Predseda Matice pre Hlavné správy tiež ozrejmil priebeh samotnej slávnosti na Devíne, ako i to, prečo sa Matica podľa neho stretáva s kritikou počas celej svojej histórie existencie, aj napriek tomu, že je národnou inštitúciou.

Na konci apríla sa uskutočnila 6. Národná slávnosť na Devíne. Slávnosť sa začala 19. apríla 2017 v Gymnáziu Matky Alexie umeleckým uvedením Proglasu. Aké boli reakcie študentov na uvedené vystúpenie?

Nakrútili sme o tom matičné video, na ktorom vidieť, že študenti sú milo prekvapení a potleskom ocenili krátky návrat do dávnej minulosti. Zrejme tade ide cesta na povzbudenie vlastenectva u mladých.

Súčasťou slávnosti bola aj pocta jazykovedcom – Antonovi Bernolákovi, ktorý v čase prípravy svojho jazykového diela býval na devínskej fare, Ľudovítovi Štúrovi a jeho spolupracovníkom, ktorí vystúpili na Devín prvý raz v roku 1836, ale predovšetkým  pôsobeniu sv. Cyrila a Metoda medzi našimi predkami. Ako prebiehala táto spomienka?

Veľmi dôstojne za účasti veľkého počtu záujemcov napriek tomu, že počasie bolo katastrofálne. Konala sa ekumenická pobožnosť za účasti kňazov gréckokatolíckych, ktorí ju pripravili, rímskokatolíckych a evanjelických augsburského vyznania.

Súčasťou Národnej slávnosti na Devíne bolo aj predstavenie slovenských tradícií. Na Druhom folklórnom festivale Matice slovenskej vystúpilo deväť súborov. Z ktorých častí Slovenska boli účinkujúci? Môžu sa návštevníci tešiť aj na ďalší ročník festivalu?

Súbory pricestovali zo siedmich slovenských krajov, teda všetkých okrem Prešovského, vďaka podpore samosprávnych krajov. Samozrejme, že v tejto tradícii chceme pokračovať, lebo jednou z hlavných úloh Matice je podpora tradícií a ich pestovanie v podmienkach 21. storočia.

Pri organizácií národnej slávnosti pomohli aj Slovenskí Branci. Boli prizvaní alebo ochotu pomôcť vyjadrili sami?

Hlavným organizátorom bol Dom Matice slovenskej v Bratislave, takže detaily účasti týchto dobrovoľníkov na matičnej slávnosti nepoznám. Bola však s ich pomocou spokojnosť.

Účasť Slovenských Brancov kritizovali aj médiá. Aký je váš názor na činnosť Slovenských Brancov?

Nuž, povedzte mi, čo tie tzv. hlavné médiá nekritizujú, ak sa vec vydarí? Najradšej by videli neúspech a podriemkavanie na vlne liberálneho ničnerobenia. Ja nemám dostatok informácií o tomto spolku, aby som mohol hodnotiť a posudzovať. Skúsenosť s ich pomocou na Devíne je však pozitívna.

Na webe Matice bola zverejnené správa o jej činnosti. Uvádzate, že nikto z médií záujem o prezentovanie pozitívnej činnosti Matice neprejavil, zato sa vo veľkom rozsahu venovali jej kritike kvôli videu Bez 14. marca? Prečo myslíte sa média o činnosť Matice nezaujímajú?

Zaujímajú sa len vtedy, ak nás môžu škandalizovať, o tom všetkom pozitívnom, čo Matica robí ani neceknú. Prečo? Zrejme stoja za nimi sily, ktorým nelahodí pretrvávanie a sebavedomie tohto národa. Mám taký pocit, akoby sme sa vrátili do obdobia vedúcej úlohy jednej strany a je jedno, ako sa tie sily pomenúvajú. A tie sú proti tradíciám. Veď v Sme uverejnili 21. januára t. r. text akéhosi Ivana Buraja (podľa údajov na konci „filozofa a vysokoškolského učiteľa“) pod názvom „Kedy (ešte) nie sme a kedy (už) sme fašisti?“, v ktorom sa doslovne uvádza: „Prvým znakom fašizmu by mohlo byť jeho lipnutie na tradícii” a ďalej: „V našich podmienkach ich (rozumej tradicionalistických mysliteľov) predstavovali a dodnes predstavujú povedzme štúrovci a takisto konzervatívni historici so svojimi predstavami o existencii akéhosi jedinečného, ba niekedy až vyvoleného národa „starých Slovákov”. V pestovaní tradícií vidia náznaky fašizmu!

V akom štádiu je vyšetrovanie uvedeného videa špeciálnym tímom NAKA? Vypočúvali aj vás?

Mňa osobne nie, ale pokiaľ viem, z tohto mráčika nezaprší.

Šéfredaktorka portálu Sme o Matici napísala, že „prežíva z dotácií od štátu a do žíl jej kvapká extrémistická transfúzia“.  Čo si myslíte o jej slovách?

Od novinárov práve z tohto denníka nijakú múdrosť neočakávam. Ak je extrémizmom pestovanie slovenského vlastenectva a ctenie si tradícií, čím je potom spievanie maďarskej hymny na našich futbalových štadiónoch či v našich kostoloch na juhu?

Matica slovenská sa stretáva s kritikou počas celej svojej histórie od jej vzniku. Prečo to podľa vás tak je, veď je to slovenská národná inštitúcia?

Máte pravdu, Matica bola tŕňom v oku Maďarom, čechoslovakistom, na ružiach nemala ustlané na za Slovenského štátu, ľudoví demokrati a komunisti jej činnosť niekoľkokrát prerušovali. Matica je totiž fenomén, ktorý nemá obdobu inde (okrem Srbska či Chorvátska, ale tam sú matice zväčša vedeckými ustanovizňami), a ktorý – ako to povedal nedávno predseda vlády – mal by nám svet závidieť. Ten svet, vrátane nášho domáceho „svetáctva“, sa však obáva našej Matice tak, ako sa obáva prejavu vôle národa, teda ľudí, ktorým médiá ešte nestihli vymyť hlavy. Počúvame aj z úst niektorých politikov, že Matica sa vraj nedokáže prispôsobiť tretiemu tisícročiu. Inými slovami nevie či nechce nebyť vlastenecká.  Keby nebola vlastenecká a zároveň tradicionalistická, myslíte si, že by ju kritizovali? Nie, zapadla by do kontextu a nikto by si ani nevšimol, že existuje. Zastrašujú ma rôznym spôsobom, aj výhražnými anonymami. Niektorí sa možno zľakli, ja však nie. Pokiaľ som na jej čele, Matica musí plniť svoju historickú rolu: zjednocovať národ, posilňovať vlastenectvo, otvárať témy. A robiť tak bude!