Pred 43 rokmi vtedajšia ŠtB prepadla domy františkánov a františkánok

Akcia Vír bola zásahom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) z 27. marca 1983 o siedmej hodine, ktorým boli na Kvetnú nedeľu prepadnuté domy bratov františkánov a sestier františkániek v bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR). K zásahu došlo v Prešove, Košiciach, Poprade, Tvrdošíne, Ružomberku, Bratislave, Jindřichovom Hradci, Prahe a Plzni.

Príslušníci ŠtB v domoch vykonali domovú prehliadku, pri ktorej zhabali náboženskú literatúru, liturgické predmety, písacie stroje a vkladné knižky. Františkáni a františkánky boli zatknutí, uväznení a obvinení z marenia dozoru nad cirkvami, lebo tajne vstúpili do františkánskeho rádu a vyvíjali v ňom činnosť.

V spojitosti so zásahom ŠtB vypočúvala desiatky ďalších ľudí, ktorí mali kontakt s františkánmi. O tomto zásahu proti františkánskym reholiam informovali zahraničné médiá, protesty proti ich zatknutiu prichádzali z rôznych častí Slovenska aj zahraničia. Poslední obvinení františkáni boli prepustení z väzby 14. júla 1983 a obžaloby proti nim boli stiahnuté.

O Akcii Vír bol v roku 2008 nakrútený dvojdielny krátkometrážny dokumentárny film.

Historik: Činnosť reholí bola výsmechom režimu

„Činnosť tajne pôsobiacich reholí bola istým spôsobom aj výsmechom režimu, ktorý nedokázal tieto tajné cirkevné štruktúry úplne potlačiť ani počas hlbokej normalizácie. Františkáni (OFM) bola rehoľa, ktorú takpovediac úplne nezlikvidovali v 50. rokoch počas Akcie K, preto mala isté štruktúry, a zároveň františkánska či kapucínska spiritualita bola sympatická pre bežných veriacich. Preto sa režim rozhodol tvrdo a plošne zasiahnuť, takpovediac ako v roku 1950, a bezmála všetkých tajných členov a členky rehole, respektíve Školských sestier sv. Františka, fyzicky zaistiť, vyšetrovať a obviniť zo zločinu marenia dozoru nad cirkvami,“ uviedol v minulosti historik z Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský.

Podnet na uskutočnenie tejto akcie vyšiel podľa Dubovského z najvyšších ideologických úrovní Komunistickej strany Československa, jej ústredného výboru, ako aj Štátneho úradu pre veci cirkevné, respektíve Slovenského úradu pre veci cirkevné. „ŠtB, ktorá mala na starosti kontrolu cirkví, ich hierarchie, laikov a kňazov, taktiež žiadala, aby sa tvrdo zakročilo proti týmto tajným štruktúram reholí, a to za spolupráce s cirkevnými tajomníkmi Okresného národného výboru (ONV), ako aj Krajského národného výboru (KNV),“ dodal historik.

„Akcia Vír bola vykonaná po celej ČSSR, takže predstavovala zatknutie niekoľkých desiatok ľudí, presné počty nie sú zatiaľ známe, pretože spis o akcii bol skartovaný. Na Slovensku v mužskej časti rehole šlo napríklad o rehoľníkov ako Jaroslav Brázda, Anton Šmíd, Peter Rúčka či Bystrík Janík, ktorý je aj jedinou úplnou obeťou Akcie Vír, keďže bol v roku 1986 odsúdený nepodmienečne senátom Okresného súdu Poprad pod vedením Štefana Harabina a po návrate z vyše rok trvajúcej väzby predčasne zomrel,“ uviedol Dubovský.

Zdroje: www.zasvatenyzivot.sk, www.tkkbs.sk, www.kpvs.sk, www.csfd.cz, www.tasr.sk

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk