Môj profil 
Predplatné
Komunisti si vtedy podľa jeho slov napríklad vyskúšali, ako zorganizovať zhromažďovania ľudu či zainteresovanie odborového hnutia Jednotného zväzu slovenských roľníkov do ich akcií. „Mnohé veci sa im podarilo realizovať, niektoré nie, lebo jesenná politická kríza bola vyriešená takým spôsobom, že síce klesol počet predstaviteľov Demokratickej strany v zbore povereníkov, ale komunisti nedosiahli to, čo chceli, a to odvolať všetky najdôležitejšie osobnosti. Do istej miery sa vytvoril mechanizmus, akým spôsobom by sa moc v Československu mohla preberať,“ uviedol pre TASR Šutaj.
„Kým v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku už boli nastolené socialistické režimy alebo prosocialistické režimy, v Československu neboli. Čiže jednak v tejto línii musíme pozerať na tieto udalosti. Druhý dôležitý rámec je úloha Sovietskeho zväzu. Aj keď v tom čase nepôsobili ešte nominovaní poradcovia, ale signály hovoria o tom, že aj naše prostredie bolo pod kontrolou sovietskych bezpečnostných služieb,“ doplnil historik.
Preberanie moci komunistami malo podľa jeho slov svoje špecifiká. „Na Slovensku predseda zboru Gustáv Husák odvolal všetkých povereníkov za Demokratickú stranu, aj keď demisiu nepodali, čiže na Slovensku charakter nelegálnosti mal oveľa jasnejšiu podobu. Aj na Slovensku fungovalo to isté, čo som spomínal pri Československých reláciách, že povereníci boli odstránení, prenasledovaní a boli zatýkaní ich spolupracovníci. Prestal vychádzať Čas, ktorý bol tlačovým orgánom Demokratickej strany a začali represívne opatrenia, tvorili sa ľudové milície, čiže robotníci dostali do rúk zbrane. Takisto na Slovensku bola špecifická úloha partizánov alebo Zväzu slovenských partizánov,“ vysvetlil Šutaj.
Ako ďalej uviedol, pri preberaní moci zo strany komunistov boli prvky, ktoré boli nejasné. „To, ako sa zachová Edvard Beneš či predstavitelia občianskych politických strán dokážu zmobilizovať skupiny obyvateľstva, ale v tomto vedenie Komunistickej strany okamžite urobilo akcie, ktoré tomu zabraňovali,“ skonštatoval Šutaj.
Podľa neho je dôležité, aby sa o udalostiach z roku 1948 hovorilo. „Pretože tam sa ukazuje, kam vedie, ak sa moc sústredí v jedných rukách. Ak sa vytvoria podmienky pre režim, ktorý má všetky prvky totalitarizmu, diktatúry a ktorý je potom schopný eliminovať občianske aktivity ľudí, vytvára atmosféru strachu a atmosféru poddajnosti a vytvára z ľudí bábky, ktorý len hrajú istú úlohu v tých cieľoch daného režimu,“ dodal Šutaj.
