Pred 80 rokmi bola oslobodená Banská Bystrica

“Oslobodenie Banskej Bystrice bolo súčasťou Ostravskej operácie vojsk pravého krídla 2. ukrajinského frontu, známej aj ako Stredoslovenská operácia, ktorá prebiehala od 10. do 30. marca 1945. Bojovali v nej vojaci 40. sovietskej armády pod velením generála Filipa Fedosejeviča Žmačenka. Jej bola operačne podriadená 4. rumunská armáda vedená generálom Nicolae Dascalescuom. Sovietske a rumunské jednotky útočili na vybudované poľné opevnenia medzi Badínom a Kremničkou v smere od Zvolena a prenikli tiež východnými svahmi Kremnických vrchov k obciam Pršany, Malachov, Skubín a Podlavice,” povedala TASR historička Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Vladimíra Luptáková.

Jednotky Červenej armády a rumunskí vojaci začali na Banskú Bystricu útočiť už ráno 19. marca 1945 tridsaťminútovou delostreleckou prípravou. Súčasný postup z viacerých strán donútil nemecké velenie stiahnuť časť síl a postupne uvoľňovať pozície.

Ustupujúci nemeckí a maďarskí vojaci praktizovali taktiku spálenej zeme. Nemecké velenie opustilo mesto vo večerných hodinách v sobotu 24. marca. V tento deň sa začali boje o Radvaň nad Hronom (dnes mestská časť Banskej Bystrice) a o prístupové cesty do mesta Banská Bystrica.

V skorých ranných hodinách na Kvetnú nedeľu 25. marca 1945 začínali postupovať na územie Banskej Bystrice prví vojaci oslobodzovacích armád. Boj o mesto, jeho hlavné námestie a jednotlivé ulice sa naplno rozhorel.

“Nemeckí vojaci nadránom o pol piatej vyhodili do vzduchu mosty cez Hron, k malej železničnej stanici a most vedúci na Mičinú. Sovietske jednotky sa postupne prebojovávali k železničnej stanici a k Bánošu. Hodinu pred obedom ustúpili zvyšky nemeckej a maďarskej armády smerom na Kostiviarsku.

Rumunské jednotky v popoludňajších hodinách obsadili mestské kasárne a poštový úrad, v Dolnej ulici bola zriadená kancelária s telefónnou ústredňou. Banská Bystrica bola oslobodená. Počas dňa zmizli z mesta trosky z pouličných bojov a obnovený bol aj most cez Hron smerom na Mičinskú cestu,” spresnila historička posledné hodiny oslobodzovania Banskej Bystrice.

Prvým Bystričanom, ktorý prišiel na svet v pivnici domu neďaleko centra mesta, keď vonku ešte zúrila streľba a vybuchovali granáty, bol Zdenko Styk. Jeho meno je v mestskej matrike uvedené ako prvé banskobystrické “dieťa slobody” s dátumom narodenia 25. marec 1945.

Ženijné jednotky po oslobodení mesta preverovali jeho jednotlivé časti a objekty, či sa v nich nenachádzajú míny. “Stalo sa tak aj v historickej budove Mestského múzea, v Matejovom dome. Práve tu kustód Karol Ivan Kiszely svojou odbornosťou a obetavosťou zachránil nielen cenné zbierky múzea, ale aj sedem škatúľ archívnych materiálov Slovenského národného múzea v Martine, ktoré sem previezli,” dodala pre TASR Luptáková.

Podľa historičky Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici pri oslobodzovaní mesta (myslí sa v jeho pôvodných hraniciach, nie s mestskými časťami a sídliskami budovanými po druhej svetovej vojne) zahynulo 59 sovietskych a 106 rumunských vojakov. Celkovo sa ale pri oslobodzovaní širšieho priestoru mesta uvádza údaj vyše dvoch tisíc padlých.

Oslobodenie Banskej Bystrice pripomína na Námestí SNP 15 metrov vysoký Čierny obelisk – pomník padlým vojakom Červenej a Rumunskej armády.