Funkcia predsedu parlamentu bola neobsadená od apríla 2024, keď vtedajší šéf parlamentu Peter Pellegrini zvíťazil v prezidentských voľbách. Riadením NR SR bol poverený Žiga.

Post predsedu parlamentu patrí podľa koaličnej zmluvy Hlasu-SD. Voľba sa mesiace odkladala, keďže v koalícii nebola úplná dohoda na podpore jedného kandidáta.

Raši sa do parlamentu vrátil po odchode z čela ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Vo funkcii ho nahradil Samuel Migaľ (nezávislý).

Nový šéf parlamentu chce do rokovacej sály vrátiť slušnosť a odbornú diskusiu

Novozvolený šéf parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) urobí všetko preto, aby sa do rokovacej sály vrátila slušnosť a odborná diskusia. Uviedol to na brífingu po svojom zvolení s tým, že cieľom poslancov by malo byť budovať spoločnosť založenú na práve a vzájomnom rešpekte.

„A v spolupráci s ministrami, vládou poskytovať ľuďom konkrétnu pomoc v ťažkých životných situáciách,” vyhlásil Raši.

Podľa predsedu vlády a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica je zvolenie Rašiho zavŕšením náročnej cesty stabilizácie vládnej koalície. „Myslím si, že voľba, kedy všetkých 79 poslancov národnej rady, ktorí tvoria vládnu koalíciu, volili Richarda Rašiho je najlepšou odpoveďou, že vládna koalícia sa vracia do pôvodných koľají,” skonštatoval Fico.

Za dôležitý symbol pre pokračovanie vládnej koalície označili Rašiho zvolenie predseda strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Môžme to nazývať aj akýmsi reštartom,” povedal.

Podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko označil Rašiho za politické dieťa zosnulého Pavla Pašku. Zaželal mu preto, aby bol minimálne takým dobrým predsedom parlamentu, ako bol Paška.

Prezident víta, že SR má troch riadne zvolených najvyšších ústavných činiteľov

Prezident Peter Pellegrini víta, že Slovensko má opäť troch riadne zvolených najvyšších ústavných činiteľov. Vyhlásil to na sociálnej sieti v reakcii na zvolenie Richarda Rašiho (Hlas-SD) za predsedu Národnej rady (NR) SR.

“Blahoželám novozvolenému predsedovi NR SR Richardovi Rašimu,” uviedol prezident. Podotkol, že sa teší na vzájomnú spoluprácu v prospech všetkých ľudí na Slovensku.

Profil nového predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho

Richard Raši sa narodil 2. apríla 1971 v Košiciach. V roku 1995 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach v odbore všeobecné lekárstvo. V roku 1998 získal špecializáciu v odbore chirurgia a v roku 2004 v odbore úrazová chirurgia. Absolvoval niekoľko odborných stáží vo Francúzsku, vo Švajčiarsku, v Spojených štátoch amerických a vo Švédsku.

Po skončení vysokej školy pracoval deväť rokov (1995 – 2004) na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, kde pôsobil (2004 – 2007) aj ako námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť. V rokoch 2007 až 2008 bol riaditeľom Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

Post ministra zdravotníctva vo vláde Roberta Fica zastával od 3. júna 2008 do 8. júla 2010. Po víťazstve v novembrových komunálnych voľbách v roku 2010 zasadol v decembri na nasledujúcich osem rokov do kresla primátora Košíc, v ktorom zotrval do marca 2018.

Poslancom Národnej rady (NR) SR sa stal prvýkrát po júnových parlamentných voľbách v roku 2010, keď kandidoval za Smer-SD. Poslanecký mandát obhájil aj v rokoch 2012, 2016, 2020 a 2023.

V roku 2017 neúspešne kandidoval v novembrových voľbách do orgánov samosprávnych krajov na post predsedu Košického samosprávneho kraja. Súboj s Rastislavom Trnkom prehral tesne o 875 hlasov.

Začiatkom decembra 2017 zvolili delegáti celoslovenského snemu Smeru-SD v Martine Richarda Rašiho za podpredsedu strany, ktorý na tomto poste nahradil Mareka Maďariča. Získal 339 hlasov z celkovo odovzdaných 366 hlasovacích lístkov.

Od 22. marca 2018 do 20. marca 2020 vymenil miesto v parlamente za miesto v exekutíve. V kabinete Petra Pellegriniho bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.

Vo februárových parlamentných voľbách v roku 2020 úspešne kandidoval za Smer-SD, ale už po necelých štyroch mesiacoch (17. júna) na spoločnej tlačovej konferencii spolu s ďalšími desiatimi poslancami NR SR za Smer-SD oznámil, že sa pridal k projektu Petra Pellegriniho so zámerom vytvoriť novú stranu Hlas-SD. Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo nový politický subjekt 11. septembra 2020. Ustanovujúci snem strany Hlas-SD sa pre pandémiu koronavírusu konal 28. novembra 2020 cez telekonferenčné hovory, jeho delegáti zvolili Richarda Rašiho za podpredsedu strany.

V rokoch 2020 až 2023 pôsobil v Národnej rade SR ako predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a člen zdravotníckeho výboru. Od 25. októbra 2023 do 19. marca 2025 zastával vo vláde Roberta Fica post ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Richard Raši je ženatý, má tri dcéry.

Opozícia tvrdí, že bola narušená tajnosť voľby predsedu parlamentu

Opoziční poslanci tvrdia, že pri voľbe predsedu Národnej rady (NR) SR bola narušená jej tajnosť. Jeden z overovateľov za koalíciu mal totiž každý lístok pred odovzdaním skontrolovať. Uviedli to pre novinárov po hlasovaní opoziční poslanci. Hovorí to podľa nich o tom, že ani v rámci koalície si poslanci navzájom nedôverujú. Považujú to za narušenie princípu slobodnej voľby.

„Vzhľadom na to, že poslanec Šimko za Hlas ako overovateľ pri tajnej a slobodnej voľbe kontroloval každý jeden volebný lístok pred vhodom do urny, máme za to, že voľby neprebehli ani tajne a slobodne,“ povedala po hlasovaní Zuzana Mesterová (PS). Svoju námietku vzniesli do zápisnice, ako overovatelia za opozíciu ju odmietli podpísať. Opozícia žiada, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a posúdil, či voľba prebehla v súlade s pravidlami.

Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) v pléne Mesterovej odpovedal, že volil slobodne a tajne. „Jediný, kto sa mi snažil narušiť tajnú voľbu, bola poslankyňa Mesterová,“ skonštatoval. Aj Zuzana Plevíková (Smer-SD) tvrdí, že lístky nikto nekontroloval.

Aj Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) upozornila, že šéf parlamentu nebol zvolený v súlade s tajnou voľbou. „Richard Raši bol zvolený podvodom. Jeho voľba je ukážkou toho, že na vysokú štátnu funkciu nemusíte mať ani schopnosti, ani charakter,“ uviedla Remišová v stanovisku.