poukázal na to, že je potrebné reagovať aj na to, že v niektorých lokalitách Slovenska chýbajú učitelia, a je potrebné sa zamerať aj na túto problematiku.

Inklúzia MRK

Vláda bude klásť veľký dôraz na efektívne využívanie verejných zdrojov a eurofondov, ktoré majú prispieť k inklúzii a zlepšeniu podmienok marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Uvádza to v programovom vyhlásení vlády (PVV), ktoré kabinet v pondelok schválil.

V dokumente priznáva, že má limitovaný čas aj priestor na zavádzanie nových opatrení vo vzťahu k riešeniu chudoby na Slovensku. “Preto bude venovať svoju pozornosť hodnoteniu a monitoringu zavedených politík a opatrení, ktorých súčasťou bude aj prehodnotenie účelnosti nastavených programov,” zdôrazňuje.

Zaväzuje sa tiež rozšíriť a skvalitniť služby ranej starostlivosti hlavne pre deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia a podporovať aktivity smerujúce k sprístupneniu kvalitného vzdelávania a k desegregácii v rámci hlavného vzdelávacieho prúdu. Osobitný dôraz chce venovať agende vyrovnania právnych vzťahov k pozemkom v obciach s prítomnosťou MRK, zlepšeniu štandardov bývania, prístupu k pitnej vode a základnej infraštruktúre, ako i zdravotnej starostlivosti.

Oblasť kultúry

Nastavenie stabilného a systémového financovania RTVS i umeleckých fondov i spustenie implementácie Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 budú prioritami vlády v najbližšom období, v strednodobých prioritách je zasa napríklad užšie prepojenie vzdelávania a kultúry. Vyplýva to z návrhu programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré kabinet v pondelok schválil.

“Vláda nastaví proces nového systému financovania RTVS a umeleckých fondov v nadväznosti na zrušenie tzv. koncesionárskych poplatkov,” uisťuje kabinet v rámci krátkodobých priorít, medzi ktoré patrí i obnovenie činnosti Rady vlády pre kultúru a kreatívny priemysel a iniciovanie diskusie o príprave zákona o sponzoringu v kultúre. Zámerom je tiež vyhodnotiť efektivitu riadenia rezortu vrátane optimalizácie dotačného systému. “Vláda zjednoduší procesy v záujme zrýchlenia čerpania prostriedkov Európskej únie,” dodávajú predkladatelia PVV.

Vláda chce tiež implementovať Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 a zvýšiť mieru participácie verejnosti na napĺňaní zámerov kultúrnej politiky.

Ministerka kultúry Silvia Hroncová po rokovaní vlády uviedla, že implementácia stratégie sa bude týkať oblastí, ktoré majú dosah na rozpočet, prioritne sa budú týkať prípravy mediálnej legislatívy. “Napríklad tak dlho spomínaný zákon o sponzoringu, ktorý by umožnil využiť v kultúre súkromné zdroje, podobne ako to funguje v športe,” uviedla Hroncová. Rovnako má príprava legislatívy zadefinovať štatút umelca. “Stratégia je rámcový materiál, ktorý nám pomáha otvárať otázky a formulovať témy, ktoré sú dôležité z dlhodobého hľadiska,” dodala Hroncová.

Chystá sa takisto urobiť revíziu činností rezortu, jeho organizácií i verejnoprávnych fondov. “Cieľom je popísať reálny stav a reálne finančné požiadavky rezortu i umeleckých fondov, rovnako identifikovať priority, čo pomôže nastaviť podmienky pre budúce vedenie ministerstva,” vysvetlila.

V strednodobých prioritách má PVV ambíciu posilniť význam kultúry a umenia vo vzdelávaní. “Vláda podporí intenzívnejšiu realizáciu vzdelávacích programov o umení a kultúre. Dôraz sa bude klásť na ochranu verejnosti a maloletých pred šírením dezinformácií, hoaxov a prejavmi nenávisti či násilia,” dodáva.

Prezentovať chce tiež návrhy viaczdrojového financovania kultúry, iniciovať chce tiež diskusiu Zákona o kultúre a pripravovať legislatívu, ktorá má prispieť k vyrovnávaniu podmienok pre zriaďovanú a tzv. nezriaďovanú kultúru i vytvoreniu spravodlivých pracovných podmienok vrátane odmeňovania v kultúre. Chce takisto spustiť plán obnovy kultúrnej infraštruktúry.

Justícia

Vláda Ľudovíta Ódora sa chce zamerať na stabilizáciu ľudských zdrojov v súdnictve a väzenstve. Strednodobou prioritou v oblasti justície je aj pokračovanie reforiem. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré kabinet odobril na pondelkovom rokovaní.

“Vláda sa zameria na postavenie administratívnych zamestnancov súdov, ktorí zabezpečujú základný chod súdu,” uvádza sa v programovom vyhlásení. Ambíciou je zlepšenie postavenia zamestnancov súdov, ale aj väzenstva. Súčasťou riešenia tejto strednodobej priority má byť perspektíva kariérneho rastu, adekvátne platové ohodnotenie a vzdelávanie i schopnosť obstáť v konkurenčnom prostredí pracovného trhu. “Investícia štátu do zlepšenia podmienok personálneho aparátu súdov, nech už má akúkoľvek podobu, nesmie byť samoúčelná,” zdôrazňuje kabinet.

Druhou zo strednodobých priorít vlády v oblasti justície je pokračovanie v reformných krokoch, a to najmä pri implementácii reformy súdnej mapy a zavádzaní tzv. insolvenčného registra. Tieto reformy zároveň predstavujú dôležité míľniky plánu obnovy. “Je potrebné pokračovať aj v implementácii ďalších reformných krokov v oblasti justície, ktoré vyplývajú z už schválených zákonov alebo návrhov zákonov aktuálne prerokúvaných v Národnej rade Slovenskej republiky,” spresnila vláda vo svojom programovom vyhlásení.

V rámci krátkodobých priorít uvádza kabinet potrebu prehodnotenia interných nástrojov pre distribúciu ľudských zdrojov v súdnictve tak, aby odzrkadľovali skutočné potreby súdov a zakladali sa na podrobných analytických vstupoch. Tiež deklaruje dokončenie implementácie projektu pre multidisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťati za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov či znalcov. Treťou z krátkodobých priorít je spustenie verejných konzultácií k doterajším výsledkom rekodifikácie občianskeho práva s cieľom prípravy paragrafového znenia novej právnej úpravy, ktorú bude možné predložiť do legislatívneho procesu.

Modernizácia a zlepšenie financovania zdravotníctva

Moderné nemocnice, implementácia DRG systému či zefektívnenie ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú krátkodobými prioritami vlády Ľudovíta Ódora. V rámci strednodobých sa chce zamerať napríklad na personálnu stabilizáciu či efektívne financovanie sektora. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré kabinet v pondelok schválil.

“Zrealizujeme procesy pre udržateľnosť kľúčových projektov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti SR v zdravotníctve. Zameriame sa najmä na reálne nastavenie projektov nemocníc a záchrannej zdravotnej služby. Najdôležitejším kritériom bude realizovateľnosť, a preto pripravíme alternatívne využívanie zdrojov, ak budú jednotlivé projekty vykazovať vysoké riziko nesplnenia hlavných míľnikov,” deklarovala vláda.

Jej cieľom je tiež pokračovať v implementácii DRG systému. “Pripravíme DRG systém tak, aby od 1. januára 2024 zabezpečoval nielen výkaznícky, ale do určitej úrovne aj úhradový mechanizmus. Zámerom je, aby bol DRG systém od začiatku roka 2024 akcieschopný a zohľadňoval potreby ústavnej zdravotnej starostlivosti,” ozrejmil kabinet. V ambulantnom sektore chce nadviazať na reformu siete nemocníc, pripraviť chce aj nový katalóg výkonov či vyhlášku k personálnemu zabezpečeniu ambulantnej pohotovostnej služby.

PVV avizuje kvalitnejšiu dátovú podporu. Kabinet chce predstaviť širší zoznam opatrení, ktoré majú zlepšiť fungovanie Národného centra zdravotníckych informácií. “Zrealizujeme zavedenie skríningu rakoviny pľúc cez zdokonalený eVýmenný lístok. Dlhodobý problém zdieľania informácií medzi zdravotníckymi pracovníkmi budeme parciálne riešiť sprístupnením zdravotnej dokumentácie pacienta pre lekárov na urgente, ako aj pre špecialistov,” píše sa v materiáli. Informatickú bezpečnosť, ako aj kyberbezpečnosť chce vláda podporiť etablovaním pilotného bezpečnostného monitoringu nemocníc.

V rámci strednodobých priorít sa chce zamerať na efektívne financovanie zdravotníctva. “Pripravíme dokument sumarizujúci východiská a opatrenia, ktoré budú potrebné pre stabilizovanie príjmov a výdavkov verejného zdravotného poistenia a zefektívnenie ich vynakladania pre potreby zdravotného sektora,” uviedol kabinet. PVV má tiež ambíciu stabilizovať personálnu situáciu v sektore prostredníctvom inovácie a aktualizácie vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Vláda sa chce tiež viac zamerať na medzinárodnú spoluprácu v oblasti financií i vedy a výskumu.

Bezuhlíková ekonomika

Vládny kabinet sa chce aktívne podieľať na zelenej transformácii a využiť všetky dostupné príležitosti. Prechod na bezuhlíkovú ekonomiku vníma ako impulz pre inovácie a modernizáciu ekonomiky a celej spoločnosti. Za základné piliere považuje spoluprácu s partnermi doma a v zahraničí, intenzívne využívanie dát a analýz.

Bezuhlíková ekonomika prináša podľa vlády príležitosti v oblasti inovácií, dôraz na udržateľné využívanie prírodných zdrojov, obehové hospodárstvo a intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Spoločne majú potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny, vytvárať investičné príležitosti a pracovné miesta, podporovať vedu a výskum.

Vláda považuje za potrebné odštartovať prípravu strategického rozvoja obehového hospodárstva v horizonte desiatich až 15 rokov. “Stabilita a predvídateľnosť prostredia sú kľúčové, keďže vytvárajú podmienky na lepšie prepojenie domácností, štátneho a súkromného sektora a zároveň pomáhajú tvoriť ‘zelené’ pracovné miesta a investície,” uviedla.

Za cieľ si dáva aj zrýchlenie čerpania európskych a domácich finančných prostriedkov a urýchlenie plnenia míľnikov plánu obnovy. Kľúčovou úlohou je pre vládu pripravenie adekvátnych podmienok na dočerpanie eurofondov 2014 – 2020, na implementáciu Programu Slovensko 2021 – 2027 či zefektívnenie využívania Envirofondu a Modernizačného fondu.

“Vláda považuje za dôležité zabezpečiť efektívnu účasť verejnosti pri rozhodovaní v otázkach súvisiacich so životným prostredím, zvýšiť informovanosť laickej a odbornej verejnosti a vytvoriť podmienky na posilnenie environmentálnej výchovy a vzdelávania,” skonštatoval kabinet.

Bude sa taktiež usilovať o vytvorenie lepších podmienok na implementáciu opatrení zmierňujúcich vplyvy klimatickej zmeny. Vláda má ambíciu zintenzívniť a zefektívniť dialóg a podniknúť kroky k naštartovaniu odbornej celonárodnej diskusie o dekarbonizácii.

“Zvýšená pozornosť bude venovaná ochrane vôd, biodiverzity, kvality ovzdušia, vzácnych ekosystémov, prostrediu v mestách a obciach a v neposlednom rade ochrane pred povodňami,” deklaruje. Budúce kroky by mali podľa predkladateľov zohľadňovať globálne klimatické ciele a efektívne využívanie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami na klimatické účely. Vláda bude pokračovať aj vo finalizácii návrhu klimatického zákona.

Za nevyhnutné považuje zvýšiť úsilie pri odstraňovaní negatívnych vplyvov znečistenia a envirozáťaží na obyvateľov a životné prostredie. Vláda tvrdí, že podnikne kroky k zrýchleniu ich odstraňovania. Bude tiež venovať zvýšenú pozornosť zavádzaniu opatrení chrániacich zdroje pitnej vody.

Vláda sa zároveň bude sústrediť na pokračovanie reformy ochrany prírody s dôrazom na zonáciu národných parkov a na starostlivosť o chránené územia. “Cieľom sú transparentnejšie a predvídateľné podmienky pre vlastníkov, dotknuté obce, návštevníkov, podnikateľské subjekty a ďalších užívateľov ekosystémových služieb. Pokrok v tejto oblasti je príležitosťou na rozvoj obcí a celých regiónov,” poukázali predkladatelia.

Prečítajte si tiež

Vláda schválila svoje programové vyhlásenie