Pri pamätníku Hartmuta Tautza v Bratislave odhalili nové informačné tabule

Prvá informačná tabuľa približuje životný príbeh Tautza, okolnosti jeho pokusu o útek za slobodou a udalosti, ktoré sa odohrali pred 40 rokmi. Druhá predstavuje širší historický kontext železnej opony na území BSK a pripomína, že krajina, ktorou v súčasnosti možno slobodne prechádzať, bola ešte pred niekoľkými desaťročiami prísne stráženou hranicou medzi dvoma svetmi.

„Odhaľujeme nové informačné tabule. Chceme, aby generácie po nás pochopili význam tohto miesta a význam tých historických udalostí, ktoré sme mnohí z nás už žili ako mladí ľudia. Históriu nezmeníme, môžeme jej však porozumieť, a to je jeden z najlepších spôsobov, ako zabrániť tomu, aby sa historické chyby opakovali,“ uviedol vo svojom príhovore predseda BSK Juraj Droba.

Spomínať na obete komunistickej diktatúry a na Tautza je podľa veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko v Slovenskej republike Thomasa Kurza povinnosťou. Nechápe, ako si v súčasnosti ľudia dokážu vtedajšie pomery idealizovať. „Sloboda a právny štát ostanú našimi najväčšími výdobytkami. A našou najdôležitejšou úlohou je toto neustále zdôrazňovať a jasne protirečiť falošnej nostalgii. A v tomto duchu si pripomíname aj vraždu Hartmuta Tautza,“ povedal.

Predseda Správnej rady UPN Jerguš Sivoš kritizoval vtedajší režim a poukázal na to, že vďaka prebratiu vyšetrovacích spisov v roku 2004 bolo možné verejnosť oboznámiť s celou šírkou smrti Tautza. „Preto sloboda pohybu, prístup k informáciám či dokumentom represívnych zložiek sú dnes súčasťou našej demokratickej spoločnosti. Smrť Hartmuta Tautza bola strašná a zbytočná. Na to musíme pamätať a nedopustiť, aby sa podobná tragédia opakovala,“ dodal.

Pred 40 rokmi pri pokuse prekonať železnú oponu prišiel vtedy len 18-ročný Hartmut Tautz o život. Prekonal pohraničné zátarasy a do slobody mu zostávalo približne 22 metrov. V tom ho dostihla svorka služobných psov Pohraničnej stráže. Psy mu spôsobili rozsiahle tržné a hryzné poranenia. Napriek tomu, že bol ešte nažive, pomoc mu nebola poskytnutá okamžite. Zomrel na následky ťažkých zranení a oneskorené poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Jeho prípad sa stal jedným z najznámejších symbolov obetí totalitného režimu na území súčasného Slovenska, ktoré za túžbu po slobode zaplatili tým najcennejším.