Prieskumy predpovedajú tesný súboj v poľských voľbách

Voľby v Poľsku, ktoré sa uskutočnia 15. októbra, by podľa najnovších prieskumov verejnej mienky mohli byť tesným súbojom. Podľa prognóz prieskumných inštitúcií IBRiS a United Surveys delia vládnucu pravicovú Zjednotenú pravicu a opozičnú stredoľavú Občiansku koalíciu len 2 – 3 percentuálne body. Iný nedávny prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila spoločnosť Social Changes, však dáva vládnym silám desaťbodový náskok pred hlavnou opozičnou alianciou.

Zjednotená pravica, ktorá je pri moci od roku 2015 a ktorú vedie národno-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), by mohla v deň volieb získať 32 – 39 % hlasov, zatiaľ čo Občianskej koalícii, aliancii pozostávajúcej zo siedmich strán, sa predpovedá zisk 29 – 31 %. Dva z troch prieskumov naznačujú, že pravicovo-populistická Konfederácia (Konfederacja) si upevnila pozíciu tretej najpopulárnejšej sily, pričom túto stranu plánuje podporiť 8-13 % voličov. Konfederácia zrejme prilákala mladších voličov svojím sviežim imidžom, liberálnou politikou v oblasti hospodárstva a kritickým postojom k poľskej pomoci Ukrajine.

Pozorovatelia poukazujú na to, že je nepravdepodobné, aby Zjednotená pravica – ktorá pred štyrmi rokmi získala takmer 44 % hlasov – dokázala zabezpečiť väčšinu v parlamente a musela by si hľadať koaličného partnera. Konfederácia by bola najpravdepodobnejším uchádzačom vzhľadom na podobné názory na otázky, ako je podpora tradičnej rodiny a kresťanských hodnôt, odpor voči masovej migrácii a nechuť k zasahovaniu EÚ do poľských vnútorných záležitostí. Jeden z lídrov Konfederácie, Sławomir Mentzen, však takúto spoluprácu vylúčil. Aleks Szczerbiak, profesor politiky na Univerzite v Sussexe, na svojom blogu tvrdí, že Konfederácia si v záujme zachovania svojho „antiestablišmentového“ imidžu nemôže dovoliť, aby sa o nej hovorilo ako o pravdepodobnom koaličnom partnerovi. Na druhej strane by jej lídri „radšej mali skutočný vplyv na vládnu politiku, ako byť len zásobárňou protestných hlasov, večne v opozícii“.

Ďalším možným scenárom po októbrových voľbách je zdanlivo nestabilná koalícia viacerých strán vytvorená opozičnými silami. Občianska koalícia by potrebovala podporu socialisticko-sociálnodemokratickej aliancie Ľavica (Lewica) a centristicko-liberálnej Tretej cesty (Trzecia Droga).

Vládne sily sa vo svojej kampani zameriavajú na bezpečnosť a migráciu, pričom poukazujú na hrozbu zo strany Ruska a Bieloruska a na plány EÚ prerozdeliť migrantov medzi členské štáty. V ten istý deň ako voľby sa uskutoční referendum pozostávajúce zo štyroch otázok, ktoré sa budú zaoberať týmito problémami. Opozičné strany budú referendum bojkotovať, pretože podľa nich ide o pokus PiS získať podporu voličov pri volebných urnách.

Lídri PiS tiež označili lídra opozície, bývalého premiéra a bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska, za človeka, ktorý sa nezaujíma o záujmy Poľska, ale je vyslancom Nemecka a bruselskej elity. Tusk vláde vrátil úder tvrdením, že práve za vlády PiS sa začala zhoršovať bezpečnostná situácia a do krajiny začali prichádzať migranti. Bývalý premiér tiež vedie kampaň proti prísnym poľským zákonom o interrupciách a vyzval na „pochod milióna sŕdc“ 1. októbra, dva týždne pred voľbami.

Prečítajte si tiež:

• Poľský premiér sa obul do Webera: “Nechceme, aby ste nás učili o demokracii – stačí, že ste nám poslali Donalda Tuska”
• “V Nemecku sa necítim bezpečne, chcem sa vrátiť do Poľska,” hovorí Poľka premiérovi Morawieckému