Prezident: Ak sa nebude dariť Rómom, nebude sa dariť ani Slovensku

“Moderné Slovensko má za sebou už pomaly 25 rokov a počas nich sme toho v rómskej problematike spravili málo. Za 25 rokov stále vidíme chatrče bez vody, elektriky, ľudí žijúcich v nevhodných podmienkach pre túto dobu. Mnohokrát sme počuli veľa plánov, cieľov, ale reálne výsledky nie je vidieť,” poznamenal po návšteve centra Nano Nagle prezident. Podľa neho je vidieť prácu dobrovoľníkov, tretieho sektora, cirkvi, starostov a primátorov, ktorí dokázali vo svojich mestách a obciach vyriešiť rómsku problematiku.

“Vidíme veľa úspešných projektov, ktoré dokážu pomôcť Rómom, ale napriek tomu nie sme schopní ako spoločnosť postaviť si jasné ciele, zobrať vzory, ktoré fungujú, a aplikovať ich na celom Slovensku,” povedal Kiska. Ako doplnil, do roku 2020 SR na riešenie rómskej problematiky dostala z európskych peňazí 450 miliónov eur.

“Potrebujeme vidieť jasne postavené ciele a vyžadovať výsledky. Na modernom Slovensku je nepredstaviteľný život v niektorých rómskych komunitách. Neriešenie rómskej problematiky dáva vietor do plachiet extrémizmu,” vyzdvihol s tým, že ak sa na Slovensku chce začať riešiť rómska problematika, tak nestačí problém len pomenovať. “Nestačí navrhovať len riešenia, ale musíme vidieť aj výsledky. Ak to dokážu robiť jednotlivci, mimovládky či cirkev, tak si položme otázku, prečo to nedokážeme spraviť ako štát,” uzavrel prezident.

Podľa prezidenta Andrej Kisku je zjavné, že pri riešení rómskej problematiky je na Slovensku problém

Ak sa nebude dariť Rómom, nebude sa dariť ani Slovensku. Uviedol to počas návštevy rómskej osady v Roškovciach pri obci Doľany (okres Levoča) prezident SR Andrej Kiska. Podľa jeho slov na Slovensku žije zhruba 400.000 Rómov, čo predstavuje takmer desať percent populácie.

Prezident po návšteve miestnej rómskej osady uviedol, že sa človek pri pohľade na ňu vráti 30 až 50 rokov dozadu. „Čo je dobré a tu to aj vidieť je, keď skutočne fungujú komunitné centrá. Pred desiatimi rokmi 50 až 60 percent detí chodilo do špeciálnych škôl, pretože tam boli automaticky posielané. Toto pravidlo sa už zrušilo. Ten pomer je v súčasnosti podstatne nižší,” povedal Kiska. Pred desiatimi rokmi bola v rómskej osade podľa jeho slov stopercentná nezamestnanosť. “Dnes sú tu ľudia, čo pracujú a sú pre miestnych príkladom. Keď niekto zarobí 700-800 eur, tak je príkladom a ťahá ostatných do práce. Vidieť tu, že pracovať sa dá. Je to však beh na dlhú trať,” povedal. Ako ďalej doplnil, je potrebné si stanoviť jasné ciele a ísť si za nimi.

Podľa prezidenta je zjavné, že pri riešení rómskej problematiky je na Slovensku problém. “Potrebujeme požadovať výsledky. Potrebujeme vidieť hmatateľné výsledky. Je to beh na dlhú trať. Peniaze, ktoré sme získali z európskych zdrojov slúžia k tomu, aby sme mohli veci zmeniť. Nemôžeme sa však vždy spoliehať len na európske peniaze. Je to aj o našej krajine,” dodal prezident.

“Pracujeme vo svete aj na Slovensku už 18 rokov. Máme skúsenosť aj z tých najťažších podmienok. Pred desiatimi rokmi sme sa rozhodli pomáhať v Roškovciach. Sme presvedčení, že iba v obciach, kde je komunitné centrum, kde funguje terénna práca, je šanca na posun komunity a o to nám ide,” poznamenal riaditeľ neziskovej organizácie Človek v ohrození Branislav Tichý, ktorá s miestnymi Rómami v osade pracuje v komunitnom centre. Podľa neho nájsť jedno riešenie pre všetky rómske osady sa nedá, pretože každá z nich je iná. Ako ďalej doplnil, všetko to padá na ľuďoch, ktorí tam pracujú. “Kombinácia šikovných terénnych pracovníkov spolu s miestnym zastupiteľstvom a starostom, ktorý pozná obec, je riešením, ktoré môžu komunitu niekde posunúť,” doplnil.

V Roškovciach žijú ľudia bez vody, elektriny a v ťažkých podmienkach. Ako sa dnes pre médiá vyjadrili viacerí miestni obyvatelia, mesačne žijú zhruba z 300 až 400 eur. “Elektrinu nemám doma 20 rokov. Moje deti sa učia pri sviečkach. Nemáme doma ani vodu, donášame si ju zo studne,” povedala miestna obyvateľka Alžbeta Tulejová.