Predpoveď počasia pre Slovensko na stredu 19. augusta

Najvyššia denná teplota 20 až 25, na západe a juhu zväčša 25 až 30 stupňov C.

Slabý premenlivý, miestami juhozápadný až západný vietor 3 až 7 m/s (10 až 25 km/h).

Predpokladané množstvo zrážok: do 3 mm.

Teplota na horách:

• Vo výške 600 – 1000 m 22 až 19 stupňov C.
• Vo výške 1000 – 1500 m 19 až 15 stupňov C.
• Vo výške 1500 – 2500 m 15 až 7 stupňov Celzia.

Predpoveď počasia pre Slovensko na štvrtok 20. augusta

Polooblačno až oblačno. Miestami prechodne zväčšená oblačnosť. V noci ojedinele, cez deň miestami prehánky alebo búrky – aj intenzívne. Veľmi teplo a miestami dusno.

Najnižšia nočná teplota 20 až 15, v údoliach miestami okolo 13 stupňov C. Najvyššia denná teplota 29 až 34, na Kysuciach, Orave, Liptove a hornom Spiši okolo 27 stupňov C.

Slabý, cez deň prevažne juhozápadný vietor 3 až 10 m/s (10 až 35 km/h). Pri búrkach vietor prechodne zosilnie. Nad pásmom lesa postupne búrlivý vietor.

Teplota na horách:

• Vo výške 600 – 1000 m 26 až 23 stupňov C.
• Vo výške 1000 – 1500 m 23 až 19 stupňov C.
• Vo výške 1500 – 2500 m 19 až 11 stupňov Celzia.

Vo štvrtok treba počítať s búrkami i vysokými teplotami

Na Slovensku treba vo štvrtok (20. 8.) počítať s búrkami i vysokými teplotami. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vyhlásil pred týmito javmi výstrahy prvého stupňa. Búrky zasiahnu najmä sever krajiny. Vysoké teploty sa vyskytnú hlavne na juhozápade. SHMÚ o tom informoval na svojom webe.

Výstrahy pred búrkami vstúpia do platnosti vo štvrtok o 17.00 h v celom Žilinskom kraji a vo väčšine okresov Trenčianskeho kraja. Pripraviť sa treba na silný vietor, lejak a krúpy. „Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie,“ uviedol ústav.

Vysoké teploty vzduchu zažije vo štvrtok najmä juhovýchod krajiny, ale aj okresy Trebišov a Michalovce. Výstrahy vstúpia do platnosti o 13.00 h. Teplota môže vystúpiť na 34 stupňov Celzia.

„Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danej ročnej dobe a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ varovali meteorológovia.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) odporučil obyvateľom, aby pri búrkach dodržiavali viaceré zásady. Ľudia by sa podľa neho nemali zdržiavať na otvorenom priestranstve či pri otvorených vodných plochách a ich blízkom okolí. Za dôležité označil nájsť si čo najskôr bezpečný úkryt, ideálne v budove chránenej bleskozvodom, prípadne v aute. Pri búrkach by podľa neho tiež ľudia mali zamedziť kontaktu s vodivými predmetmi.

ÚVZ SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou. „Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku. Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.

Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.

Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Rastúca teplota vody predstavuje problém pre vodné ekosystémy

Rastúca teplota vody predstavuje pre vodné ekosystémy problém. Dôvodom je, že s rastúcou teplotou ubúda vo vode kyslík. Posledné roky má vyššiu priemernú teplotu počas leta aj Dunaj.

Zvýšenie teploty vody zároveň umožňuje rozmnožovanie druhov, ktoré sa doteraz v Dunaji množiť nedokázali. BROZ – ochranárske združenie o tom informovalo na svojom webe.

Invázny druh ryby tolstolobik je v Dunaji známy už viac ako 50 rokov a býva komerčne chovaný. Doteraz sa pre teplotu nedokázal rozmnožovať, tvrdia ochranári. „To sa v posledných rokoch zmenilo a keďže ide o mimoriadne pažravý druh, ktorý tzv. vyžerie potravu pre mnohé ďalšie domáce druhy rýb, jeho negatívny vplyv je zrejmý,“ skonštatovali.

Vyššia teplota vody je podľa BROZ-u problémom pre všetky druhy rýb, najmä pre prúdomilné ryby, ktoré potrebujú dobre okysličenú vodu. Najnáchylnejšie na prehrievanie sú umelo vybudované alebo plne zregulované toky, kde sa nenachádzajú hlboké a plytké miesta a tok nie je tienený stromami, uviedlo združenie.

Pokračuje, že v prípade prirodzených tokov je ideálne, ak je voda dobre prúdiaca aspoň v niektorých časti a rieka má možnosť vďaka prirodzeným dynamickými procesom formovať svoje koryto, keď dochádza k vytváraniu hlbočín a plytších úsekov. „Práve takéto hlbočiny majú teraz veľký význam, rovnako ako zatienenie toku stromami. Vďaka týmto dvom parametrom nedochádza k takému intenzívnemu prehrievaniu vody,“ priblížili ochranári.

Ozrejmili, že ak sa v toku stále nachádza štrkové dno a povrchová tečúca voda má možnosť komunikovať s podzemnou vodou, tak prirodzene dochádza aspoň k čiastočnému ochladzovaniu vody.„Preto je mimoriadne dôležité obnovovať, nielen pri Dunaji, prúdiace ramená,“ mieni BROZ.

Zároveň živočíchy reagujú aj na pokles vodnej hladiny či už v Dunaji alebo mokradiach. Niektoré sa presúvajú s ustupujúcim prúdom na miesta s lepšími podmienkami, iné vyhľadávajú hlbšie častí mokradí alebo riečnych ramien. Niektoré vodné bezstavovce sa pri poklese hladiny zavrtávajú hlbšie do dna. „Druhy, ktoré vo vode prekonávajú iba časť životného cyklu – ich larválne štádiá, dokážu pri poklese hladiny prípadne pri zvýšení teploty vody do určitej miery urýchliť svoj vývin a skôr dokončiť metamorfózu tak, aby mohli vodné prostredie opustiť,“ uviedlo združenie.

Na postupný prirodzený pokles hladiny v mokradiach či riečnych ramenách dokážu podľa BROZ živočíchy reagovať lepšie a efektívnejšie. Naopak, rýchly pokles hladiny väčšinou vedie k najväčším úhynom a stratám.

Ak majú ryby pri poklese hladiny kadiaľ odplávať a rameno je stále spojené s korytom Dunaja, tak sa presunú do iných úsekov rieky. „Môže sa však stať, že vplávajú do ramien, využijú hlbšie miesta v bočnom ramene a keď okolie vyschne, nestihnú odplávať. Takéto miesto sa stane pre nich pascou, kde ich potom ľahko vylovia iné živočíchy. Ak sa tam však voda v horúcich dňoch prehreje, tak zomrú na nedostatok kyslíka, ktorého koncentrácia vo vode klesá so stúpajúcou teplotou vody,“ opísalo združenie. Dodalo, že niektoré druhy, prípadne menšie ryby, potrebujú kyslíka menej a vydržia extrémnejšie podmienky dlhšie.