Vo svojom každoročnom verejnom vystúpení pred oboma komorami parlamentu prezident zhodnotil stav rozvoja krajiny a stanovil hlavné smery vnútornej a zahraničnej politiky. Osobitnú pozornosť venoval témam súvisiacim so špeciálnou vojenskou operáciou. Prinášame vám tie najvýznamnejšie zahranično-politické a ekonomické momenty jeho vystúpenia.

Aktuálna situácia

Tento príhovor prednášam v ťažkom období pre našu krajinu – všetci to dobre vieme – v období kardinálnych, nezvratných zmien na celom svete, v čase veľkých historických udalostí, ktoré rozhodnú o budúcnosti našej krajiny a nášho ľudu, v čase, keď každý z nás nesie obrovskú zodpovednosť.

Čo prinútilo RF začať špeciálnu vojenskú operáciu

Pred rokom bolo v záujme ochrany ľudí v našich historických krajinách, zaistenia bezpečnosti našej krajiny a eliminácie hrozby, ktorú predstavuje neonacistický režim, ktorý sa na Ukrajine objavil po prevrate v roku 2014, prijaté rozhodnutie o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie. A krok za krokom budeme starostlivo a dôsledne riešiť úlohy, ktoré pred nami stoja.

Od roku 2014 Donbas bojuje, bráni právo žiť vo vlastnej krajine, hovoriť svojím rodným jazykom, bojuje a nevzdáva sa tvárou v tvár blokáde a neustálemu ostreľovaniu, neskrývanej nenávisti kyjevského režimu, veril a čakal, že Rusko mu príde na pomoc.

Medzitým – a vy to veľmi dobre viete – sme robili všetko, naozaj všetko, aby sme tento problém vyriešili mierovou cestou, trpezlivo sme rokovali o mierovom východisku z tohto veľmi ťažkého konfliktu.

Ale za našimi chrbtami sa pripravoval úplne iný scenár. Sľuby západných vládcov, ich ubezpečenia o snahe o mier v Donbase sa ukázali, ako teraz vidíme, ako podvod, ako krutá lož. Jednoducho len hrali o čas, viedli podvodné kampane, zatvárali oči pred politickými vraždami, pred represiami kyjevského režimu voči nechceným, pred šikanovaním veriacich a čoraz viac podporovali ukrajinských neonacistov v páchaní teroristických činov na Donbase. Dôstojníci nacionalistických práporov boli vyškolení v západných akadémiách a vysokých školách a boli im dodávané zbrane.

A osobitne by som chcel zdôrazniť, že ešte pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie rokoval Kyjev so Západom o dodávkach systémov protivzdušnej obrany, bojových lietadiel a ďalšej ťažkej techniky na Ukrajinu. Pamätáme si aj na snahy kyjevského režimu získať jadrové zbrane, pretože sme o tom verejne hovorili.

Spojené štáty a NATO rýchlo rozmiestňovali svoje vojenské základne a tajné biologické laboratóriá v blízkosti hraníc našej krajiny; prostredníctvom manévrov učili sa ovládnuť javisko budúcich bojov a pripravovali režim v Kyjeve, Ukrajinu, ktorú si zotročili, na veľkú vojnu.

A dnes sa k tomu priznávajú – verejne, otvorene, bez váhania. Akoby boli hrdí, vyžívajú sa vo svojej perfídnosti a minské dohody aj normandský formát označujú za diplomatické predstavenie, za blaf. Ukazuje sa, že celý čas, keď Donbas horel, keď sa prelievala krv, keď sa Rusko úprimne – chcem to zdôrazniť – úprimne usilovalo o mierové riešenie, hralo na životoch ľudí, hralo vlastne, ako sa hovorí v známych kruhoch, s falošnými kartami.

Táto nechutná metóda podvodu bola už mnohokrát vyskúšaná. Rovnakým bezohľadným, dvojtvárnym spôsobom sa správali pri ničení Juhoslávie, Iraku, Líbye, Sýrie. Nikdy sa im nepodarí zmyť z tejto hanby. Pojmy ako česť, dôvera, slušnosť im nič nehovoria.

Počas dlhých storočí kolonializmu, diktátu, hegemónie si zvykli, že im je všetko dovolené, zvykli si, že môžu kašľať na celý svet. Ukazuje sa, že rovnako pohŕdavo, bohorovne sa správajú aj k národom vlastných krajín – veď ich tiež cynicky klamali a oklamali bájkami o snahe o mier, o dodržiavaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o Donbase. Západné elity sa skutočne stali symbolom totálnych, bezzásadových lží.

Zhoršovanie bezpečnostnej situácie vo svete a útoky na Doneck a Luhansk

Pevne sme bránili nielen naše záujmy, ale aj náš postoj, že v dnešnom svete by nemalo existovať delenie na tzv. civilizované krajiny a všetkých ostatných, že je potrebné čestné partnerstvo, ktoré v zásade popiera akúkoľvek výlučnosť, najmä agresívnu.

Boli sme otvorení, úprimne pripravení na konštruktívny dialóg so Západom, hovorili sme a trvali na tom, že Európa i celý svet potrebujú nedeliteľný, rovnocenný bezpečnostný systém pre všetky štáty, a dlhé roky sme našim partnerom navrhovali, aby o tejto myšlienke spoločne diskutovali a pracovali na jej realizácii. Odpoveď, ktorú sme dostali, však bola buď nevýrazná, alebo pokrytecká. To je všetko, čo sa dá povedať. Ale boli tu aj konkrétne činy: rozšírenie NATO k našim hraniciam, vytvorenie nových pozičných oblastí protiraketovej obrany v Európe a Ázii – rozhodli sa použiť „dáždnik“ na ochranu pred nami, rozmiestnenie vojenských kontingentov, a to nielen pri hraniciach Ruska.

Chcem zdôrazniť, že žiadna krajina na svete nemá toľko vojenských základní v zahraničí ako Spojené štáty americké. Sú to stovky základní po celom svete, po celej planéte, stačí sa pozrieť na mapu. Celý svet bol svedkom toho, ako odstúpili od základných dohôd o zbrojení vrátane Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu a jednostranne porušili základné dohody, ktoré podporujú mier vo svete. Urobili to z nejakého dôvodu – ako viete, nerobia nič len tak pre nič za nič.

Napokon sme v decembri 2021 oficiálne poslali návrh zmlúv o bezpečnostných zárukách Spojeným štátom a NATO. Ale vo všetkých kľúčových pozíciách, ktoré sú pre nás v podstate principiálne, sme dostali priame odmietnutie. Potom sa konečne ukázalo, že realizácia agresívnych plánov dostala zelenú a nemieni sa zastaviť. Hrozba rástla každým dňom. Prichádzajúce informácie nenechávali nikoho na pochybách, že do februára 2022 je všetko pripravené na ďalšiu krvavú trestnú akciu v Donbase, proti ktorému kyjevský režim vrhol delostrelectvo, tanky a lietadlá už v roku 2014.

Všetci si dobre pamätáme zábery náletov na Doneck – nálety nielen naň, ale aj na iné mestá. V roku 2015 sa opäť pokúsili o priamy útok na Donbas, pričom pokračovali v blokáde, ostreľovaní a terore voči civilnému obyvateľstvu. To všetko, pripomínam, bolo úplne v rozpore s príslušnými dokumentmi a rezolúciami prijatými Bezpečnostnou radou OSN, úplne – všetci sa však tvárili, že sa nič nedeje.

Chcem to zopakovať: boli to oni, kto začal vojnu, a my sme použili silu a používame silu, aby sme ju zastavili.

Tí, ktorí plánovali nový útok na Doneck, na Donbas, na Luhansk, jasne chápali, že ďalším cieľom je úder na Krym a Sevastopol, a my sme to vedeli a chápali. A teraz sa o takýchto ďalekosiahlych zámeroch otvorene hovorí aj v Kyjeve: odhalili a prezradili to, čo sme už veľmi dobre vedeli.

Falošná politika kolektívneho Západu

Chránime životy ľudí, svoj vlastný domov. A cieľom Západu je neobmedzená moc. Na kupčenie a vyzbrojovanie kyjevského režimu už minul viac ako 150 miliárd dolárov. Pre porovnanie: podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vyčlenili krajiny G7 v rokoch 2020 – 2021 na pomoc najchudobnejším krajinám sveta približne 60 miliárd dolárov. Je to jasné, však? Na vojnu 150 a na najchudobnejšie krajiny 60 miliárd, ktoré neustále spájajú s určitými požiadavkami poslušnosti zo strany krajín, ktoré peniaze dostávajú. A kde sú všetky tie reči o znižovaní chudoby, udržateľnom rozvoji, životnom prostredí? Kam sa to všetko podelo? Pritom tok peňazí na vojnu sa nezmenšuje. Nešetrí sa na podpore nepokojov a prevratov v iných krajinách, opäť po celom svete.

Na nedávnej konferencii v Mníchove odzneli nekonečné obvinenia na adresu Ruska. Vznikol dojem, že sa to robí len preto, aby všetci zabudli na to, čo takzvaný Západ urobil v posledných desaťročiach. „Vypustili džina z fľaše“ a uvrhli celé regióny sveta do chaosu.

Podľa samotných amerických expertov v dôsledku vojen – chcem na to upozorniť: tieto čísla sme si nevymysleli my, Američania ich uvádzajú sami – vo vojnách, ktoré USA rozpútali po roku 2001, zahynulo takmer 900-tisíc ľudí, viac ako 38 miliónov sa stalo utečencami. Oni to všetko chcú len vymazať z pamäti ľudstva a tváriť sa, že sa to nestalo. Ale nikto na svete na to nezabudol a nezabudne.

Nikto z nich neberie do úvahy ľudské straty a tragédie, pretože v hre sú, samozrejme, bilióny, bilióny dolárov; možnosť pokračovať v okrádaní všetkých; zavádzať neoliberálne a totalitné hodnoty pod rúškom slov o demokracii a slobodách; označovanie celých krajín a národov, verejné urážanie ich vodcov; potláčanie disentu vo vlastných krajinách; vytváranie obrazu nepriateľa, aby sa odvrátila pozornosť ľudí od korupčných škandálov – to všetko vidíme v televízii, od narastajúcich domácich ekonomických, sociálnych, medzietnických problémov a rozporov.

Nacistické dedičstvo a projekt anti-Ruska

Mal by som pripomenúť, že v 30. rokoch 20. storočia Západ prakticky otvoril nacistom cestu k moci v Nemecku. A v našich časoch začali meniť Ukrajinu na „protiruskú“. Tento projekt naozaj nie je nový. Ľudia, ktorí aspoň trochu poznajú históriu, veľmi dobre vedia: tento projekt sa začal v 19. storočí a rozvíjal sa v Rakúsko-Uhorsku, v Poľsku a ďalších krajinách s jediným cieľom – odtrhnúť od našej krajiny tieto historické územia, ktoré sa dnes nazývajú Ukrajina. To je tento cieľ. Nie je v tom nič nové, žiadna novinka, všetko sa opakuje.

Západ si dnes vynútil realizáciu tohto projektu tým, že podporil prevrat v roku 2014. Veď prevrat bol krvavý, protištátny, protiústavný – akoby sa nič nestalo, akoby bol potrebný, dokonca informovali, koľko peňazí sa naň vynaložilo. Do ideologického základu bola vložená rusofóbia a mimoriadne agresívny nacionalizmus.

Nedávno jedna z brigád Ozbrojených síl Ukrajiny, hanba povedať – žiaľ hanbíme sa len my, nie oni – dostala názov „Edelweiss“ ako Hitlerova divízia, ktorá sa zúčastnila na deportáciách Židov, popravách vojnových zajatcov, na trestných operáciách proti partizánom v Juhoslávii, Taliansku, Československu a Grécku. V ukrajinských ozbrojených silách a Národnej garde sú mimoriadne obľúbené jednotky Das Reich, Dead Head, Galicia a ďalšie jednotky SS, ktoré majú tiež krv na rukách až po lakte. Ukrajinské obrnené vozidlá nesú znaky Wehrmachtu nacistického Nemecka. Neonacisti sa netaja tým, za koho dedičov sa považujú. Je prekvapujúce, že si to nikto z vládnucich na Západe nevšimol. Prečo? Pretože na to, mi prepáčte mi ten výraz, kašľú. Je im jedno, na koho stavia v boji proti nám, proti Rusku. Hlavné je bojovať proti nám, proti našej krajine, a preto sa dá využiť každý. A videli sme, že sa to deje: môžu použiť aj teroristov, aj neonacistov, aj plešatého čerta, nedajbože, ak plnia ich príkazy a slúžia ako zbraň proti Rusku.

Projekt anti-Ruska“ je v podstate súčasťou revanšistickej politiky voči našej krajine, ktorej cieľom je vytvoriť ohniská nestability a konfliktov priamo pri našich hraniciach. Vtedy, v tridsiatych rokoch minulého storočia, aj teraz ide o to isté – nasmerovať agresiu na východ, rozpútať vojnu v Európe, odstrániť ich súperov cudzími rukami.

Ako som už mnohokrát povedal, nie sme vo vojne s obyvateľmi Ukrajiny. Samotní obyvatelia Ukrajiny sa stali rukojemníkmi kyjevského režimu a jeho západných pánov, ktorí túto krajinu fakticky politicky, vojensky a hospodársky okupovali a už desaťročia ničia ukrajinský priemysel a drancujú jej prírodné zdroje. Logickým výsledkom bola sociálna degradácia, obrovský nárast chudoby a nerovnosti. A v takýchto podmienkach sa, samozrejme, ľahko čerpá materiál na vojenské operácie. Na ľudí nikto nemyslel, boli pripravení na porážku a nakoniec sa z nich stal spotrebný materiál. Je smutné, že je len strašidelné o tom hovoriť, ale je to fakt.

Zodpovednosť za rozdúchanie ukrajinského konfliktu, za jeho eskaláciu, za nárast počtu obetí nesú výlučne západné elity a, samozrejme, súčasný režim v Kyjeve, ktorému je ukrajinský ľud v podstate cudzí. Dnešný ukrajinský režim neslúži svojim národným záujmom, ale záujmom tretích krajín.

Západ využíva Ukrajinu ako baranidlo proti Rusku a zároveň ako cvičisko. Nebudem sa teraz zaoberať pokusmi Západu zvrátiť priebeh nepriateľských akcií, ich plánmi na zvýšenie vojenských dodávok – to každý dostatočne dobre vie. Ale jedno by malo byť každému jasné: čím viac západných systémov dlhého dosahu príde na Ukrajinu, tým viac budeme nútení odsúvať hrozbu od našich hraníc. Je to prirodzené.

Západné elity sa netaja svojím cieľom: spôsobiť, ako sa hovorí – to je priama reč – „strategickú porážku Rusku“. Čo to znamená? Čo to znamená pre nás? Znamená to skoncovať s nami raz a navždy, to znamená, že majú v úmysle zmeniť lokálny konflikt na fázu globálnej konfrontácie. Takto to všetci chápeme a budeme podľa toho reagovať, pretože v tomto prípade už ide o existenciu našej krajiny.

Informačná vojna a podsúvanie „hodnôt“

Ale oni si tiež musia uvedomovať, že Rusko nie je možné poraziť na bojisku, preto proti nám vedú čoraz agresívnejšie informačné útoky. Predovšetkým sa, samozrejme, zameriavajú na mladých ľudí, mladú generáciu. A aj tu neustále klamú, prekrúcajú historické fakty a neprestávajú útočiť na našu kultúru, ruskú pravoslávnu cirkev a ďalšie tradičné náboženské organizácie našej krajiny.

Pozrite sa, čo robia s vlastným ľudom: ničenie rodiny, kultúrnej a národnej identity, zvrátenosti, zneužívanie detí, dokonca pedofília sú vyhlásené za normu, za štandard ich života, a kňazi, kňažky sú nútení požehnávať manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Čo už, nech si robia, čo chcú. Čo tým chcem povedať? Dospelí ľudia majú právo žiť tak, ako chcú, v Rusku sme sa k tomu vždy tak správali a vždy sa k tomu tak budeme správať: nikto sa im nebude miešať do súkromného života a ani my to nebudeme robiť.

Ale chcem im povedať: ale pozrite sa na sväté písmo, na hlavné knihy všetkých ostatných svetových náboženstiev. Píše sa tam všetko, aj to, že rodina je zväzok muža a ženy, ale aj tieto posvätné texty sa teraz spochybňujú. Stalo sa známe, že napríklad anglikánska cirkev plánuje – zatiaľ však len plánuje – uvažovať o myšlienke rodovo neutrálneho Boha. Čo na to povedať? Bohužial, „nevedia, čo činia“.

Milióny ľudí na Západe si uvedomujú, že ich vedú k skutočnej duchovnej katastrofe. Elity, povedané bez obalu, sa jednoducho zbláznili a zdá sa, že na to neexistuje liek. Ale to je ich problém, ako som povedal, a my máme povinnosť chrániť naše deti a urobíme to: ochránime naše deti pred degradáciou a degeneráciou.

Je zrejmé, že Západ sa bude snažiť podkopať a rozdeliť našu spoločnosť, vsadiť na národných zradcov, ktorí majú za každých okolností – to chcem zdôrazniť – rovnaký jed pohŕdania vlastnou vlasťou a túžbu zarobiť na predaji tohto jedu tým, ktorí sú ochotní zaň zaplatiť. Tak to bolo vždy.

Tí, ktorí sa vydali cestou priamej zrady, páchania teroristických a iných zločinov proti bezpečnosti našej spoločnosti, proti územnej celistvosti krajiny, budú niesť právnu zodpovednosť. Nikdy sa však nebudeme podobať kyjevskému režimu a západným elitám, ktoré sa zaoberali honom na čarodejnice, nebudeme si vybavovať účty s tými, ktorí urobili krok bokom a odvrátili sa od vlasti. Nech to zostane na ich svedomí, nech s tým žijú – musia s tým žiť. Hlavné je, že ľud, občania Ruska im dali morálne ohodnotenie.

Poďakovanie obrancom vlasti a obyvateľom nových regiónov

Som hrdý – myslím, že sme hrdí všetci – na to, že náš mnohonárodnostný ľud, absolútna väčšina občanov zaujala zásadný postoj k špeciálnej vojenskej operácii, pochopila zmysel našich krokov, podporila naše kroky na ochranu Donbasu. Predovšetkým táto podpora ukázala skutočné vlastenectvo, cit, ktorý je našim ľuďom historicky vlastný. Udivuje svojou dôstojnosťou, hlbokým uvedomením si neoddeliteľnosti osudu každého – zdôrazňujem – každého človeka s osudom jeho vlasti.

Vážení priatelia, chcel by som sa poďakovať všetkým, celému ruskému ľudu za jeho odvahu a odhodlanie, poďakovať našim hrdinom, vojakom a dôstojníkom armády a námorníctva, Federálnej gardovej služby, špeciálnych služieb a všetkých bezpečnostných zložiek, bojovníkom Doneckého a Luhanského zboru, dobrovoľníkom, vlastencom, ktorí bojujú v radoch bojovej armádnej zálohy.

Chcel by som sa ospravedlniť: je mi ľúto, že počas dnešného prejavu nebudem môcť vymenovať všetkých. Viete, keď som pripravoval tento prejav, napísal som dlhý dlhý zoznam týchto hrdinských jednotiek, potom som ho z dnešného prejavu vyňal, pretože, ako som povedal, nie je možné vymenovať všetkých a jednoducho som sa bál, že urazím tých, ktorých nebudem menovať.

Osobitné slovo obyvateľom Doneckej a Luganskej ľudovej republiky, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Vy sami, drahí priatelia, ste rozhodovali o svojej budúcnosti v referendách, pevne ste sa rozhodli napriek hrozbám a teroru neonacistov, v podmienkach, keď v blízkosti prebiehali vojenské operácie, ale vaše odhodlanie byť s Ruskom, so svojou vlasťou nebolo a nie je nič silnejšie. Už sme začali a budeme budovať rozsiahly program sociálno-ekonomickej obnovy a rozvoja týchto nových konštitučných subjektov federácie. Hovoríme najmä o obnove podnikov a pracovných miest a o obnove prístavov na Azovskom mori, ktoré sa opäť stalo vnútrozemským morom Ruska, a o budovaní nových moderných ciest, ako sme to urobili na Kryme, ktorý má teraz spoľahlivé pozemné spojenie s celým Ruskom. Všetky tieto plány určite zrealizujeme spoločnými silami.

Dnes regióny krajiny poskytujú priamu podporu mestám, okresom a obciam Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Robia to úprimne, ako skutoční bratia a sestry. Teraz sme opäť spolu, takže sme sa stali ešte silnejšími a urobíme všetko pre to, aby sme do tejto našej krajiny vrátili dlho očakávaný mier, aby sme zaistili bezpečnosť našich ľudí. Za to, za svojich predkov, za budúcnosť svojich detí a vnukov, za obnovenie historickej spravodlivosti, za zjednotenie nášho národa dnes bojujú naši hrdinovia.

Vážení priatelia, žiadam vás, aby ste si uctili pamiatku našich spolubojovníkov, ktorí položili svoje životy za Rusko, civilistov, starcov, žien a detí, ktorí zahynuli pod paľbou neonacistov a nacionalistov.

Následne prezident navrhol vytvoriť špeciálny fond na pomoc apodporu rodinám zabitých vojakov a veteránov špeciálnej vojenskej operácie.

Rozvoj armády 

Ako viete, prezidentským dekrétom bol schválený plán výstavby a rozvoja ozbrojených síl na roky 2021-2025. V súčasnosti prebiehajú práce na jeho realizácii a vykonávajú sa potrebné úpravy. A chcem zdôrazniť, že reálne bojové skúsenosti získané počas špeciálnej vojenskej operácie by určite mali byť základom pre naše ďalšie kroky na posilnenie armády a námorníctva, pre súčasný a budúci rozvoj ozbrojených síl. Je to pre nás mimoriadne dôležité, dokonca by sa dalo povedať, že absolútne neoceniteľné.

Práve teraz, aby som uviedol príklad, úroveň vybavenia ruských jadrových odstrašujúcich síl najnovšími systémami je viac ako 91 – 91,3 percenta. A teraz, opakujem, s prihliadnutím na získané skúsenosti musíme dosiahnuť rovnako vysokú úroveň kvality vo všetkých zložkách ozbrojených síl.

Budeme aktívne zavádzať najmodernejšie technológie, ktoré zlepšia kvalitatívny potenciál armády a námorníctva. Máme takýto vývoj a vzorky zbraní a vybavenia v každej oblasti. Mnohé z nich výrazne prevyšujú svoje zahraničné analógy. Našou úlohou je teraz spustiť ich masovú, sériovú výrobu.

Ekonomická vojna Západu a sankcie

Ako som povedal, Západ proti nám nasadil nielen vojenské, informačné, ale aj ekonomické zbrane. Ale nikde nič nedosiahol a ani nedosiahne. Navyše iniciátori sankcií trestajú sami seba: vyvolali rast cien vo vlastných krajinách, stratu pracovných miest, zatváranie podnikov, energetickú krízu a svojim občanom hovoria – počujeme to -, že za to môžu Rusi.

Aké prostriedky boli použité proti nám pri tejto sankčnej agresii? Snažili sa prerušiť hospodárske väzby s ruskými spoločnosťami, odrezať finančný systém od komunikačných kanálov, aby stlačili našu ekonomiku, zbavili nás prístupu na vývozné trhy, aby zasiahli naše príjmy. Patrí sem aj krádež – inak sa to nedá povedať – našich devízových rezerv, pokusy o zrútenie rubľa a vyvolanie ničivej inflácie.

Dovoľte mi zopakovať: protiruské sankcie sú len prostriedkom na dosiahnutie cieľa. A cieľom, ako sami západní lídri vyhlasujú – priama citácia – je „prinútiť našich občanov trpieť“. „Nech trpia“ – takí sú to humanisti. Chcú, aby ľudia trpeli, a tým destabilizovali našu spoločnosť zvnútra.

Ich kalkulácia sa však nenaplnila: ruská ekonomika a systém riadenia sa ukázali byť oveľa silnejšie, ako sa Západ domnieval. Vďaka spoločnému úsiliu vlády, parlamentu, Ruskej banky, ústavných subjektov federácie a, samozrejme, podnikateľskej obce a pracovných kolektívov sme zabezpečili stabilitu ekonomickej situácie, ochránili občanov, zachovali pracovné miesta, zabránili nedostatku na trhu, vrátane základných tovarov, podporili finančný systém a podnikateľov, ktorí investujú do svojich podnikov, a tým aj do rozvoja krajiny.

V marci minulého roka sme tak spustili balík opatrení na podporu podnikania a hospodárstva v hodnote približne jedného bilióna rubľov. Chcem zdôrazniť: nejde o emisnú politiku – nie, nie, všetko sa v našej krajine robí na pevnom trhovom základe.

Na konci roka 2022 hrubý domáci produkt klesol. Predpovedali nám spomalenie hospodárskeho rastu o 20 – 25 %, pamätáte si. Ešte nedávno sme hovorili o 2,9 %. O niečo neskôr o 2,5 %. Hrubý domáci produkt v roku 2022 klesol o 2,1 % – to sú najnovšie údaje. Zároveň pripomínam, že ešte vo februári a marci minulého roka, ako som povedal, predpovedali kolaps hospodárstva.

Ruský biznis obnovil logistiku a posilnil väzby so zodpovednými, predvídateľnými partnermi – a tých je veľa, vo svete je ich väčšina.

Konštatujem, že podiel ruského rubľa na našich medzinárodných zúčtovaniach sa v porovnaní s decembrom 2021 zdvojnásobil a vyrástol na jednu tretinu a spolu s menami spriatelených krajín je to už viac ako polovica.

Spolu s našimi partnermi budeme naďalej pracovať na vytvorení stabilného a bezpečného systému medzinárodných zúčtovaní, nezávislého od dolára a ďalších západných rezervných mien, ktoré vzhľadom na politiku západných elít a ich vládcov nevyhnutne stratia svoj univerzálny charakter. Robia to všetko vlastnými rukami. Nie sme to my, kto obmedzuje dolár alebo iné takzvané univerzálne meny – to oni robia všetko vlastnými rukami.

Viete, existuje taký ľudový výraz: kanóny namiesto masla. Obrana krajiny je, samozrejme, najdôležitejšou prioritou, ale pri riešení strategických úloh v tejto oblasti nesmieme opakovať chyby z minulosti, nesmieme si zničiť vlastnú ekonomiku. Máme všetko, čo potrebujeme na zaistenie bezpečnosti a vytvorenie podmienok na stabilný rozvoj krajiny. V tejto logike konáme a budeme konať aj naďalej.

Napríklad v minulom roku viaceré kľúčové, zdôraznil by som civilné odvetvia národného hospodárstva nielenže neklesli, ale aj výrazne zvýšili svoju produkciu. Bytová výstavba prvýkrát v novodobej histórii našej krajiny prekročila 100 miliónov štvorcových metrov.

Pokiaľ ide o našu poľnohospodársku produkciu, tá vlani vykázala dvojciferný rast. Ďakujem veľmi pekne, poklona poľnohospodárom. Ruskí poľnohospodári zozbierali rekordnú úrodu: viac ako 150 miliónov ton obilia, z toho vyše 100 miliónov ton pšenice. Do konca poľnohospodárskeho roka, t. j. do 30. júna 2023, sa nám podarí dosiahnuť celkový objem vývozu obilia na 5560 miliónov ton.

Nedopustili sme prepad na trhu práce, naopak, podarilo sa nám v moderných podmienkach znížiť nezamestnanosť. Dnes – v podmienkach takej veľkej náročnosti zo všetkých strán – sa náš trh práce stal komfortnejším ako predtým. Pripomeňme si, že pred pandémiou bola naša miera nezamestnanosti 4,7 %, teraz je to, myslím, 3,7 %. Pán predseda, koľko je 3,7? 3,7 je historicky najnižšia hodnota.

Opakujem, ruská ekonomika prekonala riziká, ktoré sa objavili – prekonala ich. Áno, mnohé z týchto rizík sa nedali vopred vypočítať, museli sme reagovať doslova za pochodu, keď sa problémy objavili. Na vládnej aj podnikateľskej úrovni sa rozhodnutia prijímali čo najrýchlejšie. Podotýkam, že veľkú úlohu tu zohrala súkromná iniciatíva a malé a stredné podniky. Vyhli sme sa nadmernej administratívnej regulácii a pokrivenej ekonomike v prospech štátu.

Hospodársky pokles v minulom roku bol zaznamenaný len v druhom štvrťroku – v treťom a štvrtom štvrťroku už bol zaznamenaný rast, oživenie. V skutočnosti sme vstúpili do nového cyklu hospodárskeho rastu. Podľa odborníkov sa jeho model a štruktúra stávajú kvalitatívne odlišnými. Do popredia sa dostávajú nové a perspektívne globálne trhy vrátane APR [Ázijsko-tichomorského regiónu], náš vlastný domáci trh, vedecko-technická a ľudská základňa: nie dodávky surovín do zahraničia, ale výroba tovarov s vysokou pridanou hodnotou. To nám umožňuje uvoľniť obrovský potenciál Ruska vo všetkých sférach a oblastiach.

Už v tomto roku sa predpokladá solídny rast domáceho dopytu. Som presvedčený, že naše spoločnosti využijú túto príležitosť na zvýšenie výroby, na výrobu najžiadanejších produktov a na obsadenie medzier, ktoré sa uvoľnili alebo sa uvoľňujú po odchode západných spoločností.

Dnes vidíme celý obraz, chápeme štrukturálne problémy, ktoré musíme vyriešiť v oblasti logistiky, technológií, financií a ľudských zdrojov. V posledných rokoch sme veľa a neustále hovorili o potrebe zmeniť štruktúru našej ekonomiky a teraz sú tieto zmeny životnou nevyhnutnosťou a menia situáciu, a to v tomto prípade k lepšiemu. Vieme, čo musíme urobiť, aby sa Rusko naďalej stabilne rozvíjalo a aby to bol suverénny, nezávislý rozvoj, ktorý vzdoruje všetkým vonkajším tlakom a hrozbám, s dôveryhodnou garanciou bezpečnosti a záujmov štátu.

Plány ekonomického rozvoja RF

V prvom rade budeme rozširovať perspektívne zahraničné hospodárske vzťahy a budovať nové logistické koridory. Už sme sa rozhodli predĺžiť rýchlostnú cestu Moskva – Kazaň do Jekaterinburgu, Čeľabinska a Ťumenu a v budúcnosti do Irkutska a Vladivostoku s prístupom do Kazachstanu, Mongolska a Číny, čo výrazne rozšíri naše hospodárske vzťahy s trhmi juhovýchodnej Ázie.

Budeme rozvíjať prístavy v Čiernom a Azovskom mori. Osobitnú pozornosť budeme venovať medzinárodnému koridoru Sever – Juh, čo vedia tí, ktorí sa ním denne zaoberajú. Už tento rok budú môcť cez Volžsko-kaspický kanál preplávať lode s ponorom minimálne 4,5 metra. To otvorí nové cesty pre obchodnú spoluprácu s Indiou, Iránom, Pakistanom a krajinami Blízkeho východu. Tento koridor budeme naďalej rozvíjať.

Naše plány zahŕňajú urýchlenú modernizáciu východného smeru železníc, Transsibírskej magistrály a Bajkalsko-amurskej magistrály, ako aj zvýšenie kapacity Severnej námornej cesty. Nejde len o dodatočné nákladné toky, ale aj o základ riešenia národných úloh na rozvoj Sibíri, Arktídy a Ďalekého východu.

Regionálna infraštruktúra vrátane komunikácií, telekomunikácií a cestných sietí dostane výrazný impulz. Do budúceho roku 2024 bude v zodpovedajúcom stave najmenej 85 % ciest vo veľkých ruských mestských centrách a viac ako polovica regionálnych a medziobecných ciest. Som presvedčený, že sa nám to podarí.

Budeme tiež pokračovať v programe bezplatnej plynofikácie. Už bolo rozhodnuté rozšíriť ho na sociálne zariadenia: škôlky a školy, kliniky, nemocnice, zdravotnícke a pôrodnícke jednotky. A pre občanov bude teraz takýto program fungovať natrvalo: vždy budú môcť požiadať o pripojenie na plynovodnú sieť.

Od tohto roku sa začne rozsiahly program výstavby a opráv bytových a inžinierskych sietí. V priebehu nasledujúcich desiatich rokov sa plánuje investovať do tejto oblasti najmenej 4,5 bilióna rubľov. Vieme, aké je to dôležité pre občanov, ako je táto sféra zanedbaná – musíme pracovať a budeme pracovať.

Musíme výrazne rozšíriť technologické možnosti ruskej ekonomiky a zabezpečiť rast domácich priemyselných kapacít.

Spustil sa nástroj priemyselnej hypotéky a teraz si môžete vziať zvýhodnený úver nielen na nákup výrobných zariadení, ale aj na ich výstavbu alebo modernizáciu. O výške takéhoto úveru sa už viackrát diskutovalo a chceli sme ju zvýšiť; ako prvý krok je to veľmi dobrá ponuka: výška takéhoto úveru môže byť až 500 miliónov rubľov. Poskytuje sa s úrokovou sadzbou tri alebo päť percent až na sedem rokov. Myslím si, že je to veľmi dobrý program a mali by sme ho využiť.

Od tohto roku sa zaviedol aj nový režim pre priemyselné klastre, ktorý znížil daňové a administratívne zaťaženie rezidentských spoločností, pričom dopyt po ich inovatívnych výrobkoch, ktoré práve vstupujú na trh, je podporovaný dlhodobými objednávkami a dotáciami od vlády.

Odhaduje sa, že do roku 2030 by tieto opatrenia mali zabezpečiť realizáciu žiadaných projektov v hodnote presahujúcej desať biliónov rubľov, pričom už v tomto roku sa očakáva hodnota investícií vo výške približne dvoch biliónov rubľov. Chcel by som zdôrazniť, že to nie sú len prognózy, ale jasne stanovené referenčné hodnoty.

Preto žiadam vládu, aby čo najviac urýchlila spustenie týchto projektov, pomohla podnikateľskej komunite a ponúkla systematické podporné opatrenia vrátane daňových stimulov. Viem, ako finančný sektor nerád poskytuje výhody, a s týmto postojom sa čiastočne stotožňujem: daňový systém by mal byť celistvý, bez akýchkoľvek výklenkov, výnimiek – ale v tomto prípade je potrebný kreatívny prístup.

Napríklad od tohto roka si ruské spoločnosti môžu znížiť odvody dane zo zisku, ak nakúpia pokročilé domáce IT riešenia a produkty využívajúce umelú inteligenciu. Navyše sa tieto výdavky zohľadňujú s vyšším koeficientom, jedenapolnásobkom skutočných nákladov. Inými slovami, za každý rubeľ, ktorý spoločnosť investuje do nákupu takýchto produktov, ako som práve spomenul, sa odpočíta jeden a pol rubľa z dane.

Najdôležitejšou otázkou programu rozvoja hospodárskeho rastu sú nové zdroje financovania investícií, o ktorých tiež veľa hovoríme.

Vďaka silnej platobnej bilancii si Rusko nemusí požičiavať v zahraničí, skláňať sa, prosiť o peniaze a potom viesť dlhý dialóg o tom, čo, koľko a za akých podmienok vrátiť. Domáce banky fungujú stabilne a udržateľne, so solídnou mierou bezpečnosti.

V roku 2022 objem bankových úverov podnikovému sektoru rástol. Boli z toho veľké obavy, ale rast bol zaznamenaný, a to o 14 percent, čo je viac ako v roku 2021, bez akejkoľvek vojenskej operácie. V roku 2021 to bolo 11,7 percenta a teraz je to 14 percent. Hypotekárne portfólio tiež pridalo 20,4 percenta. Vývoj je na dobrej ceste.

Bankový sektor ako celok dosiahol v minulom roku zisk. Áno, nebol taký veľký ako v predchádzajúcich rokoch, ale bol slušný: zisk 203 miliárd rubľov. Aj to je ukazovateľ udržateľnosti ruského finančného sektora.

Podľa odhadov sa inflácia v Rusku priblíži k cieľovej úrovni štyroch percent už v druhom štvrťroku tohto roka. Pripomeniem, že niektoré krajiny Európskej únie majú 12, 17 alebo 20 percent, zatiaľ čo u nás sú to štyri alebo päť percent. Vzhľadom na pozitívnu dynamiku tohto a ďalších makroekonomických parametrov sa vytvárajú objektívne podmienky na znižovanie sadzieb dlhodobých úverov v ekonomike, čo znamená, že úvery pre reálny sektor by mali byť dostupnejšie.

Všade na svete sú dlhodobé úspory občanov dôležitým zdrojom investičných zdrojov a my musíme stimulovať ich prílev do investičnej sféry. Je dôležité vytvoriť ďalšie podmienky pre občanov, aby mohli investovať a zarábať doma, v rámci krajiny. Zároveň je potrebné zaručiť bezpečnosť investícií občanov do dobrovoľného dôchodkového sporenia.

Na prilákanie kapitálu do rýchlo rastúcich a technologicky vyspelých podnikov sú potrebné samostatné riešenia. Pre ne bude určená podpora ponuky akcií na domácom akciovom trhu vrátane daňových stimulov pre podniky aj kupujúcich takýchto akcií. Najdôležitejším prvkom hospodárskej suverenity je sloboda podnikania. Dovoľte mi zopakovať: práve súkromné podnikanie dokázalo, že uprostred vonkajších pokusov o obmedzenie Ruska vie, ako sa prispôsobiť rýchlo sa meniacemu prostrediu a zabezpečiť hospodársky rast v náročných podmienkach. Preto by sa mala podporovať každá podnikateľská iniciatíva zameraná na prospech krajiny.

V tejto súvislosti si myslím, že je správne vrátiť sa k otázke revízie viacerých ustanovení trestného práva, pokiaľ ide o tzv. ekonomický corpus delicti. Samozrejme, štát musí kontrolovať, čo sa v tejto oblasti deje, a nemôžeme pripustiť, aby sa v tejto oblasti diala permisivita, ale netreba zachádzať príliš ďaleko. Je potrebné aktívnejšie smerovať k dekriminalizácii, o ktorej som hovoril. Verím, že vláda spolu s parlamentom, orgánmi činnými v trestnom konaní, podnikateľskými združeniami bude túto prácu vykonávať dôsledne a dôkladne.

Zároveň žiadam vládu, aby v úzkom kontakte s parlamentom navrhla ďalšie opatrenia na urýchlenie procesu deoffshorizácie hospodárstva. Podnikanie, predovšetkým v kľúčových sektoroch a odvetviach, by malo fungovať pod ruskou jurisdikciou – to je základný princíp.

Poučenie z ekonomickej transformácie RF a oligarchovia

Pamätáme sa na problémy a nerovnováhu neskorého sovietskeho hospodárstva. Takže po rozpade Sovietskeho zväzu, jeho plánovaného systému, v chaose 90. rokov sa v krajine začala vytvárať ekonomika založená na trhových vzťahoch, súkromnom vlastníctve – vo všeobecnosti a správne. Do veľkej miery tu slúžili ako príklad západné krajiny – ako viete, bolo tu pár poradcov – a zdalo sa, že stačí len kopírovať ich modely. Hádali sa medzi sebou, to si pamätám: Európania sa hádali s Američanmi o tom, ako rozvíjať ruskú ekonomiku.

A aký bol výsledok? Naše národné hospodárstvo sa do veľkej miery orientovalo na Západ, predovšetkým ako zdroj surovín. Samozrejme, boli tam rôzne nuansy, ale celkovo ako zdroj surovín. Dôvody sú tiež jasné: nový, vznikajúci ruský biznis bol, prirodzene, ako všetky podniky vo všetkých ostatných krajinách, zameraný predovšetkým na dosahovanie zisku, a to rýchleho a ľahkého. A čo ho vytváralo? Samotný predaj surovín: ropy, plynu, kovov, dreva.

Málokto myslel – a možno ani nemal možnosť – dlhodobo investovať, takže iné, sofistikovanejšie odvetvia hospodárstva boli nedostatočne rozvinuté. A na to, aby sme tento negatívny trend prelomili – každý to videl veľmi dobre, vo všetkých vládach -, nám boli potrebné roky, úprava daňového systému a rozsiahle verejné investície.

Dosiahli sme tu skutočnú, viditeľnú zmenu. Áno, je tu výsledok, avšak, opakujem, musíme brať do úvahy situáciu, v ktorej sa vyvíjal náš biznis, najmä veľký biznis. Technológie sú na Západe, lacnejšie finančné zdroje a ziskové trhy sú na Západe. Prirodzene, začal tam prúdiť aj kapitál. Žiaľ, namiesto toho, aby rozširovali výrobu, nakupovali zariadenia a technológie a vytvárali nové pracovné miesta tu v Rusku, míňali ho na zahraničné sídla, jachty a elitné nehnuteľnosti.

Áno, potom začali investovať, samozrejme, aj do rozvoja, ale v prvej fáze tam všetko išlo zväčša na tieto účely – na spotrebu. A kde je bohatstvo, tam sú, samozrejme, aj deti, ich vzdelanie, ich život, ich budúcnosť. A pre štát bolo veľmi ťažké, takmer nemožné tento vývoj kontrolovať, zabrániť mu – žili sme v paradigme voľného trhu.

Nedávne udalosti presvedčivo ukázali, že obraz Západu ako bezpečného prístavu a útočiska pre kapitál sa ukázal ako fantóm, falošný. A tí, ktorí si to včas neuvedomili, ktorí vnímali Rusko len ako zdroj príjmov a plánovali žiť prevažne v zahraničí, veľa stratili: jednoducho ich tam okradli, a dokonca im zobrali aj legálne zarobené peniaze.

Raz som zo žartu – mnohí z vás si to asi pamätajú – povedal ruským podnikateľom: unaví vás hltať prach a behať po súdoch a úradoch západných úradníkov a v snahe zachrániť svoje peniaze. A presne tak to aj dopadlo.

Viete, chcel by som dodať veľmi dôležitú – jednoduchú, ale veľmi dôležitú – vec: nikto z bežných občanov krajiny, verte mi, neľutoval tých, ktorí prišli o svoje peniaze v zahraničných bankách, neľutoval tých, ktorí prišli o svoje jachty, paláce v zahraničí, pričom v kuchyni pravdepodobne spomínali na privatizáciu z 90. rokov, keď sa podniky vybudované celou krajinou predávali takmer za nič, a na okázalý, demonštratívny luxus takzvaných nových elít.

Čo je ešte mimoriadne dôležité? Za celé roky od rozpadu Sovietskeho zväzu Západ neupustil od pokusov rodúchať nepokoje v postsovietskych štátoch a hlavne definitívne doraziť Rusko ako najväčšiu prežívajúcu časť našej historickej štátnosti. Podporovali a poštvali na nás medzinárodných teroristov, vyvolávali regionálne konflikty pozdĺž našich hraníc, ignorovali naše záujmy a používali ekonomické odstrašovanie a potláčanie.

Výzva k ruským podnikateľom

A veľký ruský biznis – kvôli čomu to všetko hovorím – je zodpovedný za fungovanie strategických podnikov, za tisíce pracovných kolektívov a určuje sociálnu a ekonomickú situáciu v mnohých regiónoch, čo znamená, že situácia: keď sa manažéri a majitelia takýchto podnikov ocitnú v závislosti od vlád, ktoré vedú voči Rusku nepriateľskú politiku, je pre nás veľkou hrozbou, nebezpečenstvom – ohrozením našej krajiny. Takúto situáciu nemožno tolerovať.

Áno, každý má možnosť voľby: niekto bude chcieť dožiť svoje dni v zabavenej vile so zablokovanými účtami, niekto sa bude snažiť nájsť si miesto, zdá sa, v atraktívnom západnom hlavnom meste alebo v letovisku, na inom teplom mieste v zahraničí – to je právo každého človeka, my do neho ani nezasahujeme. Je však načase pochopiť, že pre Západ boli a zostanú takíto ľudia druhoradými outsidermi, s ktorými sa dá robiť čokoľvek, a peniaze, konexie a kúpené tituly grófov, peerov a starostov im vôbec nepomôžu. Musia pochopiť: sú tam ľudia druhej kategórie.

Ale je tu aj iná voľba: byť so svojou vlasťou, pracovať pre svojich krajanov, nielen otvárať nové podniky, ale aj meniť život okolo seba – vo svojich mestách, vo svojich obciach, vo svojej krajine. A takýchto podnikateľov, takýchto skutočných bojovníkov v podnikaní máme veľa – oni sú budúcnosťou domáceho podnikania. Každý musí pochopiť: zdroje prosperity aj budúcnosti musia byť len tu, v rodnej krajine, v Rusku.

A potom skutočne vytvoríme silnú, sebestačnú ekonomiku, ktorá sa neuzatvára pred svetom, ale využíva všetky svoje konkurenčné výhody. Ruský kapitál, peniaze, ktoré sa tu vytvárajú, musia pracovať pre krajinu, pre jej národný rozvoj. Dnes máme veľké perspektívy v rozvoji infraštruktúry, výroby, domáceho cestovného ruchu a mnohých ďalších odvetví.

Bol by som rád, keby ma počuli tí, ktorí sa už stretli s vlčími zvyklosťami Západu: je nezmyselné a hlavne zbytočné snažiť sa behať s natiahnutými rukami, plaziť sa a pýtať si ich peniaze, najmä teraz, keď dobre viete, s kým máte do činenia. Teraz nemá zmysel lipnúť na minulosti a snažiť sa súdiť o peniaze. Musíte si nanovo vybudovať svoj život a svoju prácu, a to tým skôr, že ste silní ľudia – mám na mysli predstaviteľov nášho podnikateľského sektora, mnohých z nich poznám osobne a dlhé roky -, ktorí prešli ťažkou školou života.

Spúšťajte nové projekty, zarábajte peniaze, investujte v Rusku, investujte do podnikov a pracovných miest, pomáhajte školám a univerzitám, vede a zdravotníctvu, kultúre a športu. Takto zvýšite svoje kapitály a získate si uznanie a vďačnosť ľudí na celú ďalšiu generáciu a štát a spoločnosť vás určite podporia. Verme, že táto rada nasmeruje našich podnikateľov správnym smerom.

Ruské hodnoty

Rusko je otvorená krajina a zároveň svojrázna civilizácia. V tomto tvrdení nie je žiadny nárok na výnimočnosť a nadradenosť, ale táto civilizácia je naša – to je hlavné. Odovzdali nám ju naši predkovia a my ju musíme zachovať pre našich potomkov a odovzdať ju ďalej.

Budeme rozvíjať spoluprácu s priateľmi, so všetkými, ktorí sú ochotní spolupracovať, osvojíme si to najlepšie, ale v prvom rade sa budeme spoliehať na vlastný potenciál, na tvorivú energiu ruskej spoločnosti, na vlastné tradície a hodnoty.

A tu by som chcel hovoriť o charaktere našich ľudí: vždy sa vyznačovali štedrosťou, veľkorysosťou duše, milosrdenstvom a súcitom a Rusko ako krajina v sebe tieto vlastnosti plne odráža. Dokážeme byť priateľmi, držať slovo, nikdy nikoho nesklamať, v ťažkej situácii sa vždy postaviť na našu stranu a nikdy neváhať prísť na pomoc tým, ktorí sa ocitli v ťažkostiach.

Všetci si pamätajú, ako sme počas pandémie v podstate ako prví podporili niektoré európske krajiny vrátane Talianska a ďalších štátov v najťažších týždňoch vypuknutia pandémie. Nezabúdajme ani na to, ako sme prišli na pomoc pri zemetrasení v Sýrii, v Turecku.

Práve obyvatelia Ruska sú základom suverenity krajiny, zdrojom sily. Práva a slobody našich občanov sú nedotknuteľné, zaručuje ich ústava a napriek vonkajším výzvam a hrozbám od nich neustúpime.

Rozvoj kultúrnej sféry bude jednou z priorít obnovy mierového života v Donbase a Novorossiji. Bude tu potrebné obnoviť, opraviť a vybaviť stovky kultúrnych inštitúcií vrátane muzeálnych zbierok a budov, vecí, ktoré dávajú ľuďom možnosť pocítiť prepojenie minulosti a prítomnosti, spojiť to s budúcnosťou, pocítiť, že patria do jednotného kultúrneho, historického a vzdelávacieho priestoru stáročného, veľkého Ruska.

Voľby v RF 2024

V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že komunálne a regionálne voľby v septembri tohto roku a prezidentské voľby v roku 2024 sa budú konať v prísnom súlade so zákonom a podľa všetkých demokratických, ústavných postupov.

Voľby vždy znamenajú rôzne prístupy k riešeniu sociálnych a hospodárskych problémov. Vedúce politické sily sú zároveň konsolidované a zjednotené v tom hlavnom, a tým hlavným, zásadným pre nás všetkých je bezpečnosť a blaho našich ľudí, suverenita a národné záujmy.

Chcem sa vám poďakovať za takýto zodpovedný, pevný postoj a pripomenúť vám slová vlastenca a štátnika Pjotra Arkadijeviča Stolypina, ktoré zazneli v Štátnej dume pred viac ako sto rokmi, ale veľmi dobre zodpovedajú dnešnej dobe. Povedal: „Pri obrane Ruska sa musíme všetci spojiť, koordinovať svoje úsilie, svoje povinnosti a svoje práva, aby sme obhájili jedno historicky najvyššie právo – právo Ruska byť silným.“

Medzi dobrovoľníkmi, ktorí sú teraz v prvej línii, sú poslanci Štátnej dumy a regionálnych parlamentov, zástupcovia výkonných orgánov na rôznych úrovniach, obcí, miest, okresov a vidieckych sídiel. Na zbere humanitárnych zásob a pomoci v prvej línii sa podieľajú všetky parlamentné strany a popredné verejné združenia.

Vzdelávanie vo väzbe na rozvoj vedy a nových technológií

Je potrebné zlepšiť kvalitu vzdelávacej literatúry, aby sa mladí ľudia mohli dozvedieť viac o svojej krajine a jej histórii. Okrem toho je potrebné vážne pracovať v oblasti vedy a techniky. Do piatich rokov by sa malo vyškoliť približne milión zamestnancov pre podniky v strategicky dôležitých odvetviach. Vedci by mali by dostať priestor na tvorivosť a pomoc s bývaním.

Zmeny sú potrebné aj vo vysokoškolskom vzdelávaní. Je potrebná syntéza všetkého najlepšieho, čo bolo v ZSSR a Rusku v posledných desaťročiach. Predovšetkým hlava štátu navrhla upustiť od bakalárskeho štúdia a vrátiť sa k štvor- až šesťročnému štúdiu. Tí, ktorí už nastúpili na bakalárske štúdium, budú môcť, samozrejme, dokončiť štúdium podľa tohto modelu.

O pozastavení účasti RF na zmluve START

Začiatkom februára tohto roku vydala Severoatlantická aliancia vyhlásenie, v ktorom de facto požadovala, aby sa Rusko podľa ich slov vrátilo k dodržiavaniu Zmluvy o obmedzení strategických zbraní vrátane umožnenia inšpekcií našich zariadení jadrovej obrany. Ale ani neviem, ako to nazvať. Je to absurdné divadlo.

Vieme, že Západ sa priamo podieľal na pokusoch kyjevského režimu zasiahnuť naše strategické letecké základne. Bezpilotné lietadlá používané na tento účel boli vybavené a modernizované s pomocou špecialistov NATO. A teraz chcú kontrolovať aj naše obranné zariadenia? V súčasných podmienkach dnešnej konfrontácie to znie ako úplné blúznenie.

Zároveň – na to osobitne upozorňujem – podľa tejto zmluvy my nemôžeme vykonávať plnohodnotné inšpekcie. Naše opakované žiadosti o inšpekciu určitých zariadení zostávajú bez odpovede alebo sú zamietnuté z formálnych dôvodov a na druhej strane si nemôžeme nič riadne overiť.

Chcel by som zdôrazniť: Spojené štáty a NATO výslovne hovoria, že ich cieľom je spôsobiť Rusku strategickú porážku. A čo, po tomto budú obchádzať naše obranné zariadenia vrátane tých najnovších, akoby sa nič nestalo? Pred týždňom som napríklad podpísal dekrét o zaradení nových pozemných strategických komplexov do bojovej služby. Budú strkať nos aj tam? A myslia si, že ich tam len tak pustíme?

Vydaním kolektívneho vyhlásenia sa NATO vlastne prihlásilo k Zmluve o obmedzení počtu strategických zbraní. Súhlasíme s tým, prosím. Navyše si myslíme, že takáto formulácia otázky je už dávno potrebná, pretože NATO, dovoľte mi pripomenúť, má viac ako jednu jadrovú mocnosť, Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko majú tiež jadrové arzenály, zdokonaľujú sa a rozvíjajú a sú namierené aj proti nám. Najnovšie vyhlásenia ich vedúcich predstaviteľov to len potvrdzujú – len ich počúvajte.

Nemôžeme to ignorovať, najmä dnes. Rovnako ako nemôžeme ignorovať skutočnosť, že prvú Zmluvu o obmedzení strategických zbraní podpísali Sovietsky zväz a Spojené štáty v roku 1991 v zásadne odlišnej situácii – v situácii zníženého napätia a posilnenej vzájomnej dôvery. Neskôr naše vzťahy dosiahli úroveň, keď Rusko a Spojené štáty vyhlásili, že sa už navzájom nepovažujú za protivníkov. Je pozoruhodné, že to bolo veľmi dobré.

Zmluva platná v roku 2010 obsahuje kľúčové ustanovenia o nedeliteľnosti bezpečnosti, o priamom prepojení strategických útočných a obranných zbraní. Na to všetko sa už dávno zabudlo, USA odstúpili od zmluvy ABM, ako viete, všetko je minulosťou. Naše vzťahy, čo je veľmi dôležité, sa zhoršili, a to je výlučne „zásluha“ Spojených štátov.

Boli to oni, kto sa po rozpade Sovietskeho zväzu pustil do revízie výsledkov druhej svetovej vojny a budovania sveta amerického vzoru, kde je len jeden pán, jeden vládca. Za týmto účelom začali bezostyšne ničiť všetky základy svetového poriadku po druhej svetovej vojne, aby popreli dedičstvo Jalty aj Postupimu. Krok za krokom začali revidovať zavedený svetový poriadok, demontovali bezpečnostné systémy a systémy kontroly zbrojenia a naplánovali a uskutočnili celý rad vojen po celom svete.

A to všetko, opakujem, s jediným cieľom – rozbiť architektúru medzinárodných vzťahov po druhej svetovej vojne. To nie je fráza – takto to funguje v praxi a v živote: po rozpade ZSSR sa snažia navždy upevniť svoju globálnu dominanciu bez ohľadu na záujmy súčasného Ruska, ale aj iných krajín.

Samozrejme, situácia vo svete sa po roku 1945 zmenila. Vznikli a rýchlo sa rozvíjajú nové centrá rozvoja a vplyvu. Ide o prirodzený, objektívny proces, ktorý nemožno ignorovať. Je neprijateľné, aby Spojené štáty začali pretvárať svetový poriadok len pre svoj prospech, výlučne vo svojich vlastných, sebeckých záujmoch.

Teraz prostredníctvom predstaviteľov NATO dávajú signály a vlastne dávajú ultimátum: vy, Rusko, nespochybniteľne plňte všetko, na čom ste sa dohodli, vrátane zmluvy START, a my sa budeme správať, ako sa nám zachce. Akoby medzi témou START a povedzme konfliktom na Ukrajine či inými nepriateľskými akciami Západu voči našej krajine nebol žiadna súvislosť, rovnako akoby neexistovali hlasné vyhlásenia, že nám chcú uštedriť strategickú porážku. Toto je buď vrchol pokrytectva a cynizmu, alebo vrchol hlúposti, ale nemôžte ich nazvať idiotmi – veď to nie sú hlúpi ľudia. Chcú nám spôsobiť strategickú porážku a pritom chcú liezť do našich jadrových zariadení.

V tejto súvislosti som nútený dnes oznámiť, že Rusko pozastavuje svoju účasť na Zmluve o strategických útočných zbraniach. Opakujem, neodstupuje od zmluvy, nie, pozastavuje svoju účasť. Než sa však vrátime k diskusii o tejto otázke, musíme sami pochopiť, na čo pretendujú krajiny NATO, ako je Francúzsko a Veľká Británia, a ako budeme brať do úvahy ich strategický arzenál, teda kombinovaný úderný potenciál aliancie.

Teraz svojím vyhlásením, vlastne podali žiadosť o účasť v tomto procese. No, chvalabohu, nevadí nám to. Len nie je potrebné, aby ste sa znova pokúšali všetkým klamať a tváriť sa ako šampióni mieru a uvoľnenia. Vieme o všetkých detailoch: vieme, že záručné doby platnosti pre bojové použitie určitých typov jadrových zbraní Spojených štátov amerických vypršia. A v tejto súvislosti, s istotou vieme, niektorí politici vo Washingtone už uvažujú o možnosti testov svojich jadrových zbraní, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že Spojené štáty americké vyvíjajú nové typy jadrových zbraní. Máme také informácie.

V tejto situácii musia ruské ministerstvo obrany a Rosatom zabezpečiť pripravenosť na testovanie ruských jadrových zbraní. Samozrejme, nebudeme prví, kto to urobí, ale ak Spojené štáty vykonajú testy, vykonáme ich aj my. Nikto by nemal podliehať nebezpečnej ilúzii, že globálnu strategickú paritu možno narušiť.

Na záver prezident poďakoval všetkým za úprimnú podporu, solidaritu a vzájomnú pomoc bojovníkom v špeciálnej vojenskej operácii a svoje vystúpenie uzatvoril slovami:

Rusko bude reagovať na akékoľvek výzvy, pretože všetci sme jedna krajina, jeden veľký a jednotný ľud. Sme si istí sami sebou, veríme vo svoje schopnosti. Pravda je za nami. (Potlesk.)