Prezident: Partnerstvo medzi Slovenskom a Nemeckom posilňuje európsku jednotu

Pellegrini za kľúčový prínos fóra uviedol prepojenie zástupcov politiky, priemyslu, financií, odborov, akademickej sféry aj občianskej spoločnosti, pričom zdôraznil, že presne takýto dialóg v súčasnosti Európa potrebuje – otvorený, vecný a zameraný na riešenia. Podľa jeho mienky sa nachádza na križovatke a o budúcnosti Európy rozhodne schopnosť konať rýchlo, spoločne a zodpovedne. Myslí si, že musí lepšie chrániť svoje záujmy, podporovať priemysel, investovať do inovácií a prinášať ľuďom stabilitu a perspektívu. „Európa musí byť silnejšia a schopnejšia, nie hlasnejšia a uzavretejšia,“ konštatoval.

Hospodárske väzby medzi Slovenskom a Nemeckom označil za mimoriadne silné a strategicky dôležité. Poukázal na to, že na Slovensku pôsobí viac ako 700 nemeckých spoločností, ktoré zamestnávajú približne 141.000 ľudí a významne ovplyvňujú výkon slovenskej ekonomiky. Tiež upozornil, že vývoj nemeckej ekonomiky má priamy dosah aj na slovenský priemysel a zamestnanosť.

Vo svojom vystúpení zdôraznil potrebu kombinácie stabilných aj obnoviteľných zdrojov energie, pričom Slovensko podľa neho disponuje významnou výhodou vďaka jadrovej energetike. „Slovensko môže byť viac než len priemyselnou krajinou. Môže byť aj energetickým a dátovým hubom strednej Európy. Nie ako slogan. Ako praktická príležitosť,“ domnieva sa prezident SR.

V otázke umelej inteligencie upozornil na rastúci význam digitálnej suverenity Európy. Podľa slov hlavy štátu je nebezpečné, ak je digitálna infraštruktúra a prístup k najvyspelejším technológiám príliš závislý od niekoľkých veľkých súkromných platforiem. Nedávne obmedzenie prístupu k pokročilým modelom umelej inteligencie zo strany spoločnosti Anthropic označil za vážne varovanie. „Dáta, výpočtová kapacita a prístup k najvyspelejším digitálnym nástrojom nie sú len technickou otázkou. Sú otázkou bezpečnosti, suverenity a schopnosti Európy konať samostatne,“ pripomenul.

Prezident vyzdvihol potenciál Slovenska pri implementácii moderných technológií do praxe napríklad v oblasti zdravotníctva, priemyslu, verejnej správy či vzdelávania. Apeloval aj na potrebu väčšej podpory výskumu, inovácií a spolupráce medzi štátom, firmami, univerzitami a výskumnými inštitúciami. Modernizáciu Slovenska označil za spoločný projekt celej krajiny, ktorý si vyžaduje odvahu, spoluprácu a dôveru.