Prečo Čaputová ešte neoznámila, či bude znovu kandidovať? V hre sú tri možné scenáre

Čaputová sa zatiaľ nevyjadrila, či mieni znovu kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024. Hoci jej popularita v posledných rokoch poklesla, ak by sa rozhodla znovu kandidovať, stále by patrila ku favoritom hlavne u liberálnych voličov. Takisto by sa mohla spoľahnúť na neutíchajúcu podporu mainstreamových médií i politikov zo Západu.

Vo februári tohto roku v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy Zuzana Čaputová skonštatovala, že to, či znovu zabojuje o prezidentský palác, je pre ňu “špecifické rozhodnutie”. “To, čo je mojou prvoradou úlohou a povinnosťou, je, aby som spolu s ďalšími kľúčovými politikmi, previedla Slovensko k predčasným voľbám s čo najmenšími stratami,” uviedla prezidentka SR a znovu sa vyhla konkrétnej odpovedi, či bude kandidovať v budúcich prezidentských voľbách: “Beriem to tak, že teraz mám byť plne sústredená na kvalitný výkon mojej funkcie. Toto považujem za najdôležitejšie,”

Prezidentku Čaputovú nič nenúti k tomu, aby sa v najbližších týždňoch vyjadrovala k svojej opätovnej kandidatúre. V jej záujme je zverejniť svoje rozhodnutie až po vymenovaní novej vlády na jeseň. Myslí si publicista Juraj Hrabko, ktorý to povedal pre TASR. Na rozdiel od protikandidátov, úradujúca prezidentka sa podľa neho nemusí predstavovať verejnosti a dostatok publicity jej prinesie výkon funkcie. „Ona má čas, môže pokojne odovzdať kandidatúru päť minút pred záverečnou,“ dodal Hrabko.

Čoraz reálnejšie však pôsobí možnosť, že by sme v budúcnosti mohli vidieť Čaputovú na významnej funkcii v NATO či Európskej únii. Jednoznačne prozápadne a liberálne orientovaná politička z mimovládnou minulosťou je profilovo ideálnym kandidátom na vysoký post v euro-atlantických štruktúrach.

Na jeseň minulého roka sa dokonca začalo špekulovať o tom, že Čaputová patrí ku širšiemu okruhu potenciálnych budúcich šéfov Severoatlantickej aliancie. Slovenskú hlavu štátu v tejto spojitosti spomenulo napríklad americké periodikum The New York Times. Následne vo februári 2023 bruselský server Politico. “Kandidátmi, ktorí sa niekedy spomínajú, sú estónska premiérka Kaja Kallasová a španielsky premiér Pedro Sánchez. Menej často britský minister obrany Ben Wallace, kanadská podpredsedníčka vlády Chrystia Freelandová, rumunská hlava štátu Klaus Iohannis a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová,“ uvádza sa v článku.

Zuzana Čaputová sa však údajne takouto možnosťou zatiaľ nezaoberá. Zmienku vníma skôr ako ocenenie zahraničnej politiky SR a plne sa koncentruje na výkon svojej funkcie. Uviedol to v stanovisku pre televíziu TA3 hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Pre Čaputovú je potom v hre aj tretí najnáročnejší scenár a to, že sa pustí do ostrej domácej parlamentnej politiky. Ak by jej domovská strana Progresívne Slovensko zaznamenala v jesenných predčasných voľbách do NR SR slušný výsledok a prípadne by sa dostala do vlády, Čaputová by mohla v roku 2024 obnoviť členstvo v strane. Niektorí politickí komentátori by si Zuzanu Čaputovú vedeli predstaviť i v novej strane Demokrati.

Každopádne sa zdá, že hoci prezidentka stráca podporu verejnosti kvôli jej podpore súčasnej neschopnej odvolanej vlády, kvôli zmareniu referenda, a u mnohých voličov aj kvôli jej bezvýhradnej podpore a nekritickému postoju ku Spojeným štátom, NATO a EÚ, stále by mohla mať pred sebou svetlú politickú budúcnosť.