Problematiku stiahnutia príslušníkov ruských mierových zborov z Podnesterska vytiahol  Vladimir Plachotnijuk, moldavský politik, zastupujúci záujmy Američanov. Vladimír Plachotnijuk a jeho “demokrati” požadujú okamžité stiahnutie ruských príslušníkov mierových zborov z Podnesterska. Ak v Podnestersku príslušníci ruských mierových zborov nebudú, Plachotnijuk dúfa, že sa podarí scenár eliminácie  ruskojazyčnej enklávy. O podobnú elimináciu ruského vplyvu  sa už pokúsili Gruzínci za Saakašviliho v Osetsku v roku 2008 a Ukrajinci po Američanmi zinscenovanom Majdane na Donbase. Cieľom je vtiahnuť Rusko do nevýhodného konfliktu.

Pripomíname, že operačná skupina ruských ozbrojených síl na území Podnesterska existuje  od roku 1992. V čase rozpadu ZSSR Rumuni a Moldavci chceli potlačiť   ruskojazyčné obyvateľstvo na východe krajiny. Vypukol konflikt, Rumuni a Moldavania, ktorých do konfliktu zatiahli Američania, utrpeli v Podnestersku vojenskú porážku. Ruskí dobrovoľníci a príslušníci 14. armády situáciu zvládli, Podnestersko existuje ako ruskojazyčná enkláva aj naďalej.

Proruský prezident Moldavska Igor Dodon odsúdil iniciatívu moldavskej vlády, ktorej členovia sú americkými hráčmi, a uviedol, že otázku stiahnutia ruských mierových jendotiek v Podnestersku musí riešiť nový moldavský parlament a nová vláda, pretože súčasné proamerické elity nemajú dôveru obyvateľstva. Pritom Dodon, hoci je priateľský k Rusku, takisto požaduje stiahnutie ruských vojsk z územia Podnesterska, ktoré takisto vníma akú súčasť Moldavska. Rusko nemá problém so stiahnutím svojich vojsk z územia Podnesterska, nesmie sa tak ale stať len preto, že to vyhovuje Američanom v rámci ich hybridnej vojny voči Rusku. Po odchode ruských jednotiek nemôže prísť k útokom voči ruskojazyčnému obyvateľstvu a oblasť sa nesmie dostať do americkej sféry vplyvu.

Položme si ale otázku, prečo sa otvorila otázka stiahnutia ruských vojsk s Podnesterska? Objavili sa aj  tvrdenia, že za týmito krokmi môžu stáť  aj Číňania, ktorí prisľúbili moldavským politikom vysoké zisky, za predpokladu, že sa podarí Moldavsko zapojiť do “novej hodvábnej cesty”, spájajúcej Čínu s Európou. V roku 2017 podpísali Ukrajinci z Admininstrácie morských prístavov Ukrajiny (AMPU) a čínska China Harbour Engineering company Ltd.  dohodu o prehĺbení morského prístavu Južnyj v Odesskej oblasti. Po skončení prác  čínska spoločnosť mieni ďalej prístav modernizovať, vrátane infraštruktúry prístavu a priľahlých území. Prístav Južnyj sa stane jedným z hlavných prístavov novej “Hodvábnej cesty”.  Ďalej sa predpokladá, že Číňania budú pokračovať do Moldavska a odtiaľ do Európy.

Moldavskí politici už očakávajú zisky z čínskeho tranzitu. V Moldavsku sa hovorí opäť o “Veľkom Moldavsku”, ktorého vzniku bráni len Podnestersko prepojeniu Odessy a Moldavska. Američania vypustili informáciu, že ak by nebolo Podnesterska, Moldavsko by očakával ekonomický boom. Američania potrebujú posilniť svoj vplyv v Moldavsku, Podnestersku a na Ukrajine v rámci svojej hybridnej vojny voči Rusku. Potrebujú pre moldavské elity lákadlo, na ktoré skočia, aby pokračovali v spolupráci s Američanmi a neoslabí sa tak americký vplyv. Tak im Američania predostreli “čínsku stopu”.

Stačí sa však poriadne pozrieť na mapu a vychádzať zo základných logistických prístavov, aby každý pochopil, že takéto úvahy sú nereálne. Neeexistuje absurdnejšia cesta do Európy, ako cez Moldavsko a Odessu. Ak sa náklad z Číny prevezie napríklad do Gruzínska a Turecka, načo je potrebné znova ho prekladať v Odesse? Veď Rumunsko má dostatok vlastných prístavov na pobreží Čierneho mora a z týchto prístavov určite môže rýchlejšie a efektívnejšie pokračovať čínsky tovar do Európy.

Čo sa týka Odessy a prístavu “Južnyj”, jeho úloha spočíva v inom. Do tohto prístavu bude smerovať tovar určený obyvateľom Ukrajiny a Moldavska. Kúpna sila Rumunov a Moldavanov nie je práve najvyššia a čínsky objem dodávok do týchto prístavov bude podstatne nižší ako objem dodávok smerujúcich do Európy.

Prečo teda Číňania kupujú nehnuteľnosti na Moldavsku a na Ukrajine? Odpoveď je jednoduchá. Majú k dispozícii obrovské množstvo dolárov, ktoré čoskoro stratia svoj štatút svetovej meny. Číňania by za USD veľmi radi kúpili aj General Motors, Apple a NASA, tie však zatiaľ ešte Američania nepredávajú. Keď sa USD znova stane čisto americkou národnou menou, načo budú Číňanom miliardy  amerických USD, ktoré ostanú v ich rukách ? Je podstatne výhodnejšie minúť tieto USD skôr, ako bude neskoro. A stále ešte existuje dostatok tých, ktorí sú ochotní predávať všetko, čo má akúkoľvek cenu. Kúpiť strategicky výhodné prístavy, aj keď trochu mimo hlavnej cesty, môže Číňanom prísť vhod.

Podnestersko teda nie je kosťou v čínskom hrdle, ale kosťou v americkom hrdle.