Môj profil 
Predplatné
Podľa prezidenta Kisku, ktorý poskytol videorozhovor pre týždenník týždeň, Slováci mali po revolúcii šťastie, že sa ich prvým prezidentom stal práve „disident“ Václav Havel. Mal vraj jasne a nekompromisne nastavené morálne hodnoty, z ktorých za žiadnych okolností neustúpil.
Na Havlovi si taktiež cení to, že mal praktický vplyv a dosah na politickú scénu a tiež na celú spoločnosť.
Prezident si myslí, že Havel je veľkou stratou pre celú strednú Európu a dokonca aj pre celý svet:
„Chýba nám. Na Slovensku, v Česku, vo Vyšehradskej štvorke, v Európe i vo svete. Chýba nám osobnosť, ktorá dokáže dobre pomenovať javy a veci, ktoré sa dejú, a pritom neustúpiť zo základných ľudských hodnôt, ktorých sa musíme držať, povedal.
Podobný názor má aj zakladateľ týždenníka „.týždeň“ Štefan Hríb, podľa ktorého bol Václav Havel veľkou osobnosťou a veľmi mu chýba a to hlavne v zmysle „duše tejto časti sveta“.
„Václav Havel bol po novembri 1989 náš prezident. Ale, čo je dôležitejšie, bol aj naším ponovembrovým etalónom, výzvou a svedomím,“ myslí si Hríb.
Prezident Andrej Kiska a Štefan Hríb teda patria ku skupine ľudovo nazývaných „Havloidov“, ktorí nekriticky obdivujú činy bývalého československého prezidenta Václava Havla, ktorý je taktiež symbolom prozápadného smerovania. Je tu ale taktiež veľká časť obyvateľstva, ktorá neadoruje Václava Havla, ale naopak, majú naňho „tažké srdce“a to hlavne kvôli jeho povestnému výroku, v ktorom nazval vojenskú agresiu NATO voči bývalej Juhoslávii, pri ktorej zahynuli tísícky civilistov, „humanitárnym bombardovaním „.
Samuel Gdovin
